Slovo na dnes


Odkazy k Bohu


Odporúčame


Vyhľadávanie na skránke


WEB HELP

  • Google Translate/Prekladač
  • Google Search/Vyhľadávač
  • iGoogle
  • Bookmarks/Záložky


Trpké ovocie terapie homosexuality – po roku opäť I.

uverejnené dňa 31. 10. 2009 | Autor/ka: Mária Ščepková

V roku 2008 požiadalo Občianske združenie (heterosexuálov) Pastor Bonus podpredsedu vlády pre ľudské práva a menšiny o „vznik odborného centra poskytujúceho terapeutickú pomoc pre homosexuálne orientovaných ľudí...“ Keby podobnú žiadosť o „pomoc“ iným menšinám, napr. Maďarskej či Rómskej, prezentoval ne-Maďar alebo ne-Róm, a to – tak ako OZ Pastor Bonus – bez akejkoľvek konzultácie s kýmkoľvek z predstaviteľov daných menšín – a naviac by – rovnako ako OZ Pastor Bonus – ako pomoc požadoval centrum na „liečbu“ ich „maďarskosti“ či „rómskosti“ – tak by celkom isto, a aj celkom zaslúžene, vyvolal vo verejnosti nielen zhrozený údiv, znechutenie, protest až strach, ale aj – spomienku na tých, ktorí sa zriaďovaním istých „menšinových centier“ snažili o „ozdravenie spoločnosti“ od tzv. židovskej, rómskej, homosexuálnej,aj inej menšinovej „kauzy“... V roku 2009 však, zdá sa, snahy šíriť falošné nádeje o „liečiteľnosti homosexuality“ v podobnom duchu pokračujú...

Prezentovanie údajnej (aj to nie hodnoverne dokázanej) 10% možnosti „zmeny“ na heterosexualitu či „liečby“ homosexuality ale nijako nesvedčí o autentickej „pastoračnej starostlivosti“ o homosexuálov. Predsa – ak by nejaké „liečivo“ bolo v 90% výrazne neúčinné – a naviac aj evidentne škodlivé s množstvom závažne nepriaznivých „nežiadúcich účinkov“ – jednoducho by nijako nemohlo preniknúť na trh – a nebolo by ani za „liečivo” považované! A tí, ktorí by ho napriek tomu ako liečivo prezentovali a pokúšali sa jeho používanie za každú cenu presadiť – by tak len svedčili o tom, že im o dobro „pacientov“ v skutočnosti ani veľmi nejde...

 

Aj preto opäť reagujem otvoreným listom – pôvodne zverejneným na stránkach Občianskeho denníka Changenet.sk. Uvadzáme ho nižšie v plnom znení a čitateľom odporúčame nazrieť aj do veľmi zaujímavých a prínosných následných diskusií na portáloch http://www.changenet.sk/?section=forum&x=426266#disc a http://www.novehorizonty.sk/?g=4&ext=27&value=22

 

Milá pani Monika Nikolová, Občianske združenie „Pastor Bonus” a Vám združenia blízke

Dovoľte mi reagovať na Váš novinový článok „Pastoračná starostlivosť o homosexuálne orientovaných ľudí“, http://www.novehorizonty.sk/?g=4&ext=27&value=22 , Nové horizonty – štvrťročník pre teológiu, kultúru a spoločnosť, 2/2009, ročník: III., 13.7.2009, Spišská Kapitula, zodpovedný redaktor P. Ján Duda, výkonný redaktor P. Anton Ziolkovský.

Článok, ktorý je vlastne istou oprášenou a doplnenou verziou staršieho textu od „Odborníka na homosexualitu“, ktorý „si neželá byť menovaný“ ako uvádza Vaša web-stránka http://rodina.pastorbonus.sk/odbornik-homosexualita/

Pred niekoľkými týždňami, tu v Írsku, kde už niekoľko rokov žijem a pracujem, v rozhlase prehovorila žena, ktorá bola ako 13-ročná brutálne znásilnená mimoriadne agresívnym jedincom – naviac členom miestnej mafie a naviac následne otehotnela. Keďže potraty sú v Írsku nelegálne, tak absolvovala cestu do Británie, z čoho antiabortionisti vyrobili celospoločenskú kauzu, a miesto terapie tak bola iba pridaná trauma na traumu... (Zámerne nepoužívam výraz „Pro-Life“ skupiny, lebo „Pro-Life“ znamená prinášať život a nie smrť. Ak ako kresťania považujeme potrat za agresiu, násile a neúctu voči životu, s tým, že našou reakciou je následne násilie, neúcta a agresivita, tak vydávame nielen seba ale aj Evanjelium na posmech...)

