Film “Kňaz”

Dve recenzie zatiaľ najúspešnejšieho a najobľúbenejšieho filmu s tematikou homosexuality a viery. Tento film mnohým v publiku niekoľkokrát vyrazil slzy z očí, ale mne doslova vyrazil i dych. Možno preto, že som k nemu pristupoval trochu s predsudkami. Nemám veľmi rád filmy, ktoré vo svojich názvoch ukrývajú niečo z cirkevnej terminológie, pretože nikdy neviem, či mám očakávať sladučký vývar odtrhnutý od reality alebo pikantný nárez, ktorý sa rád zaoberá iba tým, čo je v cirkvi zlé. A tak som do kina v ten večer šiel na rozdiel od mojich priateľov, ktorí ma pozvali, s opatrnosťou a radšej bez nadšenia. To nadšenie však prišlo – so záverečnou scénou. A so slzami, ktoré sa mi nechcene a potajomky skotúľali po lícach...

Tento film bol totiž o nás. Nielen o kňazoch, ale o nás všetkých, ktorí sa s kňazom ako s človekom stretávame. Myslím si, že autorom tohto filmu sa podarilo predstaviť verejnosti obraz spoločenstva veriacich ľudí s nevyslovenou kritikou, ale i s pochopením pre ich ľudské slabosti. Film nikoho neodsudzuje ani neprikrášľuje. Niet v ňom klasicky kladného ani záporného hrdinu.

Na filmovom plátne sa pred našimi očami odohráva kus zo života mladého a horlivého kňaza, ktorý prichádza do svojej farnosti s úprimnou vôľou a snahou priviesť tých ľudí k Božím ideálom. Jeho spolupracovníkom sa stáva kňaz, ktorý nezvládol bremeno celibátu a v jeho službe mu pomáha jeho priateľka. Mladý (a pre priaznivcov mužskej krásy musím poznamenať, že i pekný) kňaz to odhalí a v prvej chvíli sa s tým nedokáže vyrovnať. Keď však istého večera bojuje so svojou samotou a opustenosťou, sadá na bicykel a i on hľadá niekoho, kto by bol v tých chvíľach s ním. Ibaže... je homosexuál. Je v tom nejaký rozdiel? Oficiálne možno už nie, ale musíme si priznať, že nielen v anglickej spoločnosti, ale i v našej, sa ešte stále inak pozerá na homosexuálov a inak na tých “normálnych”.

Od prvej chvíle tohto odhalenia divák sleduje dramatický zápas v duši kňaza. Mnohokrát je postavený úplne mimovoľne pred otázku, ako zareagovať, a film ho priam núti, aby zaujal svoj vlastný postoj k niektorým životným udalostiam spomenutého kňaza. Občas možno bez hlbších znalostí liturgických predpisov nepochopí, prečo nemohol kňaz nič urobiť proti tomu, aby otec zneužíval svoju vlastnú dcéru; spolu s jej matkou mu hádže do tváre výčitku, že tomu mohol zabrániť, keby bol o tom, čo sa dozvedel v spovedi, aspoň niekomu povedal, alebo s nepochopením môže sledovať a čakať, čo urobí, keď sa jeho milenec blíži so žuvačkou v ústach rovno k nemu v rade na sväté prijímanie...

Práve takéto detaily, pomerne dobre znázornené a zahrané, rolu kňaza urobili takmer identickou. Stačí tak málo, aby vyšli na povrch naše slabosti. Trebárs pozabudnúť na to, že sa bozkávame na moste. Ak je to navyše v aute, ktoré je nesprávne zaparkované a ak ide o dvoch mladých mužov, je škandál nielen na svete, ale i v novinách. Chvíľu napätia a váhania pred odpoveďou na policajtovu otázku, aké je jeho povolanie, pochopí najlepšie opäť ten, kto sa v podobnej situácii ocitol. “Priest...” Kňaz... Keď začínal pôsobiť vo farnosti, určite nečakal, že dôvodom k jeho popularite bude jeho sexuálna orientácia.

Od tej chvíle začína to najpodstatnejšie vo filme. Postoj človeka k otázke homosexuality, navyše v kňazskom prevedení, v okamihu, kedy nejaký postoj zaujať musí. Je ľahké teoretizovať, omnoho ťažšie je zachovať sa podľa svojich teórií v praxi. Je zaujímavé sledovať, ako sa k nemu zachová biskup, spolubrat kňaz z farnosti, jeho priateľ, ale i jeho farníci... A vlastne i divák, ktorý to všetko sleduje v prítmí kinosály.

