Cirkevné požehnania rovnakopohlavných párov v stredoveku

„Kresťanská tradícia pozná od 4. do 18. storočia (predovšetkým v gréckej a slovanskej oblasti) požehnania rovnakopohlavných párov (ďalej požehnania r. p.)
v liturgickom rámci.“
John Boswell: Same-Sex Unions in Premodern Europe, New York 1994. Dnes už nežijúci prominentný americký historik z Yaleovej univerzity, zaoberajúci sa stredovekom, bádal 12 rokov s neuveriteľnou vedeckou precíznosťou a maximálnou serióznosťou v cirkevných archívoch. Toto jeho štandardné dielo, v anglo-americkej oblasti spontánne prijímané, sa odvoláva na množstvo zdrojov – všetko agendy v liturgických príručkách a zborníkoch modlitieb.

Rovnakopohlavný zväzok bol požehnávaný kňazom podľa predpísaných pravidiel, a to s bohoslužbou alebo bez nej. Pritom možno vidieť až zarážajúcu podobnosť s oddávacími rituálmi pre ženu a muža (dextrarum iunctio alebo coniunctio manum, velatio, benedictio, svadobná hostina). Na druhej strane sú tu výrazné rozdiely oproti forme adopcií a požehnaní pokrvných bratov, bratov v zbrani a pod. Príklad jednej gréckej agendy z 11. storočia:

Kňaz vyloží na oltár Sväté písmo. Oddávaní stoja vedľa seba a položia svoju pravú ruku na Písmo, kým v ľavej ruke držia sviecu. Potom ich kňaz okiadza a hovorí: „Pane náš, ktorý si považoval za správne, aby boli svätí apoštoli Filip a Bartolomej spojení – nie prostredníctvom prírody, ale cez vernosť a ducha; ako si aj svätých mučeníkov Sergeja a Bakcha (pozn.: dvaja dôverní priatelia okolo r. 300) uznal za hodných, aby boli spojení, požehnaj i týchto tvojich služobníkov, ... a ..., spätých nie prostredníctvom prírody, ale vo viere a v samotnom duchu. Daj im pokoj a lásku a jednotu. Očisti ich srdcia od poškvrny a nečistôt a daj im milostivo, aby sa milovali, bez nenávisti a nezhôd po všetky dni ich života (...).“ Potom pobozkajú Písmo, kňaza a seba navzájom (...).

Z množstva svedectiev zostáva nejasné, nakoľko boli „spolupožehnané“ homosexuálne aktivity. Sexualita sama osebe bola totiž – podľa augustínskej tradície – neveľmi vysoko cenená. Nepochybne však išlo o dôverné milostné vzťahy, ktoré vo verejnom cirkevnom priestore prostredníctvom kňaza dostali Božie požehnanie.

***

Dokumenty

• z 8. až 14. storočia
• v liturgických príručkách a zborníkoch modlitieb z nasledovných knižníc: Vatikán, Sinai, Grottaferrata, St. Petersburg, Paríž, vrch Athos, Patmos, Belehrad, Laura, Istanbul, Atény, Jeruzalem
• najčastejšie bezprostredne pri agendách o oddávaní a požehnaní heterosexuálnych párov
• jazyky: gréčtina, cirkevná staroslovienčina, odvolávky na (stratené) texty v latinčine a latinčine/írčine

Časové rozpätie

• množstvo dôkazov poukazuje na vykonávanie požehnaní r. p. v časovom rozpätí od (pravdepodobne) 4. až do 18. storočia predovšetkým v grécko-byzantskej a slovanskej oblasti, ale aj v západnej Cirkvi (napr. Montaigne, Isherwood)
• od 14. storočia narastá vo východnej Cirkvi pod vplyvom Západu odpor cirkevnej vrchnosti voči požehnaniam r. p. (napr. v r. 1620 v Dalmácii), ale tieto sú aj o 100 rokov neskôr práve tam ešte dokázané (Alberto Fortis)

