“Liberál” alebo Kristus spred kresťanstva

6 856 000 000. 6 miliárd 856 tisíc miliónov ľudí. Taký by mal byť počet obyvateľov našej planéty podľa dostupných údajov v polovici roka 2010 (http://en.wikipedia.org/wiki/Population).
2%  až 13%,  resp. 1%  až 20%. V takom rozpätí sa pohybujú výsledky rôznych výskumov a prieskumov získavaných od polovice 20. storočia z rôznych krajín, o počte homosexuálnych osôb v populácii (http://en.wikipedia.org/wiki/Homosexuality).
274 000 000. 274 miliónov homosexuálnych ľudí. Je možné, že veľmi podobný počet ľudí vo svete predstavujú homosexuálne osoby.

Milióny homosexuálnych

Bolo by možné diskutovať, porovnávať, analyzovať ako prebiehali výskumy homosexuálnej populácie, kto ich realizoval, kde, za akých okolností, na akej vzorke, podľa akých kritérií, ako aj to, čo sa vlastne rozumie, resp. čo bolo brané do úvahy pod výrazom "homosexuálna osoba" - vnútorná orientácia a subjektívne prežívanie (merateľné podľa čoho), či iba vonkajšie prejavy, sexuálna aktivita a partnerské vzťahy (merateľné podľa čoho), atď.

Ak však vezmeme do úvahy čo i len klasické, v psychológii ako veľmi pravdepodobné uznávané, overované, preverované, potvrdzované (a samozrejme aj spochybňované a zotázňované) 4% osôb, ktoré prežívajú výlučne a trvalo homosexuálnu orientáciu počas celého života v dospelosti (http://www.kinseyinstitute.org/resources/bib-homoprev.html), už aj len vtedy dostaneme veľmi zaujímavý údaj: 274 miliónov homosexuálnych ľudí.

Keby sme aj vyšli v ústrety "neveriacim" a hypoteticky znížili percentuálnu možnosť hneď na polovicu a prijali ako hodnoverné iba 2% homosexuálnych osôb - aj vtedy ich počet bude predstavovať viac ako 130 miliónov.
A keby sme aj uverili možnosti existencie iba 1% homosexuálnych osôb, stále to v skutočnosti bude znamenať desiatky miliónov neheterosexuálnych ľudí. Iba ak by sme teda ich existenciu popreli úplne...

Namiesto hypotetického znižovania, resp. selekcie čo najnižšieho výsledku z vyššie spomenutých výskumov, je však skôr veľmi pravdepodobný opak. Mnoho homosexuálne orientovaných, v silne religióznych a tradičných krajinách a regiónoch asi aj väčšina, má natoľko zvnútornené neprijatie a strach voči homosexualite, že by svoju orientáciu, prežívanie, emocionalitu a sexualitu nepriznali a neuviedli ani v anonymnom prieskume. Je preto značne odôvodnené predpokladať, že percentuálne údaje o počte homosexuálnych osôb sú skôr podcenené než precenené...

Milióny homosexuálnych kresťanov

2 300 000 000. 2 miliardy 300 miliónov kresťanov. Až taký môže byť počet príslušníkov kresťanskej viery a tradície v celej svetovej populácii. Za posledných 100 rokov tak kresťania tvorili, v rámci približne 34 000 rôznych cirkví, náboženských spoločností a denominácií, okolo 33% obyvateľstva sveta (http://en.wikipedia.org/wiki/Christendom#Demographics  http://en.wikipedia.org/wiki/Major_religious_groups#Religious_demographics).

92 000 000. 92 miliónov homosexuálnych kresťanov. Taký môže byť celosvetový počet homosexuálnych príslušníkov kresťanstva, ak vychádzame čo i len zo spomínaných klasických 4%. Môže ich byť viac, či menej? Vždy to budú desiatky miliónov. Desiatky miliónov homosexuálnych kresťanov, v angličtine gay-Christians, alebo ak chcete, desiatky miliónov kresťanov prežívajúcich homosexuálnu orientáciu.

1 166 000 000. 1 miliarda 166 miliónov kresťanov katolíkov. Taký počet svojich členov udáva Katolícka cirkev ku koncu roka 2008 (http://en.wikipedia.org/wiki/Catholic_Church#Organization_and_demographics). Samozrejme, opäť by bolo možné diskutovať a rozoberať, kto je skutočne kresťanom, a kto je reálne katolíkom, či k tomu postačuje iba zapísanie nemluvňata do matriky po krste, alebo či je k tomu potrebné aj čosi viac - a ako by to potom ovplyvnilo štatistické tabuľky... Zatiaľ však môžeme vychádzať iba z tých údajov, ktoré sú fakticky k dispozícii.

46 640 000. 46 miliónov homosexuálnych kresťanov katolíkov. Toľko predstavujú 4% z celosvetového počtu príslušníkov Katolíckej cirkvi. Aj tí, čo by daný možný počet chceli zredukovať čo i na polovicu, musia uznať, že veľmi pravdepodobne celkový počet homosexuálne orientovaných kresťanov katolíkov vo svete predstavuje pár desiatok miliónov ľudí. Desiatky miliónov ľudí s množstvom bytostných otázok, ťažkostí, osamelosti, zosmiešňovania, nepochopenia a neprijatia, resp. nenačúvania...

Milióny mladých homosexuálnych kresťanov

94% stredoškolskej mládeže sa vyjadrilo, že ich kresťanská viera je pre nich veľmi dôležitá.
71% z nich uviedlo, že okrem samozrejmej týždennej účasti na bohoslužbách, sa pravidelne v týždni venujú dvom či viac aktivitám v rámci svojej cirkvi či kresťanského spoločenstva.
14% mladých presvedčených aktívnych kresťanov - u mužov,  11% u žien - pritom uviedlo, že prežívajú homosexuálnu, niektorí bisexuálnu, orientáciu.
Také sú výsledky, spomedzi mnohých ďaľších, z výskumu, ktorý v rokoch 2000 až 2003 realizovala "Kresťanská spoločnosť" ("Christian Community, Inc." http://www.churchstuff.com) v USA, zameraná na pomoc kresťanským cirkvám v oblasti komunikácie, evanjelizácie, služby, a pod.