Život dievčaťa sa po danej skúsenosti úplne zrútil. Jej otec celý ten tlak neuniesol a spáchal samovraždu, jej matka ťažko ochorela, dievča nedokončilo školu a nezískalo nijakú kvalifikáciu a doteraz – už ako dospelá žena – je stále v terapii... Príbeh pokračuje. Muž ktorý jej ublížil, po rokoch surovo znásilnil ďalšiu ženu – pre zmenu 85-ročnú... Dovtedy to bola vitálna a samostatná stará dáma. Po danej skúsenosti skončila trvalo na psychiatrii. Pred niekoľkými týždňami bol s páchateľom súdny proces. (O to delikátnejší, že za ním stojí miestna mafia, vyhrážajúca sa rodinám oboch obetí, ktoré museli byť na neznámom mieste.) Aspoň telefonicky hovorila mladá obeť násilníka o tom, čo sa s ňou aj po rokoch deje, keď počuje ako ten muž ubližuje ďalším. Pred rokmi znásilnená žena pri počúvaní o ďalších „necitlivých“ aktivitách jej smutne známeho násilníka znovu a znovu prežíva všetko, čo už raz zažila – celé svoje znásilnenie a všetku bolesť, úzkosť, beznádej a traumu, ktorá s tým bola spätá.

Niečo veľmi podobné sa deje v človeku, ktorý sa roky úporne, avšak neúspešne usiloval o „vyliečenie“ z homosexuality, a teraz znovu počúva o tom, ako sa ďalej rozširujú dezinformácie o údajnej „úspešnosti“ liečby homosexuality. Ako by znovu prežíval svoje znásilnenie... Znásilnenie, ktoré predstavovalo uverenie v podsunutú lož, že je možné človeka homosexuálne orientovaného prerobiť na heterosexuála. Znásilnenie, ktorým boli neraz aj desaťročia úpenliveho pokusu zrealizovať onú sľúbenú zmenu na sebe. Znásilnenie, ktoré bolo ovocím šírenia falošných nádejí, ktoré však priniesli hlboké sklamanie, beznádej, úzkostné stavy, panické ataky, chronické depresie, trvalé napätie a neurózy, insomnie a neraz až halucinácie, psychosomatické ťažkosti a suicidálne sklony a pokusy. To všetko, niekedy až po stratu samotnej viery v Boha – kvôli ktorému to utrpenie taký človek vlastne podstúpil, bolo ovocím jeho úsilia odstrániť svoju bytostnú orientáciu a vymazať svoju celoosobnostnú štruktúru.

            A hoci sa taký človek následne ďaľšie, opäť neraz dlhé roky pokúša „liečiť z liečby homosexuality” , zakaždým, už len keď začuje magickú formulku “liečba/zmena/terapia homosexuality” – okamžite so zdesením zavibruje každá bunka jeho psychického i fyzického organizmu a prebudí sa úzkostný stav znovu prežívaného „znásilnenia“ – so všetkými sprievodnými javmi ako sú závraty, nevolnosť, napínanie na zvracanie, búšenie srdca, neznesiteľný tlak na hrudi, dusenie, až po suicidálnu túžbu neexistovať. A hlavne bolesť, bolesť, bolesť. Zovretie, rezanie, pálenie bolesťou v každej bunke – a dotyčný znovu prežíva všetku tú hrôzu, ktorou si prešiel pred rokmi... presne tak, ako o tom hovorí oná pred rokmi znásilnená žena.

