Minister Palko sa hrá na intelektuála. Nejde mu to
V 1. čísle revue pre katolícku kultúru Impulz uverejnil Vladimír Palko esej „Homosexuálna kauza v zápase o kultúru a slobodu“. Palkove metafory „kultúrnej vojny“ a „kladiva proti kresťanstvu“ svedčia o tom, že mu nejde o diskusiu. Ale radšej diskutujme, veď sa nestrieľa. Reč je o tom, či je v spoločenskom vedomí homosexuálny vzťah právne i morálne natoľko rovnocenný so vzťahom muža a ženy, že sa žiada legálne zakotvenie inštitúcie manželstva medzi osobami rovnakého pohlavia.
Prečo sa ľudia berú
V článku chýbajú argumenty o (ne)rovnocennosti homosexuálnych vzťahov s heterosexuálnymi. Palkovi stačí jediný: po stránke biologickej nie sú evidentne rovnocenné a basta. Je však absurdné tvrdiť, že manželstvo ako ustanovizeň má biologickú stránku. Tú majú len živé bytosti. Ak sú plnoprávne a rovnocenné ako jedinci, sú také aj v momente manželstva. Príroda nepredpisuje manželstvo, to bol výmysel ľudí.
Manželstvo predsa nie je len „pohlavným“ vzťahom. Ide aj o túžbu mať deti, vychovávať ich, spolu sa tešiť zo života a podeliť sa o žiaľ, spolu stráviť starobu. Ako všetko v živote, aj toto má ekonomickú stránku. Dilema, či a ako tu zasiahnuť zákonom, je pomerne nová, ale nie sme prví, ktorí sa rozhodujú. V rímskom senáte sa neviedli dlhé debaty o nových zákonoch, poslanci zo zadných lavíc neomieľali donekonečna slová hlavného rečníka, ale jednoducho povedali „Gaio Julio Caesari consentio“, súhlasím s Cézarom, a zvýšil sa prídel obilia na rodinu alebo sa išlo do vojny.
Utópia sa mení na skutočnosť
Čo z biológie hovorí v prospech nerovnocennosti hetero- a homosexuálneho manželstva? Iba to, že mužský pár nemôže splodiť deti a muž nemôže dojčiť dieťa. Ani heterosexuálne manželstvá neprikazujeme rozviesť, ak žena nemôže mať dieťa. Homosexuálne manželstvá pritom sú a budú také zriedkavé, že nijako neohrozia obnovovanie ľudstva na zemeguli. Nevidím dôvod, prečo by sa mala rovnosť plnoprávneho homosexuálneho muža či ženy zastaviť pred manželstvom. Veď čo zostalo zo „sviatosti manželstva“ pred niekoľkými desaťročiami zoči-voči dnešnej rozvodovosti?
Nepovažujem za intelektuálnu slabosť povedať, že sa pridávam na stranu tých, čo si to už dobre premysleli a s určitými rozdielnymi dôsledkami uzákonili homosexuálne manželstvá: Holandsko r. 2001, Belgicko r. 2003, Švédsko r. 2004, Španielsko v r. 2005, Kanada v r. 2005, Veľká Británia sa očakáva v decembri 2005. Čiastočná legalizácia sa dosiahla v Dánsku, Maďarsku, Francúzsku a Portugalsku a v USA v štáte Massachusetts. Dokonca aj v Brazílii, štáte s najväčším počtom katolíkov na svete povolil jeden sudca v Sao Paulo homosexuálnemu páru adoptovať dieťa.
Úsilie o legalizáciu rovnopohlavných manželstiev nazýva pán Palko utópiou, akou bol „pokus z roku 1917“. Po tisícročia bolo utópiou aj úsilie o zrušenie otroctva či odstránenie moci šľachty a duchovenstva. Dnes sú to samozrejmosti. Postupná legalizácia rovnopohlavných manželstiev v Európe i v USA svedčí o tom, že aj táto „utópia“ bude mať rovnaký osud.
