Už je to mesiac, mnohí z vás to isto zachytili (a tí, ktorí nie: http://exodusinternational.org/2013/06/i-am-sorry/ a http://alanchambers.org/ ). Alan Chambers, ukážkový príklad vlajkovej ex-gay lode - hnutia Exodus v USA konečne vyšiel na svetlo. Roky pôsobil ako vyliečený gej, šťastný manžel a otec, prezident a “nádej” pre mnohých tých, ktorí sa o niečo podobné snažili (či už vyliečiť seba, alebo iných). Na oficiálnom stretnutí Exodu 19. júna 2013 sa však ospravedlnil celej LGBT komunite, priznal neúspešnosť vlastnej liečby a zároveň vyhlásil, že Exodus odhlasoval ukončenie činnosti v oblasti ex-gay terapií.

Od 3. do 5. mája sa uskutočnila duchovná obnova pre LGBT kresťanov, na ktorej sa zúčastnilo XY ľudí, k tomu bol taký a taký program so zaujímavými hosťami. Splnila očakávania, všetci sú šťastní, už treba len reprezentatívny článok završujúci túto akciu.... ale takto písať nechcem, ani o danej akcii, ani o tom, čo jej predchádzalo, ani o tom, o čom to skutočne bolo. Chcem to napísať od seba, svojim spôsobom. Hádam tým nikoho nepohorším a aspoň trochu priblížim danú akciu.

...nielen my od neho. Ako človek tu na zemi nevedel úplne všetko. Lebo nebol Boh prezlečený za človeka. To, že bol aj plne Bohom neznamenalo, že sa neučil od druhých, tak ako my, bežní smrteľníci. Aj Ježiš vyšiel zo stretnutia s ľuďmi zmenený. Nielen “tí druhí.“

6 856 000 000. 6 miliárd 856 tisíc miliónov ľudí. Taký by mal byť počet obyvateľov našej planéty podľa dostupných údajov v polovici roka 2010 (http://en.wikipedia.org/wiki/Population).
2%  až 13%,  resp. 1%  až 20%. V takom rozpätí sa pohybujú výsledky rôznych výskumov a prieskumov získavaných od polovice 20. storočia z rôznych krajín, o počte homosexuálnych osôb v populácii (http://en.wikipedia.org/wiki/Homosexuality).
274 000 000. 274 miliónov homosexuálnych ľudí. Je možné, že veľmi podobný počet ľudí vo svete predstavujú homosexuálne osoby.

Kto sa chce biť, palicu si nájde. A keď ju nájsť nemôže, tak si vymyslí. Keď anti-gay aktivisti už nevedia nájsť rozumné a podložené argumenty, vymyslia si, čo sa im hodí. Tak aj pred Dúhovým Pridom, keď už nejaký ten mesiac prebiehala intenzívna anti-gay kampaň na rôznych online fórach, web stránkach, Facebooku, blogoch a diskusiách, začali sa na nich postupne šíriť aj rôzne lži, dezinformácie, zavádzania, skresľovania, klamania, ohovárania a osočovania - a podobné zvrátenosti - od ľudí, ktorí sa tvária ako strážcovia morálky.

Pozrime sa bližšie aké sú fakty - a klamstvá a prevrátenosti, ktoré - skoro vždy anonymní autori a ich anonymní fanúšikovia - šíria po internete, snažiac sa vzbudiť homofóbnu hystériu. Žiaľ, sú v tom aj pomerne úspešní, keďže nezávislé a kritické uvažovanie, rozlišovanie a overovanie zdrojov, podkladov, kontextu, autorov a faktov, si vyžaduje čas, trpezlivosť, znalosť cudzích jazykova a aj istú nevyhnutnú - inteligenciu... A to je akosi zriedkavejšie než davová manipulácia až psychóza anonymných internetových vodcov a ich verných zástupov.

V online verzii časopisu Týždeň, známeho výraznou podporou a obľubou u konzervatívneho pravicového spektra, publikoval zástupca šéfredaktora Martin Hanus, v predvečer Dúhového Pridu, článoček, ktorý vyvolal mnohé znechutené reakcie. Možno sám pán Hanus bol znechutený a sklamaný tým, že Týždeň "dostatočne" neodsúdil Pride a jednoznačne neodmietol homosexuálov, a tak sa narýchlo tesne pred Pridom pokúsil svoju frustráciu vykompenzovať...? Ak totiž homosexuálnych ľudí hádžu do jedného vreca - a medzi odpad - rôzne extrémistické živly bez slušného slovníka a náležitého vzdelania, niet sa veľmi čo čudovať. Ak sa však na im podobnú úroveň, i keď bez ich slovníka, zníži intelektuál, novinár, zástupca šéfredaktora, na online priestore známom zastávaním ako kresťanských, tak i demokratických hodnôt, nemožno sa nepozastaviť s otázkami.

Slovensko je jednou z posledných z postkomunistických krajín EÚ, v ktorej sa - až po 20 rokoch od pádu komunizmu - časť neheterosexuálnej populácie, resp. niektorí aktivisti z nej, zmobilizovali a zorganizovali svoj veľký verejný "coming-out", manifestáciu, prezentáciu, stretnutie a oslavu - tzv. Dúhový Pride - 22. máj 2010.