Výskum bol vykonaný na vzorke takmer 6000 mladých kresťanov vo veku 14-18 rokov, z rôznych cirkví - 38 protestantských denominácií, ako aj z Katolíckej cirkvi, z rôznych etnických skupín, z rôzneho ekonomického zázemia a v rôznych geografických oblastiach USA. Autori Steve Clapp, Kristen Leverton Helbert, a Angela Zizak zhrnuli výsledky v štúdii "Faith Matters" ("Na viere záleží" http://www.churchstuff.com/sexuality/faithmatters.aspx), ktorá sa pokúša objasniť otázku ako náboženská viera a angažovanosť v cirkvi ovplyvňuje sexuálne hodnoty a správanie mladých kresťanov (http://www.umc-gbcs.org/site/apps/nlnet/content.aspx?c=frLJK2PKLqF&b=6020273&ct=8354405).

Ani silné kresťanská presvedčenie, ani odmietanie sexuálneho správania mimo manželstva, ani viera v biblické posolstvo nezabráni prežívaniu homosexuálnej orientácie a teda existencii homosexuálnych veriacich v kresťanských cirkvách a spoločenstvách.
Je možné si pred nimi zavrieť oči, je možné nedať im priestor vyjsť zo svojho utajovaného osamelého vnútorného sveta, nie je možné poprieť ich existenciu.

Ak by počet neheterosexuálnych osôb v celosvetovej populácii predstavoval podobne ako v danom výskume až okolo 10%, potom by na svete mohlo byť až 685 600 000 homosexuálnych ľudí. 685 miliónov 600 tisíc. Viac ako pol miliardy. Príslušníkov kresťanských cirkví, ktorí nie sú heterosexuálni, by to potom v celosvetovom meradle mohlo znamenať až 230 000 000. 230 miliónov homosexuálnych kresťanov. Homosexuálnych katolíkov by tak mohlo byť až 116 600 000. Viac ako sto miliónov homosexuálnych členov Katolíckej cirkvi.

Ako nás vnímajú

Na otázku: "Ako vnímate dnešné kresťanstvo, ako na vás pôsobí dnešné kresťanstvo?", mladí ľudia vo veku 16-29 rokov odpovedali nasledovne:
91% mladých ľudí vníma ako základný a najvýraznejší znak súčasných kresťanov ich "anti-gay" zameranie - boj, odpor, nepriateľstvo voči homosexuálom...
87% vníma kresťanov, ako tých, čo súdia a odsudzujú druhých...
85% uviedlo, že kresťania na nich pôsobia ako farizeji a pokrytci...
78% má z kresťanov dojem, že sú neschopní spontánne komunikovať so súčasným svetom...
75% vníma kresťanov ako príliš zapojených do politiky...
72% má z kresťanov dojem, že sú mimo reality...
70% uviedlo, že kresťania na nich pôsobia ako necitliví k druhým...
68% vníma kresťanstvo ako - nudné...

Aj také sú výsledky iného výskumu, realizovaného v roku 2007 v USA kresťanskou spoločnosťou "Barna Group" (http://www.barna.org), ktorej cieľom je napomáhať kresťanským cirkvám, spoločenstvám, médiám, neziskovým a charitatívnym organizáciám účinnejšie napĺnať ich službu a ciele. Výskum prebiehal počas 3 rokov a bolo do neho zapojených takmer 1000 mladých ľudí, z ktorých časť boli aktívni mladí kresťania a viac ako polovica nekresťania. Aj tí však mali za sebou osobnú skúsenosť s kresťanskou vierou v dobe, kedy sa pokúšali, aspoň v priebehu polroka, aktívne zapájať do života nejakého kresťanského spoločenstva. 84% z nich naviac malo niekoľko dobrých priateľov kresťanov, a 50% uvažovalo nad tým, že sa stanú kresťanmi (http://www.ucc.org/news/study-young-people-see.html). Neboli to teda mladí ľudia nepoznajúci kresťanstvo, a už vôbec nie nepriateľskí voči kresťanstvu.

Pritom aj aktívni kresťania sa v danom výskume v mnohom vyjadrili podobne (http://www.ucc.org/news/study-young-people-see.html):
80% mladých kresťanov sa vyslovilo, že ako základný a najvýraznejší znak súčasných cirkví vnímajú kresťanské "anti-gay" zameranie - boj, odpor, nepriateľstvo voči homosexuálom....
52% mladých kresťanov vníma kresťanstvo ako súdiace a odsudzujúce druhých...
47% mladých kresťanov uviedlo, že ľudia z kresťanských cirkví pôsobia ako farizeji a pokrytci...

Výsledky výskumu jeho autori zhrnuli v štúdii pod názvom "How Young Non-Christians View Christianity" ("Ako mladí nekresťania vnímajú kresťanstvo" - http://churchrelevance.com/david-kinnaman-reveals-how-young-non-christians-view-christianity). Štúdiu neskôr David Kinnaman a Gabe Lyons spracovali do publikácie "unChristian: What a New Generation Really Thinks About Christianity and Why it Matters" ("neKresťan: Čo si nová generácia skutočne myslí o kresťanstve a prečo na tom záleží" - http://www.barna.org/store?page=shop.product_details&flypage=flypage.tpl&product_id=1), ktorá sa pokúša priblížiť kresťanským cirkvám svet, zmýšľanie, otázky, sklamania a očakávania nastupujúcej generácie.
Okrem uvedeného výskumu je v knihe zahrnutých 13 ďaľších výskumov vykonaných v priebehu rokov 1995-2007. Zároveň publikácia prináša pohľad 30 známych pastorov, kazateľov a kresťanských osobností na možnosti a spôsoby ako priblížiť Evanjelium generácii postmodernej spoločnosti dneška a zajtrajška (http://www.unchristian.com).