Aparteid proti homosexuálom
V. Palko opakovane zdôrazňuje, že hoci s homosexualitou nesúhlasí, uznáva (hriešnym a chorým) homosexuálom právo na život. Ide len o neprekročiteľnú hranicu legalizácie ich manželstiev. Neznie to dôveryhodne, pretože život v ústraní, ktorý im ponúka a ako ho opisuje (smú sa zdôveriť blízkym príbuzným, lekárom a kňazom, len výnimočne sa smú vyjaviť svojmu okoliu, majú sa usilovať o svoje preinačenie), by sa veľmi nelíšil od aparteidu.
Tých, čo presadzujú legalizáciu rovnopohlavných manželstiev, Palko ponižuje a robí to spôsobom, ktorý je v rozpore s kresťanským prístupom k ľuďom. Hovorí napríklad „západná, pôvodne kresťanská civilizácia“. Kedy bolo to pôvodne? A čo Aristoteles, Platón, Sokrates, Seneca a desiatky iných Grékov a Rimanov? A čo Etruskovia a Kelti, Arabi a Mauri v Španielsku? „Pôvodne“ kresťanská Európa – to je predsa polopravda, teda napoly lož.
Ani ostatné Palkove tvrdenia nie sú vierohodné. Vraj úsilie trestať za výtržníctvo v kostoloch počas bohoslužieb, za znesväcovanie kostolov po vlámaní a iné útoky satanistov sa u liberálov stretáva s odporom. Ale neuvádza ani jeden prípad. A doslova na smiech je tvrdenie, že kresťania nikdy nerozprávali vtipy o homosexuáloch.
Minister Palko sa tvári ako svetaznalý intelektuál, ale ním nie je. Píše napríklad o rozhodnutí sanfranciského „starostu Gavina“ z februára 2004 povoliť rovnopohlavné sobáše. Vážený pán minister, Gavin je krstné meno, priezvisko starostu je Newsom. A hoci v marci 2004 kalifornský Najvyšší súd toto rozhodnutie zrušil rovnako ako aj nie stovky, ako píše Palko, ale vyše 4 000 sobášov, sanfranciský sudca Richard Kramer v marci 2005 vyslovil rozhodnutie, že niet racionálnych dôvodov na obmedzenie „ľudského práva“ na sobáš pre partnerov opačných pohlaví. Takže prípad sa znovu dostane pred kalifornský Najvyšší súd.
Nevierohodné analógie
V. Palko tiež vykonštruoval analógiu medzi komunistickou inkvizíciou a prípadom talianskeho kandidáta na eurokomisára Buttiglioneho. Odmieta previerku jeho osobných názorov, ktorou prešiel v Európskom parlamente. Komisár pre spravodlivosť však nemôže v sporných prípadoch rozhodovať podľa svojej chuti. Nik mu predsa nevyčítal, že je katolík. Zrejmá však bola obava, že v rôznorodej Európe bude rozhodovať zaujato, prísne katolícky. Ak už Palko hľadal analógiu s komunistickými previerkami, mohol uviesť tzv. híring v americkom Senáte pri vyberaní sudcov a vyslancov.
Prekvapuje ma vyhlásenie ministra vnútra Palka, že na Slovensku nepozná prípad, keď skíni napadli homosexuála zato, že je homosexuál. Žijem aj v Nemecku, a tu sú také prípady časté. Som jednoznačne za slobodu prejavu, ale nezabúdam na to, že dve tisícročia označovania Židov kresťanmi za vrahov Ježiša Krista viedlo k ich prenasledovaniu, pogromom a nakoniec uľahčilo nacistom holokaust. Pápež to uznal, oľutoval a zakázal.
Na záver ešte raz k manželstvám. Z istého uhla pohľadu môžeme byť radi, že sa ich spoločenská „pozícia“ zmenila. Keď som pri zápise na gymnázium predložil krstný list z roku 1923, stálo v ňom: Pôvod: nelegitímny. Dnešné mimomanželské deti už, našťastie, nikto za „nelegitímne“ nepovažuje.
Zdroj: Slovo č.33-34/2005
Autor: Rastislav Škoda