Ako to robíme
Homosexuáli na Slovensku čakajú na deň, keď budú plnohodnotnými členmi spoločnosti
Skupinka ludí, ktorí si hovoria Medzipriestor, sa stretáva každý utorok v jednom bratislavskom gay podniku. Prídu pokecať o živote, o dobrých aj zlých veciach, ktoré sa im za týžden stali a o všetkom, co ich zaujíma. Okrem toho, že sú L&G, majú ďalší špecifický problém. Sú veriaci a chcú patriť do cirkvi. Hoci tá homosexualitu odsudzuje. Dnes sme sa stretli šiesti. Pod vlastným menom vystupuje len ?ubo, ostatní používajú pri rozprávaní svojich príbehov prezývky. Ešte sa neodhodlali vyjsť s pravdou von pred celým svetom. Im samým by vraj narážky ľudí neprekážali. „Kvôli mame nechcem, aby sa o tom vedelo,“ tvrdí Kamila. „Má už vyše sedemdesiat rokov. Keby sa to jej okolie dozvedelo, mala by zbytocné trápenie. Radšej nech v pokoji dožije. “ Gabo si myslí to isté. „Som z malej dediny. Susedia by sa odvrátili, veriace tety tiež, rodičia by zostali sami.“ V Bratislave sú k homosexuálom predsa len tolerantnejší, hlavne mladí ich berú ako niečo normálne. Na vidieku je to oveľa horšie, „teplý“ je stále hanbou rodiny.
Prvýkrát
?ubovým rodicom vraj prekáža, že vystupuje navonok. „Ale zvykli si. Dvakrát zafrflú a tretí raz im to už neprekáža. To isté je, keď ťa vidia ludia s partnerom na ulici. Hovorí sa o tom pár dní, a potom si to už nikto nevšíma.“ ?ubo je ucitel na vysokej škole a prvýkrát otvorene priznal, že je gay, na jednej učiteľskej konferencii o sexuálnej výchove z kresťanského hľadiska. „Bolo tam asi do dvesto ludí a dám hlavu na to, že zo desať z nich bolo homosexuálov,“ rozpráva.
„Vystúpil tam jeden môj kamarát so štúdiou o ex-gayoch a liečení homosexuality. Moderátorka konferencie hovorila o homosexuáloch ako o nejakých ľuďoch kdesi veľmi ďaleko, a že či sa tento chalan nehanbí, stretávať sa ‘s takýmito ľuďmi’. To ma zdvihlo zo stoličky. Vyskočil som, prišiel som k mikrofónu a asi hodinu som rozprával – prvýkrát v živote – o svojej homosexualite a viere. Hovoril som asi hodinu a všetci ticho počúvali. Potom mi ešte polhodinu kládli otázky. Keď som skončil, chodili za mnou ľudia a podávali mi ruky.“ Patrik sa neprizná k svojej homosexualite ani za svet. Je učiteľ na cirkevnej škole. Keby sa tam o nom dozvedeli pravdu, vyhodia ho z roboty.
O viere, o sexe
Kamila si za socializmu myslela, že je snáď jediná lesbička na svete. Vyskúšala všeličo. Psychológov, sexuológov, zaručených liečiteľov homosexuality, vzťahy s mužmi. „Dokázala som s nimi nadviazať veľmi intenzívne citové vztahy, ale po sexuálnej stránke to nebolo ono.“ Chalani tvrdia, že „ak sa z niekým vyspat, tak jedine s mužom“. Pri babe by sa vraj ani nevzrušili. „Možno keby som veľmi zaťal zuby...“ rozmýšla Gabo.