            Už minulý rok som adresovala text „Trpké ovocie terapie homosexuality“ – otvorený list Vášmu Občianskemu združeniu “Pastor bonus” ako reakciu na žiadosť, aby vláda SR zriadila “centrum na liečbu homosexuality” – http://www.changenet.sk/?section=forum&x=375770&cat=14662 – v ktorom som značne podrobne prezentovala fakty, ktoré by som tu, žiaľ, opäť mohla a asi mala opakovať.

V tom istom roku 2008 som tiež zverejnila video-materiálmi podložený text „Terapia homosexuality: Ex-ex-gay hnutie alebo ako (ne)byť hlúpymi 1., 2., 3.“,  ktorý pomerne detailne a súhrnne prezentuje predovšetkým osobné skúsenosti ľudí, ktorí prešli neúspešnou terapiou homosexuality a snahou o „zmenu“ s veľmi negatívnymi následkami – /search.php?rsvelikost=sab&rstext=all-phpRS-all&rstema=4

Tri roky predtým v roku 2005 som sa pokúsila upozorniť na situáciu homosexuálnych kresťanov, psychológ by možno povedal ego-dystónnych homosexuálov, ktorí nezažívajú „zmenu“ na heterosexualitu, značne dlhým a vyčerpávajúcim textom „Kam s homosexuálnymi kresťanmi... alebo ...rovnaké povolanie k ‘čistote neexistuje“ /view.php?cisloclanku=2004120001

Ešte tri roky predtým, v roku 2002, bola publikovaná štúdia, ktorú som zostavovala niekoľko nie málo rokov intenzívnym hľadaním, štúdiom, rozhovormi, počúvaním rôznych strán, rôznych skúseností, z rôznych strán sveta – „Homosexualita, cesta sebatranscendencie? Krátka štúdia o kresťanskom prístupe k realite homosexuálnej orientácie“/view.php?cisloclanku=2004120002

            Už v úvode štúdie sa píše: „Na prelome tisícročia, v rokoch 2000/2001 prenikli do slovenskej kresťanskej i nekresťanskej, užšej i širšej verejnosti medializované aj nemedializované vyjadrenia k problematike homosexuality v takom duchu, ktorý si dovolím charakterizovať ako pokus o rúcanie pro-gay mýtov šírením ex-gay mýtov. Myslím tým predovšetkým zjednodušené prehlásenia typu: „Homosexualita je liečiteľná! Zmena homosexuála na heterosexuála je možná!“ Prehlásenia zovšeobecnené, neupresnené, ktoré plne spadajú pod definíciu mýtu. Vyjadrenia, ktoré sú dôsledkom slovenského informačného deficitu o vývoji tzv. ex-gay hnutia vo svete. [...] Ak si však utvoríme a iným sprostredkujeme pohľad na „ex-gay cestu“ len z veľmi čiastkových a nepresných informácií o ex-gay skúsenostiach, bude nami prezentovaná perspektíva veľmi skreslená. Možno až nebezpečne skreslená. [...] Akékoľvek lacné riešenie, ako ponuka pomoci, môže hľadajúcim veľmi ublížiť. [...] Prostá ľudová múdrosť vraví, že múdry sa učí na chybách druhých, hlúpy sa musí učiť z chýb vlastných. Máme možnosť nebyť hlúpymi. Vo svete sa otázke homosexuality z pohľadu kresťanskej etiky venujú rôzne tzv. ex-gay združenia už štvrť storočia. Pri troche pokory a dobrej vôle sa aj my, slovenskí kresťania, môžeme z ich chýb, tak ako aj z úspechov, poučiť a ušetriť si veľa cesty, síl a najmä sklamania pre seba i druhých.“

            Už vtedy som varovala. Vlastne celou štúdiou. I textami, ktoré jej predchádzali či ju nasledovali vo viacerých periodikách, neskôr na internete. Napokon som minulý rok znovu písala: „Zlé ovocie svedčí o nie dobrom strome. Zlé ovocie ex-gay úsilia svedčí o slepej uličke, z ktorej je lepšie sa včas vrátiť. Pravda, nie každý má k tomu dosť pokory...“