Znaky

• oslavovaná bola osobná oddanosť, a nie náboženské, politické alebo rodinné zväzky; išlo nepochybne o dôverné milostné vzťahy, ktoré vo verejnom cirkevnom priestore prostredníctvom kňaza a v prítomnosti príbuzných dostali Božie požehnanie
• prvky: modlitby, žehnacie formule, čítanie z Písma, symbolické akty
• obnosť s rituálmi požehnávania a oddávania heterosexuálnych párov, aj pokiaľ ide o usporiadanie textu (modlitby, žehnacie formule) a vizuálnu symboliku (podanie pravej ruky, nevestin závoj, svadobný bozk, svadobná hostina)
• svätých párov Petra a Pavla a predovšetkým Sergeja a Bakcha

Vymedzenie
Slávnosť na počesť vstupu do kláštora? = stať sa bratmi“; tieto sa vyskytujú vo väčšine zborníkov, majú však iné označenie a od požehnaní r. p. sa celkom zjavne líšia v účele, texte a symbolike.
Duchovné bratstvo? = rituálny prejav obojstrannej lásky v zmysle „agape“, teda lásky k blížnemu bez akejkoľvek erotickej konotácie; lásky, akú by podľa Novej zmluvy mali cítiť všetci kresťania. Z troch dôvodov neprichádza táto interpretácia do úvahy:

• 1. Zdá sa veľmi nepravdepodobné, že by bol mal existovať špeciálny cirkevný rituál na posilnenie „agape“, ktorú by mali cítiť všetci kresťania.
• 2. Bolo by maximálne neefektívne, šíriť túto univerzálnu lásku spôsobom, pri ktorom sú kresťania stojac pred oltárom po dvoch slávnostne spájaní – prečo po dvoch, prečo nie priamo po skupinách, prečo nie rôzneho pohlavia?
• 3. Táto slávnosť bola mníchom výslovne zakázaná, nie však laikom. To by bol kuriózny predpis, ak by skutočne slúžila iba na podporu duchovného bratstva, keďže kláštorní bratia mali práve túto cnosť obzvlášť pestovať. Prečo by mal byť rituál, ktorý oslavuje celkom bežnú lásku k blížnemu, nejakému kresťanovi zakázaný? Zákaz musel mať teda súvislosť so sľubom mravnosti, ktorý skladajú mnísi.

Bratstvo v zbrani? = zmluva politického spojenia so záväzkom vzájomnej pomoci. Mnohoraké a zásadné rozdiely voči požehnaniam r. p. sú zjavné; v posledných sa nikdy nevyžaduje kmeňová, klanová alebo rodinná lojalita; sú jednoznačne zamerané na úmyselný citový zväzok dvoch (nikdy nie viacerých) osôb.

Adopcia? Antické adopčné rituály mali pomerne často homosexuálne zameranie; tie zo stredoveku však mali celkom inú formu ako požehnania r. p., pretože jeden z partnerov zjavne prijímal mocenskú prevahu.

Pokrvné bratstvo? Texty tohto druhu sa objavujú neskôr a sú priamo takto označené. Pri požehnaniach r. p. taktiež neexistujú údaje o výmene krvi, aj krv ako taká sa spomína len v súvislosti s prijímaním.

Rituálny prejav priateľstva? Terminologicky nemožné. Okrem toho, prečo vždy len po dvoch a len rovnakého pohlavia? Predčítava sa text z Jána 15,17, a nie 15,13, ktorý je klasickým textom o priateľstve; okrem toho – prečo tie neskoršie zákazy?

Homosexuálny zväzok? Istotne, v najjasnejšom zmysle slova („jedného pohlavia“). Gréčtina a staroslovienčina nepripúšťajú najmenšie pochybnosti, že obaja zúčastnení boli muži alebo ženy. (Existuje príklad požehnania r. p., ktorý má v názve uvedené, že je určený pre dve ženy). Či bol zväzok „homosexuálny“ v erotickom zmysle slova, je ťažké povedať. Vtedajšie spoločnosti nerozlišovali tak striktne medzi „romancou“, „erotikou“, „priateľstvom“ a „sexualitou“ ako dnešné. Keď vtedy mali heterosexuálne páry deti, tak je logické, že mali sex, no aj bezdetné heterosexuálne páry boli istotne svojou rodinou, priateľmi a susedmi považované za zosobášené. Sexuálny prvok nebol definitívnou súčasťou „manželstva“, zvlášť vo vtedajších spoločnostiach, kde sa minimálny počet ľudí sobášil kvôli sexuálnemu naplneniu. Dokonca ani v natoľko sexuálne podmienenej spoločnosti, akou je súčasná západná, neprevažujú u ľudí žijúcich v manželstvách sexuálne aktivity, zvlášť nie v starobe, a napriek tomu ich nikto nepovažuje za menej „zosobášených“.