Synonymum kresťanstva

Väčšina tzv. znovuzrodených kresťanov, presnejšie štyria z piatich evanjelikálnych kresťanov, sa v jednom z výskumov vyslovili, že homosexuálne správanie, aj keby bolo súkromné, dobrovoľné, medzi súhlasiacimi dospelými jedincami, by malo byť postavené mimo zákon, teda kvalifikované ako kriminálny čin. Avšak - iba 1% kresťanov sa vyjadrilo, že sa modlia za homosexuálov a vôbec za oblasť, ktorú sami označujú ako "problém homosexuality"...
Pritom výskumy zahrnuté do štúdie "unChristian: What a New Generation Really Thinks About Christianity and Why it Matters" hovoria o tom, že minimálne tretina homosexuálnych osôb v USA sa pravidelne zúčastňuje kresťanských bohoslužieb a aktivít v rôznych protestantských cirkvách a denomináciách, ako aj v Katolíckej cirkvi.
Vačšina homosexuálnych ľudí v USA sa hlási ku kresťanstvu, a jedna šestina z nich svojou vierou a presvedčením spadá práve do kategórie znovuzrodených kresťanov... (http://www.unchristian.com/downloads/uc_data.pdf)

Ako nekresťania, tak aj kresťania vo výskume vyjadrili, že nielenže vnímajú odpor a boj voči homosexualite ako najcharakteristickejšiu črtu kresťanstva, ale že kresťania výrazne až nadmerne komunikujú pohŕdanie a postoje nelásky voči homosexuálnym ľuďom.
Aj mladí kresťania hodnotili ako veľmi negatívny fakt, že cirkvi urobili z homosexuality väčší a horší hriech než je čokoľvek iné. Tiež vyjadrili skúsenosť, že ich cirkev im nijako nepomohla v otázke ako aplikovať biblické učenie o homosexualite vo vzťahu s ich priateľmi, ktorí sú homosexuálni... (http://followingchristinamodernworld.blogspot.com/2010/02/what-does-america-think-of-christians.html)

"Podľa výsledkov výskumu, obraz kresťanov ako tých, ktorí sú 'proti' homosexuálom - nielen, že odmietajú ich sexuálne správanie, ale že prechovávajú neopodstatnené až panické obavy a nezaslúžené opovrhovanie voči homosexuálom - dosiahol kritickú mieru. 'Boj proti homosexualite' sa stal 'problémom číslo jedna'. A to je aj najčastejší negatívny obraz, ktorý sa spája s kresťanstvom. S tým súvisí celá škála hlbokých postojov, ktoré dnešným mladým ľuďom prezentujú NIE kresťanskú vieru, a už len na ich povrchu možno pozorovať: súdenie a odsudzovanie, samospravodlivú fanatickosť, krajné pravičiarstvo, neúprimnosť, nepravdivosť a pokrytectvo, neláskavosť a tvrdosť. Ľudia mimo cirkvi vravia, že naše nepriateľstvo voči homosexuálom - nielen nesúhlas s ich sexuálnym správaním či opozícia voči politickému tlaku istých skupín, ale opovrhovanie homosexuálmi - sa doslova stali synonymom pre kresťanskú vieru. [...]

Pastor Shayne Wheeler ale hovorí: 'Boh nemá nejaký špeciálny súd pre homosexuálov a nejakú osobitnú spravodlivosť pre heterosexuálov. Všetci sme hriešni. Všetko stojí na tom, čo sa človek rozhodne urobiť s Ježišom - či ho prijme alebo odvrhne. Ak to platí pre teba a pre mňa, tak to platí aj pre homosexuálov'. [...]
Kresťania sa spoliehajú na dva spôsoby ako sa vysporiadať s tým, čo je podľa nich 'hrozbou' zo strany homosexuálnej populácie - rečnenie a politiku. V priebehu posledných 20 rokov percento tých kresťanov, ktorí počuli v kostole kázeň proti homosexuálom, výrazne vzrástlo, zväčša až na 70%. Svoj nesúhlas s homosexualitou v oblasti politických diskusií a aktivít prejavilo až 90% kresťanov. Väčšina z nich sa vyjadrila, že homosexualitu považujú za problém pre spoločnosť. Avšak nikto z nich nedokázal povedať, čo iné by okrem protihomosexuálnych kázní a politiky mohli urobiť..." (http://www.qideas.org/essays/unchristian-change-the-perception.aspx).

Na Slovensku...

5 426 645. 5 miliónov 426 tisíc občanov. Toľko obyvateľov by malo mať Slovensko podľa údajov Štatistického úradu Slovenskej republiky k 31. marcu 2010 (http://portal.statistics.sk/showdoc.do?docid=5654).
83%, to jest  4 504 115. 4 a pol milióna kresťanov. Taký by mal byť približný počet príslušníkov kresťanských cirkví v Slovenskej republike podľa percentuálnych údajov zo sčítania ľudu v roku 2001 (http://sk.wikipedia.org/wiki/Slovensko  http://sk.wikipedia.org/wiki/Cirkev).
73%, to jest 3 961 450. 3 milióny 961 tisíc, teda takmer 4 milióny kresťanov katolíkov. Toľko členov Katolíckej cirkvi (68,9 % Rímskych katolíkov, 4,1 % Gréckych katolíkov) by malo byť medzi občanmi Slovenska, tiež na základe sčítania ľudu z roku 2001.
217 065. 217 tisíc homosexuálnych osôb. Podobné číslo môžu na Slovensku predstavovať homosexuálne osoby, ak vychádzame z klasických 4%. Aj pri neprijatí ani len 4%, hoci ich môže byť práve naopak viac, aj pri celkom polovičnom počte len 2%, by to bolo viac ako 100 tisíc homosexuálne orientovaných ľudí.
180 164. 180 tisíc homosexuálnych kresťanov. Taký môže byť počet homosexuálnych príslušníkov kresťanstva na Slovensku. Aj keby sme sa veľmi vzpierali údaju 4% a opäť ho redukovali hoci aj na polovicu, aj tak nám vyjde 90 082 - teda niečo menej ako 100 tisíc homosexuálnych kresťanov medzi obyvateľmi Slovenska.
158 458. 158 tisíc homosexuálnych kresťanov katolíkov. Práve toľko môže byť členov slovenskej Katolíckej cirkvi, ktorí prežívajú homosexuálnu orientáciu. A opäť - aj pri redukcii na polovicu - to vždy budú desiatky tisícov osôb. Desiatky tisícov ľudí s množstvom bytostných otázok, ťažkostí, osamelosti, nepochopenia, zosmiešňovania a neprijatia, resp. nenačúvania... (Pričom je značne odôvodnené predpokladať, že percentuálne údaje o počte homosexuálnych osôb sú skôr podcenené než precenené.)