            Milá pani Nikolová, Občianske združenie „Pastor Bonus” a Vám združenia blízke

            Nemám nijakú chuť, energiu, ani čas znovu a znovu opakovať už niekoľkokrát vypovedané, ani vystavovať sa tlaku verejných, čo len internetových diskusií, v ktorých si autori textov týkajúcich sa homosexuality a pritom neútočiaci na gay-komunitu, osobitne môžu užiť nepochopenie, výsmech, poníženie, obviňovanie, tlak, až roznosenie na kopýtkach arogancie až nenávisti, priamej či pekne zaobalenej, (hlavne anonymných krikľúňov) z rôznych strán. A už vôbec nemám nijaký záujem o exhibíciu. Žiaľ, mlčať by znamenalo niečo podobné ako keby sa vyššie opísaná pred rokmi znásilnená žena iba mlčky prizerala ako jej spôsobené násilie znovu hrozí ďaľším a ďaľším. Dovoľte mi teda aspoň pár slov.

 

            Ďakujem Vám, že sa zaujímate o „pastoračnú starostlivosť o homosexuálne orientovaných ľudí“. Ďakujem Vám, že verejnosti pripomínate, že „homosexuálne cítiaci ľudia si zasluhujú rovnaký rešpekt a úctu ako všetci ostatní.“ Ďakujem že pripomínate, že „práve ľudia s homosexuálnym cítením potrebujú zažiť, že aj oni sú milovaní a prijímaní a nie sú odmietnutí, či odsúvaní zo spoločenstva Cirkvi.“ Ďakujem Vám, že vyzývate, „aby homosexuálne cítiaci ľudia zažili v Cirkvi prijatie a pochopenie, rešpekt a úctu napriek svojej odlišnosti.“ Ďakujem, že upozorňujete na potrebu viac skutkov než slov, “aby ľudia s homosexuálnou orientáciou boli o možnostiach dostupnej pomoci nielen informovaní, ale bola im aj ponúknutá.“ Ďakujem Vám, že poukazujete na „formáciu budúcich kňazov a laikov v rámci štúdia teológie, aby boli pripravení homosexuálne cítiacim ľuďom pomôcť.“ Ďakujem, že pripomínate , že „farské spoločenstvá, nové hnutia a komunity v Cirkvi môžu pomôcť prekonať homosexuálne cítiacim jednotlivcom pocit samoty a vylúčenia.“ Ďakujem, že Vám leží na srdci osud „ľudí s homosexuálnou orientáciou, ktorí očakávajú pomoc.“ Skutočne úprimne ďakujem.

            Prosím Vás však a veľmi Vás prosím (nech to znie akokoľvek pateticky), prosím Vás – ak Vám skutočne leží na srdci osud ľudí s homosexuálnou orientáciou – nestotožňujte pastoračnú starostlivosť o homosexuálne orientovaných ľudí s „liečbou“ homosexuality či snahou o „zmenu na heterosexualitu, ani, prosím, nevyvolávajte dojem podobného stotožnenia.

            Veď, ako katolíckym aktivistom je Vám isto známe, že ani učenie Katolíckej cirkvi v nijakých oficiálnych dokumentoch z Ríma tak (zatiaľ) nijako nerobí a neprezentujue terapiu homosexuality ani úsilie o zmenu homosexuála na heterosexuála ako realistickú, účinnú či vhodnú pastoračnú cestu. Hovorím „zatiaľ“, lebo žial, dejiny dávnejšie i nám celkom blízke už zaznamenali aj to, ako sa isté oficiálne prehlásenia Cirkvi občas sformovali nielen na základe teologického poznania, uvažovania, dialógu a konsenzu, ale aj pod vplyvom lobbingu tých, ktorí mali väčší vplyv a silnejší hlas. Nuž, aj samotná Cirkev sa definuje ako „Božsko-ľudská inštitúcia“...  Podobne sa dosiahol aj vznik „Vyhlásenia k problému homosexuality“, pod ktoré sa pred desiatimi rokmi 29.5.1999 podpísala vtedajšia Komisia pre otázky bioetiky KBS (http://www.kbs.sk/?cid=1117107346). Dovolím si to tvrdiť, keďže som bola s tvorcami vyhlásenia v úzkom kontakte, vznik jeho textu som mohla sledovať ešte pred jeho definitívnym odobrením a pokúsila som sa ho priblížiť verejnosti cez krátky komentár v dennej tlači (Cirkev k homosexualite: namiesto vojny dialóg?, SME 2.7.1999) A tiež si dovolím povedať, že aj následná štúdia Homosexualita, cesta sebatranscendencie? sa pokúšala o upresnenie entuziastického tvrdenia o možnostiach liečby, ktoré sa podarilo, žiaľ, presadiť do „Vyhlásenia“ v čase, keď na Slovensku bola o „zmenených“ homosexuáloch – tzv. ex-gayoch podstatná nevedomosť a rozšírené viac útržkovité nadšenecké správy než ucelené, overené, koplexné informácie z dostatočných prameňov. Dovoľujem si povedať „žiaľ“, veď predsa aj samotné „Vyhlásenie“ vraví: „Nevedomosť v tejto oblasti môže spôsobiť veľa nedorozumenia... a veľa utrpenia človeku, ktorý je homosexuálne orientovaný...“