Manželstvo? Odpoveď na túto otázku závisí od toho, čo pod manželstvom chápeme:

• 1. Podľa moderného konceptu – trvalého citového spojenia, ktoré je ako také uznané spoločnosťou – bolo požehnanie r. p. jednoznačne „uzatvorením manželstva“, keď odhliadneme od potomstva.
• 2. Podľa vtedajších aj dnešných cirkevných teológov neboli požehnania r. p. istotne žiadnym manželstvom (majetkoprávne vzťahy, výchova detí ako účel manželstva).
• 3. Pre jednoduchých, istotne analfabetických ľudí vtedajšej doby však teologické a kanonické chytráctva boli menej dôležité – ak ich vôbec poznali – než symbolický čin a prejav uznania ich životného zväzku. Charakterová podobnosť požehnaní r. p. s oddávaniami a trvalé spolužitie v jednej domácnosti boli pravdepodobne aj v očiach vtedajších kresťanov určujúcimi znakmi toho, aby sa takéto životné spolužitie radilo medzi „manželské“, či už v ňom boli prítomné deti alebo nie. ?udový pôvod týchto požehnaní objasňuje tiež tvrdošijný odpor cirkevnej vrchnosti, ktorá napokon aj „manželstvo“ presadila až po stáročiach boja proti množstvu rituálov pochádzajúcich z antickej tradície. Mocenská prevaha Cirkvi rástla pomaly a je ovocím storočí.
• 4. O tzv. „gay marriage“ v modernom zmysle – teda ako hrdo manifestovanú paralelnú alternatívu manželstva – však pri požehnaniach r. p. určite nešlo, veď koncept „homosexuálneho človeka“ ešte zďaleka neexistoval.

Pašie sv. Sergeja a Bakcha
Sergej a Bakchus, ktorí viedli šľachtickú školu a boli vysokými vojenskými hodnostármi, žili v časoch cisára Maximiána (286-305) a boli s ním spriatelení. Pašie hovoria o udaní závistlivcov, že títo dvaja patria k prívržencom kresťanskej sekty, o pokusoch Maximiána zachrániť svojich priateľov, o súdnom procese, ich mučeníctve, zázračných utešujúcich snoch a ich vytrvalosti vo viere.

***

Exkurz: Dejiny manželstva
V prvých storočiach sa Cirkev ako spoločenská menšina obracia späť k manželstvu neskorej antiky a preberá vo veľkom rozsahu jeho normy a formy. Stretáva sa pritom s množstvom regionálnych obmien, ktoré sa jej až po stáročiach podarí zjednotiť. Kresťanské svadobné rituály sa pritom iba neveľmi líšia od svojich pohanských vzorov. (Ernst Kantoriwicz: „On the golden marriage belt...“)

Formy manželstva v rímskych časoch:
Manus-manželstvo, poručnícke manželstvo, manželstvo ochrannej moci: Muž je hlavou domácnosti a jediným právnym subjektom, žena požíva úctu, ale nemá žiadnu právnu moc. Za slobodna podlieha najprv „ruke“ (manus) otca alebo „ochrane“ (tutela) poručníka a potom „moci“ (potestas) svojho muža – právoplatne prostredníctvom kúpy nevesty (majetnícke právo) alebo „používaním“ (per usum) po jednom roku zvykového práva (ako pri veciach).
Matrimonum sine manu, mierové manželstvo, manželstvo bez moci: Vyskytuje sa predovšetkým od čias neskorej Republiky. Charakteristika: vyššie právne postavenie ženy (sui iuris) , manželstvo už ako obsiahle životné spoločenstvo (consortium omnes vitae) na báze slobodnej dohody (konsens, sine manu) , manželia ako „spojenci“ (coniuges) . Začiatok scivilnenia, párovej orientácie, zosúkromnenia – z dôvodu centralizácie politickej moci. Presadzujú sa osobné meradlá, čo vytvára najdôležitejšie dedičstvo antiky. Cirkevní otcovia favorizujú tento manželský ethos (Ambrosius, Chrysostomos).

