Heriban: Všetko, čo spravíme, sa nám vráti
Poslanec JOZEF HERIBAN ohlásil, že sa chystá biť za práva homosexuálov – ale zatiaľ to s nimi nekonzultoval. Predtým bojoval za kvóty pre ženy v politike – s čím jeho manželka nesúhlasila. Iná žena, jeho stranícka kolegyňa Eva Černá, mu nevie prísť na meno. Nazýva ho pätolízačom a medializovala, že si od neho odsadla. Prečo? Ako dôvod označuje zmanipulovanú kandidátku do eurovolieb, kde nebola jednotkou.
Heriban tvrdí: “Členovia predsedníctva povedia iné. Od pravdy sa nedá odsadnúť. Dokonca ani v parlamente.”
Váš kolega Tomáš Galbavý chápe vašu iniciatívu zaoberať sa registrovaným partnerstvom, ale len ako "snahu oživiť členskú základňu ANO". Čo vy na to?
Je to legitímna téma, zaujímavá pre celú Európu. Predstava, že by mohla nazbierať percentá, je naivná a nepresná. Podstatou mojej iniciatívy je, že som predsedom Komisie pre rovnosť príležitostí. Rovnosť je základný princíp tejto komisie.
Musíme oponovať. Aj téma interrupcií bola citlivá a nazbierala percentá zainteresovaným stranám - KDH i ANO.
Ja to určite nerobím kvôli percentám. ?udia na Slovensku by mali žiť slobodne, nemali by byť diskriminovaní a žiadnu menšinu by nemali tlačiť mimo spoločnosti. Pre mňa je toto zásadná otázka. Väčšina sa podľa mňa aj tak prikloní k tomu, aby sa na Slovensku registrované partnerstvá neuzatvárali.
Máte tú otázku vôbec odkonzultovanú v ANO alebo je to vyslovene vaša iniciatíva?
Ja by som to s ANO za každú cenu nespájal, aj keď je to výsostne liberálna téma. ANO vydalo k otázke uznávania registrovaných partnerstiev oficiálne vyhlásenie, v ktorom vyzýva na hlbšiu celospoločenskú diskusiu o tejto otázke. Je to o diskriminácii, o slobode jednotlivca, o slobodnom živote v konkrétnej krajine. Ak berieme do úvahy, že najmenej 4 percentá ľudí je homosexuálne orientovaných, tak ide zhruba o 200-tisíc ľudí na Slovensku, lesbičiek a gayov. Podľa mňa treba túto vec otvoriť.
Zhovárali ste sa o otvorení témy s niektorými?
Nezhováral, ale neviem si predstaviť, že by nechceli zrovnoprávnenie v spoločnosti, že by im vyhovovalo, aby ich niekto označoval za rakovinový nádor v spoločnosti, ako to urobil v kázni švédsky kazateľ Green.
Ste za to, aby si mohli homosexuáli adoptovať a osvojovať deti?
Keby sme v parlamente prijali legislatívu na úpravu dlhodobých vzťahov gayov a lesbičiek spôsobom, že by mohli po sebe dediť, využívať daňové a sociálne úľavy, adopciu a osvojenie detí by som nepodporoval.
Priznávate, že s homosexuálne orientovanou komunitou ste o vašej aktivite nehovorili. Neobávate sa, že emotívna diskusia práve zablokuje cieľ – prijatie registrácie homosexuálnych párov – a otočí sa to proti vám?
Budem sa so zástupcami všetkých organizácií, ktoré sa tejto otázke venujú, zhovárať. Ak si nebudú priať prípravu legislatívneho návrhu, tak ho nepripravíme.
Vy to však robíte opačne - najskôr ste začali diskusiu, potom sa chcete pýtať homosexuálov, či ju chcú. Hovoríme, že to môže byť kontraproduktívne.
Neviem prečo.
Napríklad pre riziko, že sa agenda zvrhne na boj medzi Smerom a ANO na jednej strane a KDH na druhej strane. Bude to boj medzi opozičnou a koaličnou stranou i boj medzi dvoma koaličnými stranami.