            Prosím Vás – ak Vám skutočne leží na srdci osud ľudí s homosexuálnou orientáciou – narábajte veľmi opatrne s pojmom „zmena“ homosexuality, nepoužívajte ho ako bojovú zástavu či reklamný banner, prezentujte presne a pravdivo, nakoľko je daná „zmena“ reálna  a čo v skutočnosti znamená...

            Veď, už aj samotné hnutie EXODUS združujúce tzv. „ex-gayov“ prešlo niekoľkými desaťročiami vývoja a hoci heslo „Zmena je možná“ stále používa ako svoj (žiaľ nepresný, až zavádzajúci) reklamný banner, pri podrobnejšom vysvetľovaní „zmeny“ je v súčasnosti už omnoho opatrnejšie a realistickejšie (viď napr. rad textov na http://www.exodusglobalalliance.org/changec5.php)

            Aj vyššie  spomínaná štúdia bola venovaná práve otázke „zmeny“, ktorá v nej bola detailne rozobraná. Viď napr. už iba jej obsah a názov hlavných častí: I. Nehovorme: „Zmena je možná!“ Buďme presní: „Je možné, že niektorí ľudia prežili zmenu...,“ II. Nehovorme o zmene bez presného určenia o akú „zmenu“ ide, III. Nehovorme o zmene bez pravdivého priznania ceny „procesu zmeny“, IV. Nehovorme o zmene bez reálnej pripravenosti sprevádzať ľudí na ich životnej ceste „procesu zmeny“, V. Nehovorme o zmene bez rozlišovania komplexity a diverzity rôznych aspektov homosexuality. Nie je príjemné sa opakovať, žiaľ, keďže verejnosti sa opakovane predostiera akosi zjednodušená predstava úspešnej liečby homosexuality, tak opakujem.

            Ak by ste už nechceli počúvať a porovnávať celé spektrum hlasov, ktoré sa k „zmene“ homosexuality už niekoľko desaťročí vyjadrujú, tak by ste mohli aspoň neobchádzať vyjadrenia Vami selektovaných autorov. Napr. známy nekompromisný „náboženský vedec“, agresívne propagujúci liečbu homosexuality (http://www.youtube.com/watch?v=6e84g3j1NJ0&NR=1)

 a vytrvalý zástanca postojov prvotnej psychoanalýzy Dr. Nicholosi hovorí: „Obvykle homosexuálne cítenie pretrváva či znovu sa prejavuje v istých obdobiach celého života. Aj preto skôr než o vyliečení hovoríme o zmene“... (Joseph Nicolosi, Reparative Therapy of Male Homosexuality: A New Clinical Approach, Northvale, NJ: Jason Aronson Inc., 1991, str. 22, str. 165-166)