Exkurz: Sexualita muža
Mala byť umiernená; vášne mali byť ovládané mužom, a nie naopak. Prudérni však ľudia v tých časoch neboli – mimomanželská sexualita síce nebola ideálom, ale bola relatívne akceptovaná.

Kresťanská relativizácia a zmeny
Zdržanlivosť: Panenstvo bolo cenené vyššie ako manželstvo. Nerozlučnosť (sacramentum) : S odvolaním na Ježiša a jeho názor o potrebe ochrany ženy; celoživotná vernosť (fides) , ochota vychovávať deti (proles) . Monogamizácia, ale dlhý boj proti konkubinátu. Sexuálny pesimizmus: Origines, Syneisaktentum (mnísi a mníšky žili spolu ako bratia a sestry, až do 6. storočia), Augustín (stoický ideál ataraxie; neposlušnosť pohlavných orgánov ako trest za Adamove hriechy; manželstvo ako Božia milosť pre ich skrotenie). Rímska teória konsenzu sa presadzuje oproti germánskej teórii kopulácie (avšak: manželstvo sa síce uzatvára konsenzom, no až po pohlavnom akte je považované za naplnené). Posvätenie manželstva (zrovnoprávnenie s krstom) z dôvodu sexuálneho pesimizmu – pri súčasnom znevážení sexuality. Cirkevní otcovia po prvýkrát označili manželstvo ako sviatosť na koncile vo Verone v roku 1148. Všeobecný zákaz oddávania laikmi – museli byť prítomní kňazi.

Rituály oddávania

• až do stredoveku boli manželstvá uzatvárané priestorovo aj sociálne mimo kostola; kňazi boli až do 10. storočia nanajvýš svedkami
• od 10. storočia požehnáva svadobný pár kňaz
• od 11. storočia sa oddávanie uskutočňuje pred kostolným oltárom za prítomnosti kňaza a svedkov, vyžaduje sa súhlas oboch oddávaných, zavádzajú sa svadobné prstene a sobášne formule; v 13. storočí je cirkevný sobášny akt etablovaný

***

Pokyny pre spojenie dvoch mužov
(Príklad jednej agendy. 11. – 12. storočie; Macedónsko; cirkevná staroslovienčina)

I.
Diakon privádza oboch pred oltár a odrieka nasledovné diakonské modlitby:
V pokoji sa modlíme k Bohu.
Za nebeský pokoj.
Za pokoj všetkých.
Za ich zblíženie v spojení lásky a života.
Za týchto služobníkov Božích, … a …, a za ich zjednotenie v Kristovi modlíme sa k Bohu.
Aby Boh, náš Pán, ich spojil v dokonalej láske a nerozlučnom spolužití, prosíme Boha.
Aby boli naplnení starostlivosťou a úprimnou láskou, modlíme sa k Bohu.
Za posvätené dary drahocenného tela a krvi nášho Pána Ježiša Krista, aby ich dostali bez hriechu a aby svoj zväzok uchránili pred neprajníctvom, modlíme sa k Bohu.
Aby oni aj my sme boli uchránení pred trápením, nebezpečenstvom a núdzou.
Ochraňuj, zachraňuj.
Najsvätejší, Najčistejší.

II.
Modlitba pre rovnakopohlavný zväzok:
Pane, Bože náš, ktorý nás ochraňuješ, o čo ťa prosíme pre naše blaho; ktorý si nám dal, aby sme sa navzájom milovali a odpúšťali si svoje previnenia. Požehnaj, Pane, darca dobrých darov, milovník ľudstva, týchto dvoch tvojich služobníkov, ktorí sa navzájom milujú láskou ducha a ktorí prišli k tvojmu svätostánku so želaním, obdržať tvoje posvätenie a požehnanie; daj im neochvejnú vernosť a úprimnú lásku, a práve tak, ako si svojim učeníkom a apoštolom dal pokoj a lásku, daj ju aj týmto, Kristus, Pane náš, ktorý im dávaš všetko potrebné pre blaho a večný život.
(Aklamácia) Lebo ty si svetlo pravdy a večného života a tebe patrí sláva a česť, Otec a Syn a Duch Svätý.