Na Slovensku treba také témy otvárať, rovnako ako treba hovoriť o rovnosti príležitostí, o menšinách, o rovnoprávnosti žien. Ja mám iný názor ako niektorí naši ministri, ktorí verejne a ako jediní v Európskej únii vystupujú proti akceptácii homosexuálneho partnerstva. Homosexualita je väčšinou vrodená. Nikto si nezvolil to, že je, alebo nie je homosexuál. Ani ja, ani moji kolegovia v parlamente. Som presvedčený, že Boh nerobí rozdiel medzi homosexuálom a heterosexuálom.
Vašou agendou pred touto bolo presadzovanie kvót pre väčší počet žien v politike. Ako na to reagovala manželka?
Najradšej by som bol, keby ste tú otázku dali jej.
Na to odpovedala pre časopis Život. Citujeme: ‚S kvótami nesúhlasím. Schopné ženy s ambíciami ich nepotrebujú.'
Názory sa vyvíjajú, možno v budúcnosti aj moja manželka zmení na túto tému názor. Mám skúsenosti, že tam, kde sa kvóty navrhli, zmenila sa situácii v spoločnosti. Napríklad v Škandinávii, ale aj v iných západných krajinách. Muži musia prenechať časť moci ženám, samotné ženy to nevybojujú. Ženy zarábajú len 70 percent z platu mužov. Napriek talentu a schopnostiam nie sú na vedúcich pozíciách.
Ako vidíte dnešnú situáciu v koalícii? Najmä v posledných mesiacoch to vyzerá tak, že každej strane vyhovuje byť vo vláde, mať konkrétny rezort, miesto, ktorého sa nechcú vzdať?
Nevidím logický dôvod na rozpad koalície a ani zásadné napätie v nej. Mladí ľudia u nás, ale aj moji kolegovia z európskeho parlamentu, považujú túto vládu za najlepšiu od roku 1992. Má jednoznačne pozitívne výsledky aj napriek reformám, ktoré sú veľmi bolestivé.
Väčšina z nich však už bola schválená, drží vás niečo iné pokope?
Pokope nás drží spoločný cieľ, spoločný ťah na bránu. Presadzujeme pravidlá, štýl a štruktúru spoločnosti, z ktorej budú ťažiť aj budúce vlády.
Štýl, že na koaličnej rade sa niečo dohodne a už o deň sa to poruší?
Je to určite dôsledok menšinového postavenia vlády. Treba hľadať kompromisy.
Práve preto by sa mali plniť dohody, nie?
V zásadných otázkach sa dohody dodržiavajú. V iných otázkach možno strany presadzujú viac svoje záujmy a na úkor iných, to je však v politike úplne prirodzené. Ak sa chce strana vyčleniť, musí mať tému, ktorá nie je totožná s témami iných strán.
Koaličná zmluva jasne hovorí o neprípustnosti hlasovania s opozíciou. Napriek tomu sa to deje. Prečo?
V politike sa občas vyskytnú aj takéto situácie. Ak sa väčšina v parlamente rozhodne, že dá túto vládu dolu, tak ju dá dolu na druhý deň. Alebo vláda dokáže presadzovať svoje zákony – a môže byť aj menšinová, alebo bude opozícia silnejšia – a v tom momente vláda končí.
Vás neuráža presadzovanie zákonov za pomoci exposlancov HZDS? Napríklad Ladislava Polku, štátneho tajomníka ministerstva vnútra v čase zmarenia referenda, Jána Gabriela, prešetrovaného políciou za pôsobenie v kresle šéfa VÚB?
V parlamente prechádzajú zákony vtedy, ak návrh získa väčšinu. Funguje to všade na svete a pochybujem, že to tam analyzujú. Postoje ľudí sa vyvíjajú. Ak konkrétny zákon pomáha ľuďom, je dobré, že zaň hlasujú aj spomínaní poslanci. Sme v parlamente preto, aby sme presadzovali dobré zákony, a nie preto, aby sme presadzovali svoj názor na iných ľudí.
Myslíte, že poslanci mimo koalície za ne hlasujú preto, že sú dobré? Nemajú iné motívy? Počuli ste o iných?
Počul som o tom v médiách. Ja o ich špeciálnom motivovaní neviem, s niečím takým som sa nestretol. Beriem to len ako tému pre médiá.
Nik nevyvrátil informácie, že sa napríklad Ladislav Polka zasadzuje o diaľničný obchvat na Kysuciach, že Anton Danko chce 200 miliónov na výstavbu športovej haly. A medializovaných je viac konkrétnych požiadaviek nezávislých poslancov. Nekupujete si ich hlasy za peniaze daňových poplatníkov?