Mlčia. Na verejnosti neprehovoria. Ani v uzšom kruhu. Zväčša ani pred najbližšími. A mnohí ani v tzv. anonymite internetových diskusií. Možno ešte ako tak v spovednom tajomstve. Aj keď možno mnohí ani nemajú spovednú "matériu" skutkov. A ako sa spovedať - zo seba samého? Z toho, že som?

Odborníci na duševné zdravie by však vedeli hovoriť, čo taká existencia za maskou prináša a aké sú jej dôsledky. Na duševné zdravie a život (či vôbec prežitie) jedinca i jeho blízkych, ako aj zdravie a stav rodín a detí, ktoré sú často tragickou súčasťou neraz celoživotnej masky.

Reč čísel, reč srdca

Ako však môže homosexuálny veriaci hľadať v kresťanskom spoločenstve priestor prijatia, alebo aspoň pochopenie a vypočutie, keď to, čo mu je v mene kresťanstva z rôznych strán komunikované má veľmi ďaleko od priateľstva, pochopenia a načúvania...?
Ako sa kresťan prežívajúci homosexualitu môže s dôverou otvoriť spoločenstvu, ktoré v skutočnosti bez rozlišovania a jemnocitu (aj keď je k nemu svojimi autoritami vyzývané, viď napr. KKC 2358, http://dkc.kbs.sk/), posudzuje a odsudzuje homosexualitu takmer ako pôvod všetkého zla na svete...?
Ako sa taký kresťan môže v cirkvi cítiť ako "časť jej tela", keď homosexualita je pre jej ostatných členov odporným "rakovinovým nádorom", ktorý treba "radikálne vyrezať a odhodiť"..?
Ako neheterosexuálny kresťan môže veriť v lásku a pochopenie svojich spolubratov a spolusestier, ak mu tí pravidelne a vytrvalo komunikujú posolstvo, že nie je hoden ich prítomnosti, keďže homosexuál je pre nich iba člen "homolobby", pôvodca "homoteroru" a konšpiratívnej "homotyranie", záludný "homopolitik", militant na "homofronte" priam vraždiaci za "homokauzu", či najnovšie dokonca vysokointeligentne k slaným orieškom prirovnávaný "katolikofób" snujúci zákerné "homotaktiky" na podkopanie európskej kresťanskej tradície a rozvrat tradičných hodnôt civilizácie... (všetko reálne výrazy zhromaždené za posledné roky, a zvlášť mesiace, z tzv. prokresťanských slovenských médií...)
Ako môže potom kresťan s homosexuálnou orientáciou vôbec prežívať bratské spoločenstvo rodiny cirkvi, keď pre spoluveriacich je tým najnebezpečnejším "ohrozením rodinných hodnôt" a zničením spoločenstva rodiny...?

Hoci akosi zatiaľ nikto rozumne hodnoverne nevysvetlil, ako homosexuálny človek v skutočnosti ohrozuje rodiny vo svojom okolí, vo svojom meste, dedine, na poschodí paneláku, vo vedľajších bytoch a domoch, vo verejnej doprave, obchodoch, knižniciach, uliciach, nemocniciach atď, alebo ako bráni rozvoju manželského spoločenstva svojich spoluobčanov, spolupracovníkov, spolužiakov, spolucestujúcich, spolupacientov, spoludivákov, spolučitateľov, spolušportovcov, spoluumelcov, spoluveriacich, spolužijúcich, spoludýchajúcich pod jedným Slnkom, ktorému "Boh dáva vychádzať nad dobrých i zlých..." (Mt 5, 45).
Ako zatiaľ ani neprišla nijaká odpoveď na otázku, či by nebolo lepšie, než viesť krížiacku sloganovú výpravu proti homosexualite, venovať čas, sily a prostriedky reálnej podpore rodiny a uzdravovaniu skutočných trhlín tradičných heterosexuálnych rodín a manželstva, spôsobovaných alkoholizmom ich členov či inými závislosťami, násilím v heterosexuálnych rodinách na ženách či deťoch, heterosexuálnou promiskuitou, heterosexuálna prostitúciou a heterosexuálnou pornografiou, heterosexuálnou neverou a heterosexuálnym mimomanželským sexom, resp. dnes bežne propagovanými tzv. otvorenými heterosexuálnymi vzťahmi (rozumej partnerské troj- či mnoho-uholníky so vzájomným vedomím a súhlasom manželov), psychologickými a vzťahovými problémami heterosexuálnych párov, nezvládaním výchovy a opatery detí, ako aj nevládnych členov rodiny, ťažkou sociálnou a finančnou situáciou mnohých rodín na jednej strane a zmenou hodnotovej orientácie smerom ku konzumnému materializmu a hedonizmu v heterosexuálnych vzťahoch na strane druhej, atď. atď. atď.

