Ako homosexuáli zrútia demokraciu alebo zopár otázok hovorcovi Konferencie biskupov Slovenska

Nedá mi aspoň stručne nereagovať na uvedený článoček pána Kováčika, komentátora KN a hovorcu KBS. Jednak preto, že homosexualita v kontexte kresťanstva ma dosť zaujíma a jednak preto, že tendenčnosť, manipulatívnosť, skreslenosť, zámerná nepresnosť, zjednodušovanie a propagandizmus v médiách – bez ohľadu na to či na strane anti-gay, ex-gay alebo pro-gay ma vždy znepokoja.

Katolícke noviny – tradičné noviny moderného kresťana 4/2008, 3. februára 2008 na 4. strane priniesli komentár:

Keď dve percentá rozhodujú
Dve percentá vyučujúcich (z nich viacerí už dôchodcovia) a študentov univerzity La Sapienza v Ríme rozhodli o tom, že Benedikt XVI. nemohol prehovoriť na slobodnej akademickej pôde. Svoje myšlienky na nej môže šíriť ľavicový diktátor, vojenský uzurpátor, no nie pápež. Pretože dve percentá si to neželajú.
V tej istej situácii, možno ešte bizarnejšej, sme i na Slovensku. Nie na akademickej pôde, no v boji o verejnú mienku. Nie je to tak dávno, čo jeden z politikov spolu s predstaviteľmi homosexuálov a lesbičiek tvrdili, že eventuálna adopcia detí v ich prípade neprichádza do úvahy. Jeden z novinárov mi vtedy pošepkal, že mimo kamery tvrdili niečo iné.
Najskôr registrované partnerstvá, potom, samozrejme, aj adopcia. Po rozhodnutí Európskeho súdu pre ľudské práva o adopcii detí pre jednotlivcov prvé tvrdenie už neplatí. Ak by k takému prípadu prišlo, dieťa sa stáva nástrojom experimentu. Zaujímavé sú však i čísla. TV JOJ nám ponúkla zistenie, že homosexuálov a lesbičiek na Slovensku je sedem percent. Svetovo uznávaní odborníci tvrdia, že štyri percentá ich môžu žiť v mestách s viac ako dvoma miliónmi obyvateľov. U nás je predpoklad dve percentá. A ak dve percentá, všetkých zastupujú výhradne tí, ktorí kričia z obrazovky? Aj tých, ktorí si našli svoje miesto v Cirkvi i vďaka občianskemu združeniu Rieky či linke Valentín? Tí si od medializovaných zástupcov homosexuálov okamžite vyslúžili neoficiálnu nálepku „ale to nie sú naši“. Majú totiž iný názor.
Dovolím si tvrdiť, že tu nejde o ľudské práva. Ide tu o moc dvoch percent. Demokracia sa tak začína rútiť do sebazničujúceho procesu.

Jozef Kováčik
Zdroj: http://online.katnoviny.sk/clanok.php?id_cl=5247

Nedá mi aspoň stručne nereagovať na uvedený článoček pána Kováčika, komentátora Katolíckych novín a hovorcu KBS. Jednak preto, že homosexualita v kontexte kresťanstva ma dosť zaujíma a jednak preto, že tendenčnosť, manipulatívnosť, skreslenosť, zjednodušovanie, zámerná nepresnosť a demagógia v médiách – bez ohľadu na to či na strane anti-gay, ex-gay alebo pro-gay ma vždy znepokoja – a práve oni vo mne vyvolajú obavy o “sebazničujúcom procese demokracie”.
Máme síce slobodu slova, dnes dokonca aj v Katolíckych novinách, ovšem využívať ju na šírenie pseudo-informácií cestou tendenčnosti, manipulatívnosti, skreslenosti, zámernej nepresnosti, zjednodušovania a propagandizmu, a to ešte v rámci kresťanských médií, je viac než smutné i keď nie neobvyklé. Tak ako je smutné pateticky šíriť a udržovať ovzdušie ohrozenia resp. udržovať militantné naladenie do “boja”. Ale asi každé totalitné autoritatívne zmýšľanie si potrebuje s príznačným pátosom vytvoriť a udržiavať predstavu “nepriateľa”, inak by si neuchovalo pocit moci a nadradenosti. Až po apokalyptickú víziu “zničenia”, do ktorého sa demokracia utlačená tým nebezpečným nepriateľom neodvratne “rúti”...

Ale nie, nechcem viesť širokospektrálnu polemiku o etike kresťanského novinára, resp, o etike boja za “našu” teda kresťanskú pravdu, v ktorom, zdá sa “účel svätí prostriedky” a tak aj užívanie poloprávd za cieľom obhájenia tej “našej” pravdy je asi dovolené. Nechcem sa pustiť ani do diskusie o otázke homosexuality v kontexte kresťanstva, lebo to je téma na podrobnú štúdiu a nie jeden st?pček v novinách. Nemôžem sa však nepozastaviť u istých tvrdení v danom komentári a nepoložiť pánovi hovorcovi pár otázok. Tak sa skúsim aspoň virtuálne, obrátiť priamo na neho.