Ani ja, ani ANO si nekupujeme žiadnych poslancov. Ak sa nejaký obchvat vybuduje, bude to v prospech všetkých.
Vám neprekáža, že člen klubu ANO Jozef Elsner je bývalý člen Mečiarovho HZDS?
Mne osobne nie.
Neprekážal by vám ani prestup napríklad Kataríny Tóthovej, Jána Cupera, Tibora Cabaja?
Je to individuálne. Postoje a názory každého človeka sa menia. Je dobré, keď je človek tolerantný a dokáže pochopiť zmenu i odpustiť. Vždy o tom bude rozhodovať aliancia vo svojich politických orgánoch.
Neprekáža vám, že váš hlas poslanca má oveľa menšiu silu v parlamente ako hlas nezávislého? Predpokladáme, že keby ste vy chceli nejaký obchvat či milióny na halu, nedostali by ste ich.
Ja sa priznám, že mám stále zmysel pre humor, roky som sa živil vytváraním komických situácií. Ak by mal byť môj hlas silnejší a cennejší, asi by som mal vystúpiť z klubu a stať sa nezávislým poslancom. Existujú riešenia, ale to zveličujem.
Čím to je, že v ANO vzniklo či bolo medializovaných najviac osobných sporov?
Podobný proces prebiehal vo všetkých nových stranách. HZDS, KDH, SDKÚ. Navyše, ANO je liberálna strana a osobnosti v nej nie sú striktne viazané príkazmi a zákazmi v rámci straníckej disciplíny. Je to voľnejšie. A zavážiť môže aj princíp nedocenenosti – že niektorí ľudia majú vyššie ambície ako možnosti.
Myslíte si to aj o sebe? Konkrétne v nominácia na lídra kandidátky do eurovolieb?
Moja nominácia na lídra bola po dohode členov predsedníctva. Šlo o taktiku ANO a ja som ju prijal. Myslel som si, že s Evou Černou a Katarínou Glončákovou vytvoríme tím, ktorý bude úspešný. Od samého začiatku sme vedeli, že Eva Černá mala najväčšiu popularitu. V prieskume zadanom ANO sme sa pýtali, kto je najpopulárnejší – v prieskume dosiahla Černá 46 percent, ja 14, Katarína Glončáková-Golev 7 a Jozef Banáš 2 percentá. A je jasné, že niekto so 14 percentami nemôže prekrúžkovať niekoho, kto ich má 46.
V auguste 2002 ste ešte ku kampani ANO povedali, že “dobrá volebná kampaň nemôže zásadne ovplyvniť výsledky, ale osudová chyba môže mať pre stranu katastrofálne následky”. Mali ste pravdu, čo myslíte?
ANO malo pred eurovoľbami v prieskumoch 4,8 percenta, aj 4,3, aj 3,9. Čiže pod 5 percent.
Čiže nepripúšťate, že príčinou neúspechu bola skutočnosť, že ste boli lídrom ANO?
Pripúšťam to, ale neviem to verifikovať, neviem, či by Eva Černá ako líderka získala viac percent, ako 4,65. Keby získala toľko percent ako líderka, nikdy by som na ňu neútočil spôsobom, že je neschopná a že nedokázala dostať ANO do európskeho parlamentu.
Ak priznávate, že Černá mala 46-percentnú podporu a ANO šlo do eurovolieb s podporou pod 5 percent zvoliteľnosti, nebolo prirodzeným strategickým ťahom dosadenie Černej za lídra?
Pri nominácii sa zvažovali aj ďalšie kritériá – odborná schopnosť, pripravenosť, znalosť európskej problematiky, schopnosť odraziť mediálny tlak. Popularita skrátka nebola jediným kritériom.
A v čom konkrétne nebola zdatná?
Pri zostavovaní kandidátky sme neboli, zostavovali to kolegovia, tá otázka musí smerovať k nim.
Eva Černá vás označila za pätolízača, Jozef Banáš o vás povedal aj to, že ste genetickým intrigánom. Mali pravdu?
Reakcie mojich kolegov boli mojím najväčším sklamaním. S Jozefom Banášom sa poznáme možno 20 rokov. Predpokladám, že jeho vyhlásenia boli dôsledkom jeho sklamania, že nebol lídrom kandidátky.