Zaujímavé, že v porovnaní s bojovnosťou a intenzitou diskusných, mediálnych, podpisových, a iných kresťanských protihomosexuálnych kampaní ostávajú vyššie uvedené javy kresťanmi až akoby nepovšimnuté, či až mlčky tolerované.
Nad tvrdením, že pritom dané antigay kampane nevychádzajú z homofóbie, ale zo záujmu o pozitívnu ochranu rodiny a spoločnosti, sa potom možno, v lepšom prípade, iba trpko pousmiať...
Homofóbia, teda vnímanie a prezentovanie homosexuálnej populácie ako "nebezpečenstva, nákazy, hrozby a príčiny rozkladu sveta a spoločnosti", je psychologickou i spoločenskou realitou, práve tak, ako je realitou aj internalizovaná homofóbia.
Práve tou najhoršou formou homofóbie nie sú len kamene či zápalné fľaše fyzicky hádzané zakomplexovanými nekultúrnymi jedincami na zhromaždenia homosexuálov, ale subtílne, zaobalené, sústavné intelektuálne ideologické homofóbne pôsobenie, niekedy až nenápadne inštitucionalizované, a následne často spontánne internalizované, ktoré zvnútra rozleptáva základnú ľudskú dôstojnosť a zmysel života či vôbec odhodlanie žiť...
Ale to by už bolo na samostatný dlhý text (viď aspoň základné info http://cs.wikipedia.org/wiki/Homofobie  http://cs.wikipedia.org/wiki/Mezin%C3%A1rodn%C3%AD_den_proti_homofobii  http://en.wikipedia.org/wiki/Homophobia  http://en.wikipedia.org/wiki/Violence_against_LGBT_people  http://en.wikipedia.org/wiki/Hate_crime  a pod.)

Nuž, ako sa homosexuálne cítiaci kresťan vôbec môže odvažovať priblížiť ku Kristovmu svetlu, keď pre kresťanov je práve on a jemu podobní príčinou "temnej dúhy nihilizmu", ktorá hrozí pohltením všetkých tradičných hodnôt...?
A - to sú len otázky týkajúce sa stavu a prežívania kresťana homosexuála. Ako potom môže vnímať kresťanstvo, a žiaľ aj Krista, (nielen) homosexuálny človek neveriaci či hľadajúci...?
Vyššie uvedené výsledky výskumov hovoria dosť jasne... Rečou čísel. Reč vnútorného prežívania je možné poznať len po dlhodobom počúvaní, ktoré zas je možné len v ovzduší dôvery a priateľstva. Žiaľ, v neustálej verbálnej paľbe z mediálnych samopalov tzv. kresťanských aktivistov, moralistov, žurnalistov, politikov a akože apologétov nie je ani priestor pre pokorné počúvanie, ani ovzdušie dôvery, v ktorom by vôbec mohlo k počúvaniu dôjsť... Že táto ich paľba vraždí duše vo vlastných radoch, akosi nikomu z bojovných kresťanov neprekáža...
Tak, ako nám kresťanom, zdá sa, nevadí, že v horlivých bojových útokoch neraz prehliadame skutočného nepriateľa (ktorým je naše vlastné nafúknúté ego) a míňame skutočný cieľ (ktorým je "metanoia", čiže premena toho ega v Krista)... Avšak - neoznačuje Evanjelium ako "minutie cieľa" práve to, čo bežne prekladáme ako - "hriech"...?

Vyrábať ako na bežiacom páse školské slohové práce (a budovať na nich svoju mediálnu známosť či až politickú kariéru) hoci aj v množstve roliek WC papiera s akože duchaplnými s akože prokresťanskými antigay "apológiami", plné zraňujúceho sarkazmu, zavádzajúcich poloprávd až neprávad (i obyčajnej hlúposti) v štýle "účel svätí prostriedky", nie je príliš ťažké. Získať človeka pre Krista je už iná vec.
Naviac, Ježiš neprišiel vládnuť "ale slúžiť a položiť svoj život ako výkupné za mnohých" (Mt 20, 28), zomrel, aby pripravil v dome svojho Otca mnohým "miesto a mnoho príbytkov" a (Jn 14, 2), dal svoju krv, ktorá sa "vylieva za mnohých", podľa iných prekladov - "za všetkých..." (Mk 14, 24). Alebo, že by Kristus zomieral selektívne - za niektorých viac, za iných už menej, a za niektorých ani nie...?
Alebo jednoducho tak, ako niektorých nechceme vo svojej spoločnosti, tak ich nechceme ani v spoločnosti Ježiša...? ...a teda, im aj "napomôžeme", aby sme im ho čo najviac znechutili... Alebo sme ochotní ako tak strpieť ich prítomnosť - ale až budú žiť podľa kresťanských resp. našich kritérií... Ako však môžeme očakávať spĺňanie kresťanskej "normy" od ľudí, ktorí nie sú kresťanmi, nepoznajú Krista a nemajú s ním vzťah...? A ako ho môžu poznať a chcieť s ním žiť, ak im prezentujeme "kresťanstvo" spôsobom, nad akými sám Ježiš môže neraz "neveriacky krútiť hlavou"...

Dvojaký (dvojtvárny) meter

Okrem spomínaných, i iných negatívnych, až do beznádeje a úplného (seba)odmietnutia vedúcich posolstiev (miesto posolstva Dobrej zvesti), sú homosexuálnemu kresťanovi zvyčajne prezentované a komunikované, či už explicitne alebo len implicitne, ako podmienky akej-takej akceptácie do "slušnej spoločnosti", dve životné cesty (vybrané bez neho za neho) - alebo celoživotná "liečba homosexuality" čiže snaha o "zmenu" na heterosexualitu, alebo celoživotný nedobrovoľný a nezvolený celibát.
Výsledky "liečby", ako dosvedčujú desaťročia skúseností, sú kvalitatívne aj kvantitatívne veľmi limitované a minimálne (a aj to skôr platia len na prípady bisexuality a neistoty v sexuálnej orientácii). Naviac môžu byť aj veľmi negatívne a traumatizujúce, prinášajúce presne opak zdravia a uzdravenia.