Píšete: Dve percentá vyučujúcich (z nich viacerí už dôchodcovia) a študentov univerzity La Sapienza v Ríme rozhodli o tom, že Benedikt XVI. nemohol prehovoriť na slobodnej akademickej pôde.
Neviem presne odkiaľ ste dostali číslo 2%, asi sa Vám len hodilo do zosúladenia s pokračovaním Vášho článku. Slovenské médiá s kauzou “La Sapienza verzus pápež” udávajú 67 vyučujúcich, ktorí vyjadrili nesúhlas s návštevou pápeža zo všetkých 4 500 vyučujúcich pôsobiacich na univerzite a 700 nesúhlasiacich študentov zo 150 000 všetkých študentov (napr. http://www.tyzden.sk/sk/spolocnost/papez_a_sloboda_prejavu.php). To robí spoločne 767 nesúhlasiacich oproti celkovému počtu 154 500 ľudí z univerzity. Výsledok: ani nie celé 0,5%... (takže ešte lepšie vo Váš prospech...)
Zaujímavejšie je ale tvrdenie, že tie údajné 2% “rozhodli” o tom, že pápež nemohol univerzitu navštíviť. Dobre viete, že to jednoducho nie je pravda, lebo pápež sám sa rozhodol na univerzite neprehovoriť a sám svoju návštevu odvolal. Nikto iný za neho nerozhodol, nikto ho nenútil, nijaké demagogické 2% za pápeža nerozhodli. Pápež mal príležitosť k dialógu, áno, nielen k potlesku na Svätopeterskom námestí, ale aj k načúvaniu náročným otázkam v náročnom nie “devocionálnom” ale univerzitnom prostredí, teda v prostredí, ktoré má kvasiť intelektuálnym nepokojom, hľadaním a pýtaním sa, ak má byť nielen “vyšším teologickým učilišťom”, ako zvykne vravievať Dr. Tomáš Halík, ale skutočnou univerzitou. Že pápež predsa len dal prednosť následnému potlesku “umlčaním” pápeža znepokojených veriacich na Námestí sv. Petra, je už druhá vec. Príležitosť k dialógu na univerzite, síce možno bez potlesku, však mal a iba on sám sa ju rozhodol nevyužiť.

Píšete: U nás je predpoklad dve percentá (homosexuálnych ľudí z celkového počtu populácie).
Svoj zdroj danej informácie už ale neuvádzate. Ako neuvádzate ani dôvod, prečo by práve Slovensko malo byť podľa Vás raritou a až o polovicu sa odlišovať v počte štandardne uvádzaných 4-5% percent homosexuálnej populácie?
Family Research Institute, Colorado Springs, USA, so svojím hlavným predstaviteľom Dr. Cameronom, je známy svojím kresťanským a výrazne anti-gay postojom. Tvrdo odmietajú výsledky Dr. Kinseyho z roku 1948, podľa ktorých je až 10% populácie homosexuálnych, no napriek tomu uvádzajú prehľad výsledkov výskumu viacerých inštitúcií, z ktorého vychádzajú nasledovné výsledky ohľadom počtu ľudí, ktorí mali v živote homosexuálnu skúsenosť: (http://www.familyresearchinst.org/FRI_AIM_Talk.html)
Kinsey-NORC 1970 – 8.2%
FRI-Dallas 1984 – 10.7%
NCHS 1988-91 – ² 3.5%
GSS 1989 – < 6.3%
RTI-Dallas 1989 – 7.6%
GSS 1990 – 4.8%
Billy/Guttmacher 1993 – 2.3%
Bolo by lepšie aspoň sa pokúsiť o objektívnosť, napr. ako tzv. Wikipedia, ktorá udáva: “Odhady vzhľadom na výskyt homosexuality sa pohybujú od viac ako 1% až do 10%.” A nezabúda pritom poznamenať podstatnú okolnosť: “Dáta získané v prieskumoch počtu homosexuálnych osôb sa týkajú stigmatizovaných a hlboko osobných citov a prežívania a teda sú často nepresné. Účastnící prieskumov sa často vyhýbajú odpovediam, o ktorých cítia že sú spoločnosti či aj im samým nepríjemné... Počet ľudí, ktorí prežívajú homosexuálnu orientáciu je podľa všetkého vyšší, než iba počet tých, ktorí mali homosexuálnu skúsenosť...” (http://en.wikipedia.org/wiki/Homosexuality#_ref-kinseymale_0).
Ostatne, aj Mgr. Eliška Madžová, dlohodobá predsedníčka združenia Rieky, na ktoré sa vo svojom komentári odvolávate, sa vyjadrila: “Z celkovej populácie je aspoň 4% až 5% homosexuálne orientovaných, čo na Slovensku znamená viac ako 200 000 osôb.” (SME 28.9.1999, str.9). A dokonca Dr. Giuseppe Brondino a Doc. Drr. Mauro Marasca, kňazi, doktori psychológie, rehoľníci – kapucíni, vo svojej knihe “Citový život zasvätených”.(Serafín, 2004, str.118) uvádzajú: “Z posledných prieskumov vyplýva, že počet homosexuálnych osôb sa značne zvýšil, dosahuje skoro 20% populácie”...