Ten film nie je o homosexuálnom kňazovi. Aspoň ja som to tak nechápal. Ten film je o niečom podstatnejšom. O občasnom rozpore medzi našou vierou a naším správaním sa. Núti každého z nás veriacich zamyslieť sa nad tým, či o láske iba hovoríme, alebo ju chceme aj rozdávať. Ak je príkaz lásky k Bohu a ku všetkým ľuďom tým najhlavnejším prikázaním Ježišovho náboženstva, potom je postava spomínaného kňaza vo filme dobrou previerkou h?bky i našej viery.

I keď ma s hlavnou postavou tohto festivalového filmu spája skutočne mnoho, neplačem nad tým, aká je k nám cirkev zlá, a nechcem ani to, aby ma niekto ľutoval. Skôr naopak, položil som si otázku, či sa usilujem chápať i ja druhých. A neodsudzovať ich. Aj keď sú možno "normálni" a nesprávajú sa k nám práve najlepšie.

Chcete si overiť všetko to, čo som doteraz napísal? Ak budete mať možnosť, pozrite si film s výstižným a tentokrát nezavádzajúcim názvom “The Priest”. Kňaz.

Poznámka autora recenzie:
Pri uvedení poľskej premiéry tohto filmu protestovala katolícka verejnosť proti tomu, aby sa na filmovom plátne predstavovala nemravnosť a protináboženské zameranie tohto anglického filmu odohrávajúceho sa na predmestí Liverpoolu. V čase písania tejto recenzie nebolo jasné, či tento protest dosiahne stiahnutie filmu Kňaz z poľských kín. Dúfam však, že podobná vlna odporu nevzíde z radov slovenských či českých katolíkov. Film som videl na vlastné oči – za nemravné nepokladám ani zobrazenie bozku dvoch mužov, ani náznaky milovania medzi mužmi. A čo je vo filme protináboženské? Možno práve to, že nás veriacich predstavuje v plnej nahote. Tej duševnej. A to se nám obyčajne nepáči...

Zdroj: Logos

* * * * *

Kňaz, Veľká Británia, 1994, 103 min., angl.názov: The Priest

Scenár: Jimmy McGovern
Réžia: Antonia Bird
Kamera: Fred Tammes
Hudba: Andy Roberts
Hrajú: Greg Linus Roache, Maatthew Tom Wilkinson, Maria Cathy Tyson, Graham Robert Carlyle, Ellerton James Ellis, pani Unsworth Lesley Sharp, Lord Unsworth Robert Pugh

Homosexuál v osídlach cirkvi. Cirkev v osídlach “nízkych” vášní. Film získal Hlavnú cenu na MFF v Montreali 1994.

Náboženstvo a (homo)sexualita. Citlivo natočený film za chladnokrvnou zdržanlivosťou a celibátom katolíckych kňazov odhaľuje sexuálne túžby aj ich naplnenia, zobrazuje neustály boj medzi vznešenou láskou k Bohu a nízkou láskou k človeku, bez toho, aby sk?zol do lascívnosti. Po uvedení tohto filmu na Berlinale povstala sála a tlieskala prítomnej režisérke päť minút. Vzápätí sa katolícka cirkev radikálne vyjadrila proti jeho distribúcii. Hrdinom je mladý kňaz Greg Pilkington, homosexuál, ktorý cez deň vedie usporiadaný život kňaza. Raz večer sa však vyberie do gej-klubu, kde sa zoznámi s mladíkom Grahamom. Nasledujú prechádzky pri mori, objatia plné náruživosti, bozky, radovánky vo dvojici, až kým Gregovi zložitá situácia vo farnosti neprerastie cez hlavu a jeho “sexuálne aktivity” nevyplávajú na povrch...

Anglická režisérka Antónia Bird je významná divadelná herečka a režisérka. Od r. 1985 nakrúca filmy pre televíziu. “Kňaz” je jej prvý film pre kiná. Odvtedy nakrútila filmy “Mad Love” (1995), “Face” (1997) a “Ravenous” (1999).

Zdroj: Rogy

* * * * *

Poznámka Medzipriestoru:
Bohužiaľ, tento film sa nedostal do distribúcie ani v slovenských kinách. Diváci ho však mali možnosť vidieť na niekoľkých prehliadkach. Napr. na 4. ročníku Gay Film Festivalu v Bratislave v roku 2000, kde dokonca získal ocenenie “divácky najúspešnejší celovečerný hraný film”. Takže, pokiaľ sa Vám niekedy naskytne príležitosť vidieť ho, neváhajte!