Celoživotný celibát je zas osobitným Božím povolaním a slobodným rozhodnutím povolaného, je darom, charizmou, uspôsobením daným iba niektorým jedincom.
Ako hovorí napr. arcibiskup Zvolenský v úvahe "Meditácia o celibáte": "Celibát a zasvätené panenstvo je charizma darovaná pre dobro komunity... Zmysel pre pochopenie celibátu nie je daný všetkým... Treba mať poruke silné pozitívne dôvody na túto cestu, lebo vydať sa ňou v spoločnosti zvádzania môže iba ten, kto je na ňu vnútorne povolaný ako Pavol a dostal ju ako dar. Dá sa po nej zmysluplne a radostne kráčať len vtedy, ak je na začiatku tejto cesty slobodná odpoveď..." (http://online.katnoviny.sk/clanok.php?id_cl=8739).
A aj tí, čo cítia povolanie a dobrovoľne a vedome sa rozhodli pre život v celibáte, napr. katolícki kňazi, priznávajú, že to nie je ľahké, že napriek ich slobodnej voľbe je to ťažká výzva, že neraz prežívajú osamelosť, hoci majú oporu spolubratov a spoločenstva cirkvi, že mnohí aj zlyhávajú a nejeden kvôli celibátu z kňazstva aj odchádza. "Samozrejme, každý z nás potvrdí, že celibát pre normálneho a zdravého muža nie je ľahký," hovorí aj hovorca KBS, viď viac v texte "Celibát? Ročne zlyhajú desiatky kňazov" (http://www.sme.sk/c/5407997/celibat-rocne-zlyhaju-desiatky-knazov.html).

Celoživotný celibát je podľa učenia Katolíckej cirkvi osobitné povolanie a dar, špecifické poslanie a dobrovoľné rozhodnutie niektorých osôb. Cirkev neučí, že homosexuálny stav je automaticky totožný s tým, čo cirkev uznáva ako povolanie k celibátu. Avšak práve k životu v celoživotnom celibáte cirkev homosexuálnu osobu v praxi odkazuje. K životu v nepripravenom, nedobrovoľnom, nezvolenom, nevyvolenom a nepovolanom trvalom celibáte od narodenia až po smrť. Cirkevné učenie ale vraví, že rozhodnutie a prijatie záväzku celibátu musí byť vždy slobodné a dobrovoľné, bez podliehania prinúteniu. Kódex kánonického práva, v kánone číslo 654, o platnom sľube čistoty, to jest záväzku celibátu udáva, že musí byť "zložený bez násilia a veľkého strachu." V kánone číslo 1036 sa v súvislosti s prevzatím záväzku celibátu píše, že musí byť prijatý "spontánne a z vlastnej slobodnej vôle."

Zaiste, aj medzi homosexuálnymi sa nájdu osoby autenticky povolané k celibátu, pre ktoré je celibát cestou osobného rozvoja a naplnením životného poslania. To sa však týka len malej časti homosexuálnych ľudí, rovnako ako sa autentické povolanie k celoživotnému celibátu týka len malej časti heterosexuálnej populácie.
Aj podľa Kánonického práva, nikoho nemožno k celibátu nútiť, naopak, ak nie je zachovaná sloboda rozhodnutia, tak celibát nie je ani platný a ani autentický. A stav celoživotnej osamelosti, o akej pre homosexuálnu osobu rozhodli o nej bez nej, je predsa len niečím značne iným, než dočasnou sexuálnou zdržanlivosťou pred manželstvom, v manželstve či po manželstve, danou naviac okolnosťami života (či aj dôsledkom svojich vlastných činov a volieb), nie rozhodnutím niekoho iného, so zachovaním slobody a možností slobodne sa rozhodovať (pre vzťah, nielen pre sex...) (Viď viac v texte "Kam s homosexuálnymi kresťanmi... alebo ...rovnaké povolanie k 'čistote' neexistuje" /view.php?cisloclanku=2004120001).

Ako potom ale môže hľadať v kresťanskom spoločenstve priestor, pochopenie a prijatie vačšina homosexuálnych, pre ktorých je terapia homosexuality nereálna a nerealistická...? Aká má byť potom celoživotná cesta tých homosexuálne orientovaných kresťanov, teda vlastne ich väčšiny, ktorí nemajú reálne osobné povolanie a charizmu k celoživotnému celibátu...?

Žijem sám a mám rakovinu

Vo svete môže byť okolo 92 miliónov homosexuálnych kresťanov, z nich až 46 miliónov homosexuálnych kresťanov katolíkov. V každom prípade desiatky miliónov homosexuálnych kresťanov, aj katolíkov. Ak by všetci z nich žili podľa v celoživotnom, i keď nezvolenom a nedobrovoľnom a teda veľmi protirečivom neautentickom celibáte, znamenalo by to existenciu desiatok miliónov osamelých ľudí v osamelých domácnostiach so všetkými ťažkosťami, nevýhodami a problémami, aké osamelosť prináša. A časom aj desiatky miliónov osamelých dôchodcov bez akejkoľvek blízkej osoby, bez pomoci v chorobe, bez opory v nevládnosti. (Viď napr. detail zo života osamelej, i keď heterosexuálnej osoby "Som rozvedený, žijem sám a mám rakovinu..." http://klucho.blog.sme.sk/c/233995/Som-rozvedeny-zijem-sam-a-mam-rakovinu.html).
Sú kresťanské cirkvi reálne pripravené pastoračne, aj prakticky, každodenne sprevádzať desiatky miliónov špecificky osamelých ľudí s ich špecifickými ťažkosťami a obmedzeniami, a neskôr im aj poskytnúť okrem "pekného slova", sviatostného pomazania (a pohrebu), aj potrebnú fyzickú, zdravotnú, sociálnu a aj materiálnu pomoc (aspoň) v starobe? Nie? Nuž, aký div, že oné desiatky miliónov ľudí sú ešte menej pripravené do takej celoživotnej osamelosti a opustenosti vôbec vstúpiť...