Redakcia časopisu Týždeň oslovila aj zástupcu "Medzipriestoru" s otázkou o postoji, pohľade na historický Gay-Pride v Bratislave. "Medzipriestorný" pokus o odpoveď musel byť v Týždni (19/2010) pre nadmernú d?žku skrátený a upravený, stratil tak ale svoju komplexnosť, a získal možno i mierny významový posun. Preto, pre jeho neskreslené pochopenie, je tu k dispozícii v plnom rozsahu.

O homosexualite hovorila ako o ohavnosti, z ktorej jej je na zvracanie. Aj preto hlásala, že homosexualita je liečiteľná a homosexuáli by mali byť odkázaní na psychiatrickú pomoc za cieľom zmeny k heterosexualite. V tom istom čase bola neverná svojmu manželovi s mladíkom, ktorý mohol byť jej synom. O Biblii a kresťanskej morálke pritom stále vravela ako o základe svojho života... Komu môže byť potom a z čoho “na zvracanie”...?

Leží před námi dva otazníky za dvěma slovy. Kultivovat? Homofilní? Čili: jsme vůbec schopni kultivovat vztahy partnerské, ať takové či makové? A, můžeme tak učinit i s těmi stejnopohlavními?

Nuž a moje depresie sa veselo prehlbovali ďalej. Už mi začalo byť jasné, že to sám len veľmi ťažko ustojím. Škoda, že neexistujú slová, ktorými by sa to utrpenie dalo lepšie priblížiť. Bolo jasné, že tieto stavy sú dôsledkom liečby (homosexuality).

...

Jednoduché. Váš podmienený reflex zafungoval. Pavlovov pes slintá odušu. Homosexualita je odporná, otrasná, na zvracanie. Pokojne zvracajte. Lenže vy ste stále homosexuál. Logický vývod: Som odporný, otrasný, som na zvracanie. Konečne vás o tom presvedčili. Ste "vyliečený". Ste "zdravý". Pokojne zvracajte...

Povedzte mi, kde beriete toľkú trúfalosť, keď tvrdíte, že všetci homosexuálne orientovaní kresťania sú povolaní k životu v celibáte, alebo povedané vašimi slovami k životu v čistote? K čistote ako takej sme povolaní všetci, ale k celibátu?

Keď viete, že celibát je dar, ktorý Boh dáva len niekoľkým z mnohých, ako môžete tvrdiť, že homosexuáli sú k nemu povolaní? To by vlastne znamenalo, že tento vzácny dar dostali.

Je teda podľa vás homosexuálna orientácia automaticky povolaním k životu v celibáte? Nuž, ak je to tak, prečo potom týchto ľudí vylučujete z účasti na sviatostnom kňazstve a z rehoľného života?

Dokončenie Trpké ovocie terapie homosexuality – po roku opäť I.

V roku 2008 požiadalo Občianske združenie (heterosexuálov) Pastor Bonus podpredsedu vlády pre ľudské práva a menšiny o „vznik odborného centra poskytujúceho terapeutickú pomoc pre homosexuálne orientovaných ľudí...“ Keby podobnú žiadosť o „pomoc“ iným menšinám, napr. Maďarskej či Rómskej, prezentoval ne-Maďar alebo ne-Róm, a to – tak ako OZ Pastor Bonus – bez akejkoľvek konzultácie s kýmkoľvek z predstaviteľov daných menšín – a naviac by – rovnako ako OZ Pastor Bonus – ako pomoc požadoval centrum na „liečbu“ ich „maďarskosti“ či „rómskosti“ – tak by celkom isto, a aj celkom zaslúžene, vyvolal vo verejnosti nielen zhrozený údiv, znechutenie, protest až strach, ale aj – spomienku na tých, ktorí sa zriaďovaním istých „menšinových centier“ snažili o „ozdravenie spoločnosti“ od tzv. židovskej, rómskej, homosexuálnej,aj inej menšinovej „kauzy“... V roku 2009 však, zdá sa, snahy šíriť falošné nádeje o „liečiteľnosti homosexuality“ v podobnom duchu pokračujú...

Veru hovorím vám: Mýtnici a neviestky vás predchádzajú do Božieho kráľovstva. Mt 21, 31

„Prinajmenšom od Augustína je v oficiálnej teológii Západu nádej bez hraníc blokovaná domnelou istotou, že isté množstvo ľudí bude zatratené... Je však významné, že od stredoveku až do novoveku proti tejto teológii ticho protestuje celý rad svätých žien. Menujme len tie najslávnejšie: Hildegarda, Gertrúda, Mechtilda z Hackerbornu, Mechtilda Magdeburská, podivuhodná Lady Juliana z Norwichu, Katarína Sienská. [...] Teológia žien nebola nikdy braná vážne a integrovaná; je nutné, aby sa tak konečne stalo dnes potom, čo k nám zaznelo posolstvo z Lisieux.” ^(a)

Náš text - otvorený list – „Trpké ovocie terapie homosexuality“ bol uverejnený aj na portále neziskových organizácií a aktivít www.changenet.sk, kde si ho prečítalo viac ako 30 000 ľudí. Aj po takmer roku od uverejnenia bol ešte stále najčítanejším textom v rubrike „Náboženstvo“.