            „Vo svojom konečnom diele Analýza: Ukončiteľná a Nekonečná (Analysis: Terminable and Interminable) Freud došiel k záveru, že analýza je vlastne celoživotným procesom. Presne to platí aj o terapii homosexuality. Aj tá – podobne ako mnohé iné terapeutické oblasti, ako alkoholizmus či problémy so sebavedomím – si vyžaduje trvale prebiehajúci proces rastu. A keďže k osobnému rastu nejestvujú skratky, tak ani tu nie je dôležité, kedy sa dosiahne cieľ, dôležitejšia je voľba smerovania. Pocit smerovania k zvolenej hodnote je dôležitý. „Non-gay homosexuál“ („nehomosexuálny homosexuál“ – ťažko preložiteľný, úsmev vyvolávajúci Nicholosiovský novotvar, ktorý ale tiež hovorí o tom, o čom je asi „zmena“...)  je na ceste...“ Nuž áno, na celoživotnej nekončiacej večnej ceste tzv. „zmeny“ – až za hrob...

            Podobne ani tvrdenie, že Dr. Spitzer je „jedným z priekopníkov názoru na zmenu“, nezodpovedá ani postojom Dr. Spitzera, ani historickým faktom. Reparatívna terapia a jej možnosti sa obhajovali rôznymi (tiež nie vždy netendenčnými) výskumami dávno desaťročia pred Spitzerom. Od 50-tych rokov minulého storočia je zaznamenaných minimálne 50 podobných výskumov a prieskumov (viď napr. stručný prehľad na http://www.pathinfo.org/change.htm), ktoré udávajú posun sexuálneho prežívania u 11% – 33% participantov výskumov. „Senzáciu“ zo Spitzerových 45-minútových telefonických rozhovorov s tzv. ex-gaymi (lebo tie predstavovali jeho jediný materiál pre štúdiu, aj preto nemožno hovoriť o Spitzerovom „výskume“, skôr prieskume...) urobili médiá – a hlavne „objednávatelia“ prieskumu – hnutie EXODUS  NARTH (National Association for Research and Therapy of Homosexuality) , ktoré zabezpečili aj väčšinu participantov Spitzerovho prieskumu...

             „Dr. Spitzer však povedal, že jeho uzávery ukazujú, že úplná zmena – t. j. ukončenie všetkých homosexuálnych predstáv a príťažlivosti – čo sa všeobecne považuje za nerealistický cieľ vo väčšine terapií – je podľa všetkého značne zriedkavé...” (Nicolosi Linda Ames, Historic Gay Advocate Now Believes, Encino, California, USA, 2001, http://www.narth.com/docs/spitzer3.html) Tiež varoval: „Neprišiel som k záveru, že by sa všetci homosexuálni ľudia mali usilovať o zmenu, dokonca ani k záveru, že by ich stav bol lepší ak by sa o zmenu usilovali. [...] Žiaľ, k môjmu zhrozeniu, niektoré médiá prezentovali moju štúdiu ako pokus ukázať, že homosexualita je voľbou, a že podstatná zmena je možná pre ktoréhokoľvek homosexuála, ktorý sa rozhodne o zmenu usilovať...“ (Robert Spitzer, Commentary: Psychiatry and Homosexuality, Wall Street Journal, 23.5.2001, http://www.youtube.com/watch?v=HuJS1iP3Qgg&NR=1)

            „Som šokovaný tým, ako médiá moju štúdiu zjednodušujú. Je, žiaľ, ľahšie tvrdiť „homosexuáli sa môžu zmeniť” než vyjadriť sa presne „istý počet homosexuálnych ukazovateľov na škále prežívania sexuálnej orientácia sa môže zmeniť“. Bol by som rád, keby nepokračovali v takom zneužívaní mojej štúdie (čo som inak predpokladal...), akým je jej aplikovanie na všetkých homosexuálov, a keby sa s mojou štúdiou nespájali irelevantné oblasti...“ (Robert Spitzer, CNN interview, 9.5.2001, http://www.fair.org/extra/0109/gay-change.html) A zvlášť: „Bezpochyby mnohí homosexuálne orientovaní boli vo svojej snahe o zmenu bezúspešní, v dôsledku čoho upadli do depresie a ešte horšieho stavu než predtým...“ (Exodus Press Release on Spitzer Study, 9.5.2001, http://www.exodus.to/content/view/453/37/)

Pokračovanie textu: Trpké ovocie terapie homosexuality – po roku opäť II.





Páči sa vám tento článok?