Napr. v prípade heterosexuálnych ľudí rozvedených-znovusobášených Katolícka cirkev nemení svoje učenie o nerozlučiteľnosti sviatostného manželstva a nezľavuje zo svojho morálneho i mystického ideálu. Napriek tomu učí, že hoci rozvedení-znovusobášení svojím novým partnerským zväzkom nedosahujú vytýčený cirkevný ideál, aj oni sú milovaní Bohom, aj oni majú v cirkvi svoje miesto a priestor na prijatie a vypočutie, a aj pre nich existuje spôsob ako čerpať z prameňa spásy, a ako byť účastní na posväcovaní v jednom Kristovom tele.
Pravda, o množstve anulácií manželstiev a ich odôvodnení by sa dali viesť debaty...
V diskusii k textu "Manželstvá, ktoré nevznikli" odborník na kanonické právo píše: "...nie sú to cirkevní právnici, ktorí navodzujú nové situácie, ale nové situácie sú ovplyvnené teologickým chápaním novej reality, postupom psychologických a psychiatrických vied o psychických limitoch človeka rešpektujúc princíp: ani Boh nezaväzuje človeka k niečomu (v tomto prípade k manželskému zväzku), ak človek napr. z psychických dôvodov nie je jednoducho schopný (je incapax) dodržať, čo manželským súhlasom sľúbil. Je to veľmi zložitý problém, ktorý si vyžaduje neustále usmernenia cirkevného magistéria, neustály rast odbornosti..." (http://www.postoy.sk/nulity_manzelstva)

Takže v prípade heterosexuálov sa jednak vyvíja "teologické chápanie novej reality, postupom psychologických a psychiatrických vied...", a jednak ich "Boh nezaväzuje k niečomu, čo nie sú schopní dodržať napr. z psychických dôvodov..." Zaujímavé. Ako je to potom ale v oboch prípadoch u homosexuálnych osôb...? Aj čo sa ich týka, sa vyvíja "teologické chápanie novej reality, postupom psychologických a psychiatrických vied..."? Aj v ich prípade ich "Boh nezaväzuje k niečomu, čo nie sú schopní dodržať napr. z psychických dôvodov..."? Alebo teda má Boh (či cirkev?) iné "srdce" pre heterosexuálne osoby a iné pre homosexuálne...?
"Voči kresťanom, ktorí žijú v takejto situácii (rozvedení-znovusobášení) a ktorí si často zachovajú vieru a želajú si kresťansky vychovávať svoje deti, kňazi a celé spoločenstvo majú prejavovať pozornú starostlivosť, aby sa nepovažovali akoby za odlúčených od Cirkvi, na ktorej živote sa ako pokrstení môžu a majú zúčastňovať..." (KKC 1651 http://dkc.kbs.sk/ ). Hlásať morálny i mystický ideál. Komunikovať prijatie a lásku. Aj k tým, ktorí ideál nedosahujú (a hoď prvý kameňom, kto si ideálny...). A aj pre nich a s nimi hľadať a nachádzať schodnú cestu.

Očami tých, čo prežili

Spoločenstvo, ktoré dnes spája už desiatky tisícov homosexuálnych kresťanov, "Gay Christian Network" (http://www.gaychristian.net), vytvorilo dokumentárny film "Trough My Eyes" ("Mojimi očami"), v ktorom mladí neheterosexuálni kresťania hovoria o svojej skúsenosti, o tom, čo prežívali, keď svoju homosexuálnu orientáciu tajili, o tom, čo sa pre nich zmenilo, keď sa zdôverili spoločenstvu svojich cirkví, o nepochopení a neprijatí, ktoré zažívali aj vtedy, ak vôbec nežili sexuálne, o nevedomosti, necitlivosti a selektívnej podmienečnej láske svojich spolubratov a spolusestier, ako aj o tom, čo im skutočne pomohlo prežiť a "dýchať".
Dokument je určený na rozprúdenie diskusie k danej realite v cirkvách a kresťanských spoločenstvách (a dúfajme, že bude spolu s inými podobnými dokumentami čoskoro prístupný aj na Slovensku). Pritom nemá ľavicové, liberálne, politické, ani protikresťanské, či iné ideologické pozadie, nestojí za ním "homolobby", nie je vytvorený propagandou "kresťanofóbov", nedotýka sa legislatívnej oblasti civilných zákonov, ani neutvára nátlak na nerealistické zmeny cirkevného učenia. Rozhodne však hovorí o zmene často necitlivých, bojovných, až agresívnych spôsobov, akými neraz aj tradiční konzervatívni kresťania svoje učenie a postoje podávajú. A hlavne približuje príbehy, otázky a ťažkosti ľudí, ktorým tisíce podobných žijú aj medzi nami, či si to priznať chceme alebo nie.