Nezdá sa vám čudné, že Banáš mal mať podľa toho prieskumu menej percent ako Katarína Glončáková, ktorá bola v tom čase takmer neznáma? Hovorilo sa čosi aj o manipulácii toho prieskumu.
Neviem vám na to odpovedať, nie som na to ani povolaný. Volebné výsledky potvrdili čísla z prieskumu. Jozef Banáš mal ísť do volieb a dozvedel by sa pravdu o sebe.
Dali ste naňho trestné oznámenie, ako ste avizovali?
Mal som ho pripravené. Jozef Banáš mi esemeskoval, hľadal cestu na urovnanie našich vzťahov, ja som túto ponuku akceptoval. Zastávam názor, že všetko, čo spravíme, sa nám vráti. Trebárs aj podaná žaloba. Nemám chuť vytvárať ďalšie napätie medzi mnou a ním – hoci mi všetci právnici povedali, že ten spor vyhrám.
S Banášom ste sa teda ako-tak zmierili, čo s Evou Černou? Vy sa za pätolízača považujete?
(ticho) “Určite nie, nikdy som ním nebol. Eva Černá je moje veľké sklamanie. Nepáči sa mi, ako sa dlhodobo správa. Keď bojuje proti mne nekorektným spôsobom, bojuje proti sebe. Pritom od začiatku vedela, že tajné hlasovanie bolo zmanipulované v jej prospech.”
Ako zmanipulované?
Z diskusie o kandidátke v predsedníctve vyplynulo poradie, podľa ktorého by Eva vysoko prehrala. Na predsedníctve vyjadrili skoro všetci členovia názor, ako má vyzerať kandidátka a povedali, ako budú voliť. Vzhľadom na to, že výsledok mal byť veľmi jednoznačný v môj prospech, určitá skupina sa dohodla, že budú hlasovať tak, aby výsledok bol pre Evu menej bolestivý. Viem to pochopiť. Nikomu nie je príjemné, keď prehrá 13 ku 3. Je to mnohokrát necitlivé a môže to ovplyvniť vzťahy v kolektíve.
O vás sa hovorí, že máte veľmi dobré vzťahy s predsedom. Čo ak hlasujúci členovia verejne deklarovali, že vás budú voliť, aby sa mu zapáčili? No v tajnej voľbe vyjadrili svoj skutočný názor?
Oni sami potom zistili, že tá voľba bola zmätočná. Ja som mal s Pavlom Ruskom vždy korektné vzťahy, ale nikdy by som ich nehodnotil ako protežujúce. Naopak, Eva Černá má veľmi dobré vzťahy s Pavlom Ruskom už od čias Markízy.
Aj vy ste boli v Markíze, dokonca v riadiacej pozícii. Ako hodnotíte reči, že ste Ruskovou pravou rukou v strane a informujete ho, čo sa v nej deje?
Nie je to pravda. Neinformujem ho o situácii v strane. Mám s ním rovnaké vzťahy ako ostatní členovia predsedníctva, nedá sa ani povedať, že sme osobní priatelia. Dostali sme sa k sebe v práci a máme profesionálny vzťah.
Kedysi ste povedali, že vaše meno, tak ako každé, je značka. Aká je podľa vás vaša značka vo vnímaní ľudí dnes?
Meno každého človeka je značka. Určite mi budete rozumieť – viete, akú hodnotu má meno novinára. Rovnakú hodnotu má meno politika, učiteľa, právnika a iných. Povedal som pravdu o hlasovaní aj preto, lebo sa začínam starať o svoje meno lepšie, ako som to robil doteraz. Doteraz som bol možno až príliš lojálny a poškodzovalo ma to.
Vaša manželka si imidž budovala roky. Úprimne, nepovedala vám odvtedy, čo ste v politike, že ste jej ho naštrbili?
Nemyslím si, že by som jej ho naštrbil. Ona má svoj, ja svoj, a nemyslím si ani to, že pokazený imidž mám ja. Preteky sa ešte neskončili, mám pred sebou veľa možností a veľa dní. Je to v mojich rukách. Je v rukách každého politika, ako ho ľudia vnímajú. Nemožno sa vyhovárať na nikoho.
Je niečo, na čo sme sa nespýtali, no čakali ste to?
Či som homosexuál. (smiech)
DAŠA MATEJČÍKOVÁ
ROMAN KRPELAN
Zdroj: SME
Publikované: 8.11.2004