Píšete: ...všetkých (homosexuálnych) zastupujú výhradne tí, ktorí kričia z obrazovky? Aj tých, ktorí si našli svoje miesto v Cirkvi i vďaka občianskemu združeniu Rieky či linke Valentín?
Homosexuálni ľudia si našli svoje miesto v Cirkvi to jest v Katolíckej cirkvi? Na Slovensku? Vo svojich farnostiach, kostoloch, vo svojich spoločenstvách veriacich? Alebo ide len o homosexuálnych, ktorí sa snažia zo všetkých síl podrobiť, v rámci združenia Rieky/Valentín, podstatnej cirkevnej podmienke, teda – aby viac neboli homosexuálni? Zvláštne podmienečné prijatie. Zvláštna pomoc homosexuálnym – viesť ich do stavu “nehomosexuálnych” a tak im zaistiť “zaradenie do Cirkvi”. Tu by sa dalo veľa diskutovať o dokázanej neúčinnosti a nežiadúcich dôsledkoch preonačovania homosexuálov na tzv. ex-gayov, či už sa to označí ako reorientácia či iba ako asexualizácia a či len ako “pomoc”...
Osobne som hovorila s človekom, ktorý na konferencii združenia Rieky v 1998 verejne svedčil o svojom “vyslobodení” z homosexuality a o nejaký čas neskôr strávil niekoľko rokov vo väzení pre sexuálne obťažovanie mladistvých. Dnes už dlhodobo žije v jednej domácnosti so svojím partnerom. Osobne poznám osobu, ktorú sa pani “terapeutka” (bez licencie a supervízie) zo združenia Rieky ponúkla sprevádzať na ceste z homosexuality. Dnes daná osoba navštevuje skutočne odborného psychoterapeuta, u ktorého sa len teraz dáva dokopy z onej neúspešnej pseudo-terapie. Osobne som sa stretla s ľuďmi, ktorí pravidelne chodili na stretnutia združenia Rieky s vierou, že sa naplnia vízie zodpovedných z Riek o “vyliečení a vyslobodení” z homosexuality. Dnes sa tí ľudia skôr musia “liečiť” z hlbokého sklamania a beznádeje, do akej ich nerealistický neodborný lacný entuziasmus a sľuby Riek priviedli.
Zaiste, Rieky majú aj okruh svojich sympatizantov. A zaiste, o tej tienistej stránke svojho pôsobenia nahlas nehovoria. Je ale veľmi pravdepodobné, že na Slovensku sú tisíce homosexuálnych kresťanov, aj tisíce homosexuálnych katolíkov, ktorí nikdy ani nepočuli o združení Rieky či o linke Valentín. Ako sú oni prijímaní v Cirkvi, aké je pre nich miesto v Cirkvi? Či pre nich Ježiš nezomieral? Či pre nich už Ježiš nemá “Dobrú správu”?
Ostatne aj pre úzky okruh “svojich” homosexuálnych môže združenie Rieky a linka Valentín ako osobný kontakt zabezpečiť tak dve niekoľkodňové duchovné obnovy za rok. To je ono “miesto v Cirkvi”?
Zaujímavé tiež, že čo sa týka menšiny homosexuálnych ľudí spojených so združením Rieky a linkou Valentín, u nich menšinové práva predkladáte, priam akoby boli niekým diskriminovaní. Čo sa však týka celkovej menšiny homosexuálnych ľudí v spoločnosti, tu existenciu menšinového práva popierate, akoby ani neexistovalo – a to podľa Vás práve preto, že ide o menšinu: veď ide iba o “z obrazovky kričiace” zanedbateľné percento spoločnosti, tak načo mu venovať pozornosť...
A potom, bolo by čestné, keby sa cirkevní predstavitelia ohľadom postoja k homosexuálom neskrývali za magickú nálepku “Rieky/Valentín”, teda za pôsobenie občianskych združení laikov.

Zvláštny komentár hovorcu KBS – obsahuje vety o prijatí homosexuálov v Cirkvi a pritom celý text vyjadruje od Cirkvi k homosexuálom jediné: bojovné odmietanie a neprijatie. A ak prijatie, tak iba veľmi podmienečné – len pre tých homosexuálnych, ktorí už homosexuálni “nie sú” či presnejšie sa o také niečo prostredníctvom združení zaštítených Cirkvou usilujú. Aký negatívny dopad má podobné reorientačné úsilie na duševné i somatické zdravie, už nehovorí. Práve tak, ako nehovorí o tom, aké môžu byť anti-evanjelizačné dôsledky komentárov narýchlo napísaných v podobnom nepriateľskom demagogickom duchu. Komentárov v podstate zbytočných a ktoré, chvála Bohu, nie sú oficiálnym prehlásením Cirkvi, ale iba osobným súkromným názorom horlivého hovorcu KBS.

S úctou

Mária Ščepková