?ubo mal dokonca priateľku. „Ale vedel som, že to nespeje k naplnenému manželstvu. Veď držím za ruku ju a pozerám pritom po chlapcoch v krátkych nohaviciach! Naozaj som ju miloval a doteraz sme dobrí priatelia. Mal som ju rád ako veľmi blízku dušu. Vyčítala mi, že moje bozky akoby neboli ozajstné. Veľmi ma milovala, ale z mojej strany chýbala erotická iskra k nej. S Jurom je to niečo iné.“
Nerozumiem tomu, prečo ľudia väcšinou v súvislosti s gaymi a lesbičkami hovoria najprv o sexe, a potom o bežných veciach. Vo vzťahu predsa nejde v prvom rade o sex. „Aj keď sex je fantastická vec, podstatou je nájsť niekoho na život, dávať lásku a byť milovaný,“ hovorí ?ubo. Nájsť si partnera rovnakého pohlavia už nie je také zložité ako kedysi. Voľakedy sa dalo zoznámiť len na diskotéke, teraz funguje internet a teletext a L&G si partnerov väcšinou hľadajú takýmto spôsobom. Veriaci však majú jeden problém. „Cirkev hovorí, že Boh homosexualitu nenávidí,“ tvrdí Gabo. „Homosexuálom odporúča celibát, aby nežili v „hriechu“. Ale to je neprirodzené. A my sme tiež súčasťou cirkvi.“
Nerozumiem ani tomu, prečo títo piati ľuďia chcú tak veľmi patriť do cirkvi, keď tá odsudzuje ich homosexualitu. Oni berú ako niečo prirodzené, že v cirkvi musia byť. Sú veriaci, niektorí z nich sa dali pokrstiť sami na základe vlastného rozhodnutia (Gabo dokonca v tom čase už vedel, že je gay, a vyrovnával sa s postojom cirkvi k homosexualite). Záleží im na tom, aby mohli chodiť do kostola, prijímať sviatosti a žiť plnohodnotným krestanským životom. „A niektorí teológovia sú na našej strane,“ teší sa Patrik. Zároveň však smutne konštatuje, že práve cirkev vytvára na Slovensku homofóbne prostredie a on to má kvôli nej v živote oveľa ťažšie. S tým súhlasí aj Gabo. „Ak je farár pre ľudí na dedine jedinou autoritou a rozpráva, akí sme hriešni, samozrejme, že sú ľudia proti nám.“
Nespravodlivé
Čo by títo piati ľudia chceli? „V prvom rade vyvolať širšiu diskusiu na tému kresťanstvo, homosexualita a akceptácia homosexuálov v cirkvi,“ hovorí ?ubo. Ďalej manželstvo, alebo aspon registrované partnerstvo pre L&G. „Sme predsa plnohodnotní členovia spoločnosti, prečo by nám to mala odmietnuť?“ Vyriešilo by to problémy okolo dedenia, ale napríklad aj prístup k lekárskym záznamom či návštevy životného partnera v nemocnici. „Rodinu, ktorá ťa kvôli tvojej homosexualite vykopla z domu, k tebe pustia a partnera, s ktorým žiješ tridsať rokov, nie,“ konštatuje Gabo. To je nespravodlivé.
Adopcie detí L&G pármi, to je ďaľšia pálčivá otázka. „Určite by som chcel adoptovať dieťa, ak by som mal pevný a zabezpečený vzťah,“ hovorí Lubo a Kamila s ním súhlasí. „Ked chcú dieťa dve ženy, tak sa jedna z nich dá umelo oplodniť, alebo si nechá dieťatko urobiť nejakým náhodným známym bez toho, aby on o tom vedel. Zdá sa mi, že v takýchto prípadoch sa na dieťa zabúda – veď ono by malo mať právo poznať svojho otca.“ „Ja nemám vykryštalizovaný názor na to, či je to dobré, alebo nie,“ rozpráva Gabo. „Moja mama minule povedala, že deti v homosexuálnom vzťahu sa majú lepšie ako v detskom domove. Povedal som jej na to, že je so svojimi názormi nejako moc popredu.“ Všetci však odmietajú tvrdenie, že dieťa môže od rodičov rovnakého pohlavia pochytiť vzor rovnakopohlavnej rodiny a vyrastie z neho gay či lesba. „To by sme my boli predsa hetero,“ smeje sa Gabo.
Medzipriestor
Na stránke http://www.gaychristians.sk komunikujú ľudia zo združenia s mnohými chlapcami a dievčatami z celého Slovenska, ktorí zistili, že sú inak orientovaní. „Mladí hlavne v dedinách a malých mestečkách sa so svojím problémom nemajú na koho obrátiť. Prostredie je tam často veľmi kruté voči ľuďom s inou orientáciou. S nami môžu voľne hovoriť. Osobná komunikácia je dosť náročná, ale obohacujúca.“ rozpráva ?ubo. Veľa gayov a lesbičiek z celého Slovenska prichádza žiť do Bratislavy – je to väcšie mesto a ľudia ich akceptujú viac ako inde. A akú otázku dostávajú L&G od ľudí najčastejšie? „Ako ’to‘ robíme,“ hovorí ?ubo. „Odpovedám im, že je to vec našej fantázie.“
Publikované: 10/2005
Zdroj: www.notabene.sk/swift_data/source/casopisy/archiv/oktober%202005.pdf