III.
Potom sa modlí diakon:
Vypočujme si múdrosť svätého Evanjelia.
Kňaz číta z Evanjelia podľa Jána (17,1 a 18-26). Keď kňaz dokončí čítanie, odrieka diakon diakonské modlitby.

IV.
Kňaz odrieka pred oltárom túto modlitbu:
Pane, všemocný Bože, ktorý si stvoril ľudstvo na svoj obraz, tebe podobným, a ktorý si dal človeku večný život; ktorého tešilo, že tvoji svätí a preslávení apoštoli Peter a Pavol, ako aj Filip a Bartolomej boli spojení nie prostredníctvom krvi, ale cez vernosť a lásku; ktorý si zariadil, aby sa stretli svätí mučeníci Sergej a Bakchus, požehnaj aj týchto tvojich služobníkov, … a …, spojených nie narodením, ale vernosťou a láskou. Daj im, aby sa navzájom milovali, aby ostali bez neprajníctva a pokušenia po všetky dni ich života, vďaka moci tvojho svätého Ducha a orodovaniu svätej Matky Božej a všetkých tvojich svätých, ktorí ťa po celý svoj život tešili.
(Aklamácia) Lebo tvoja je moc a tvoje je kráľovstvo, tvoja je sila a nádhera. V mene Otca i Syna i Ducha svätého, teraz a navždy. Amen.

V.
Kňaz pozdvihne svoj hlas a modlí sa:
Pokoj všetkým.
Diakon: Milujme sa navzájom.
Potom kňaz pobozká pár a obaja z páru sa navzájom pobozkajú.
Nato sa diakon modlí:
Skloňme hlavy pred Pánom.

VI.
A kňaz tichým hlasom prednáša modlitby:
Ó Pane, Bože náš, ty si pôvodca lásky, majster pokoja a spasiteľ všetkých. Daj nám svoju lásku, naplnenie zákona, a daj nám, aby sme premýšľali, kto je Ježiš, tvoj jediný Syn, náš Boh. Daj nám, aby sme sa navzájom prijímali v láske, tak ako nás prijímal tvoj jediný Syn a daj nám, aby sme si navzájom slúžili s láskou a celým srdcom nap?ňali zákon tvojho Krista.
(Aklamácia)

VII.
Potom kňaz zdvihne svoje ruky a modlí sa:
A daj nám, Pane, aby sme ti úprimne slúžili.
?ud: Otče náš, ktorý si na nebesiach…

VIII.
Potom vraví diakon:
Pohliadnite na sväté pre svätých.
A kňaz, dvíhajúc cibórium (nádobu na hostie), hovorí:
Pohliadnite na najsvätejšiu sviatosť.
?ud: Ty jediný si svätý. Ó Pane, Ježiš Kristus.
A kňaz udeľuje obom sväté prijímanie.

IX.
Potom ako obaja oddávaní prijali, vezme kňaz staršieho z nich za ruku, ten vezme mladšieho, a kňaz ich vedie spievajúc Dávidov žalm:
Pane, veď ma v tvojej pravde.
Obráť sa znovu k nám, ty, Boh vojenských zástupov, pohliadni dolu z nebies, pozri na túto révu a požehnaj ju. A vinič, ktorý zasadila tvoja pravá ruka… (parafráza Žalmu 80).
(verš) Požehnaný je muž, ktorý žije v úcte pred Pánom a teší sa z Jeho príkazov (porovnaj Žalm 112,1 a 128,1).
Pane, Pane, pohliadni dolu z nebies.
(verš) Nakloň tvoj sluch, ó, pastier Izraela, ktorý si viedol Jozefa ako jednu čriedu.

X.
(verš) Hľaď, aké je to dobré a krásne, keď sú bratia vo svornosti jeden pri druhom.
Nasledujú až do skončenia liturgie: všetky verše Žalmu 133 s opakujúcim sa veršom „Pane, Pane, pohliadni dolu z nebies...“, „Hymna mučeníkov“, „Sláva Otcovi...“ a „Hymna k Matke Božej“.

Z nemčiny preložila Kamila Martinová

Materiál uverejňujeme s láskavým dovolením organizácie HuK (Homosexuelle und Kirche) Wien.

Vyšlo v Mesačníku pre gejov a lesby ATRIBÚT 6,7/2002

Zdroj: ATRIBÚT 6,7/2002