V sprievodnej brožúre k dokumentu je vyslovených aj sedem tipov, resp. prosieb, pre predstaviteľov tradičných konzervatívnych cirkví:
"Ak ste pastorom cirkvi s tradičným pohľadom na homosexualitu, možno sa pýtate, ako môžete prejaviť skutočnú lásku homosexuálnym osobám bez toho, aby vznikal dojem, že schvaľujete niečo, s čím nedokážete súhlasiť. Tu je niekoľko našich tipov:
1. Vyjadrujte sa láskavo a citlivo. Mnohí pastori si ale myslia, že miernosť v ślovách je aj naplnením kresťanskej lásky ku gay-komunite. V skutočnosti je to len začiatok. Ak vás milo osloví nejaký marketingový pracovník, ihneď si vás aj získa? Pravdepodobne nie, lebo dobre viete, že za jeho láskavosťou je jeho osobná agenda. Tak aj homosexuálny človek uverí slovám o kresťanskej láske až vtedy, keď sa presvedčí, že vám nejde len o 'zisk a predaj vášho tovaru'...
2. Počúvajte. Naozaj, naozaj počúvajte. Pre kazateľov a pastorov môže byť pokušením ihneď ponúkať odpovede a rady, napr. citovať biblické pasáže alebo odkazovať na adresy ex-gay združení na 'liečbu' homosexuality... Avšak, ak sa druhý človek necíti byť počúvaný a pochopený, tak sa vám podarí akurát tak zohrať rolu ďaľšieho duchovného 'telemarketingu'... Mali by ste naopak byť ochotný investovať do rozvoja úprimných vzťahov, spoznávať druhých ľudí a ich príbehy, a to bez osobnej agendy. Pamätajte na to, ako pôsobil Ježiš. On sa osobne stretal s ľuďmi a najskôr prakticky odpovedal na ich potreby. To ich následne priťahovalo k nemu a prebúdzalo v nich túžbu spoznávať ho ešte viac.
3. Nezabúdajte na rozdiel medzi sexuálnym správaním a sexuálnou orientáciou. Ak počúvate príbehy homosexuálnych ľudí, znovu a znovu sa stretnete s tým, že svoje cítenie si nezvolili. Ak nerozlišujúco odsudzujete ich city a orientáciu, teda to, že sú 'gay', že sú homosexuálni, tak zatvárate dvere dialógu skôr, než sa vôbec môže rozvinúť... Ak nesúhlasíte so sexuálnym správaním ľudí, ešte to neznamená, že nemôžete prijímať ľudí takých, akí sú, a chápať ich prežívanie a city, ktoré si nezvolili rovnako, ako ste si tie svoje nezvolili ani vy.

4. Učte sa komunikovať s ľuďmi ich rečou. Prvá vec, ktorú sa každý misionár musí naučiť, je to, ako komunikovať v neznámej kultúre bez toho, aby, hoci aj nechtiac, neurážal a nezraňoval ľudí, ktorým chce slúžiť.  [...] Počúvajte, učte sa, a ak treba, nebojte sa pýtať.
5. Priznajte svoje vlastné limity. Nemajte strach jednoducho povedať: 'Neviem.' V biblickej knihe Jób, sa Jóbovi tzv. priatelia na niekoľkých stranách úporne pokúšajú vydolovať čo najlepšie a najmúdrejšie rady, ako by Jób mohol akože znovu nadobudnúť spravodlivosť pred Bohom. A pritom to jediné, čo Jób skutočne potreboval bolo, aby pri ňom niekto stál a zdielal jeho čas skúšky. Je úplne v poriadku, ak nepoznáte odpovede na všetko. Tou najdoležitejšou vecou, ktorú môžete urobiť, je milovať druhého človeka láskou bez podmienok.
6. Utvárajte ovzdušie pre život v otvorenosti, pravdivosti a bez pretvárky. Mnohí kresťania, hoci sa snažia byť chápajúci a láskaví, radia homosexuálnym, aby o svojej orientácii nehovorili a držali ju v tajnosti. Také niečo je však ťažkým a neférovým bremenom. Aj keď vaša cirkev nesúhlasí so sexuálnym správaním gay osôb, je dôležité, aby v nej vládlo ovzdušie dôvery a otvorenosti pre život bez pretvárky. Ak vaša cirkev chce komunikovať prijatie homosexuálnym osobám, a pritom od nich očakáva, že nikdy nikomu nepovedia, že sú homosexuálni, tak potom sa asi veľmi prijatí cítiť nebudú...
7. Napokon, možno v tomto procese ide práve o vás. [...] Možno ten najdôležitejší dôvod, prečo sa usilovať o lásku a milosť, je ten, aby Boh mohol rozšíriť vaše srdce a vyviesť vás zo zóny pohodlia do väčšej podoby s Kristom vo vašom vzťahu k druhým ľuďom."
("Homosexuality and your Church: Handling the Controversy with Grace and Love", p.18-19, Gay Christian Network, 2009; "Homosexualita a vaša cirkev: Zvládnuť nesúhlas s milosťou a láskou" - pričom grace znamená ako milosť, tak aj milosrdenstvo a zľutovanie, láskavosť a zhovievavosť, ale tiež - celkom obyčajnú, no dnes už aj neobyčajnú, základnú úctu a slušnosť...)

"Liberál" alebo Kristus spred kresťanstva

Na základe výsledkov spomínaných výskumov autori v závere štúdie "unChristian: What a New Generation Really Thinks About Christianity and Why it Matters" ("neKresťan: Čo si nová generácia skutočne myslí o kresťanstve a prečo na tom záleží" - http://www.amazon.com/unChristian-Generation-Really-Christianity-Matters/dp/0801013003#reader_0801013003) konštatujú: "Nijaká stratégia, nijaká úžasná marketingová kampaň nikdy neodstráni dymovú clonu akou sa kresťanstvo obklopilo vo vzťahu s dnešnou kultúrou. To, ako ľudia vo svete vnímajú kresťanstvo, sa zmení len vtedy, ak sa kresťania skutočne z celej sily v každom vzťahu a situácii budú snažiť reprezentovať Božie srdce. Takýto kresťan bude priťahovať a nie odpudzovať. Dekadentná kultúra bude pre neho výzvou, nie urážkou. Napätie a zápas, aby zachoval svoju integritu vo svete ho nebude viesť k izolácii od zraneného sveta. [...] Všetko je to vlastne o jednom: Musíme sa znovu stať takými, akým bol Ježiš.

O tom je Dobrá správa, ale aj tvrdá realita, ako ich odhaľujú výsledky daných výskumov. [...] Čo to ale znamená pre celú generáciu kresťanov, ktorí aktuálne žijú akosi dosť biedny obraz kresťanstva? Kresťania staršej generácie budú musieť vynaložiť dosť síl, aby znovu objavili, čo znamená nasledovať Krista v dnešnej kultúre.
Možno bude nevyhnutné si aj čestne priznať, že niečo z toho, čo sme nazývali kresťanstvom, vlastne vôbec nebolo vyjadrením viery v Krista. Možno sa bude treba vzdať horlivého denominacionalizmu a cirkevníctva, alebo zanechať pohodlie v našich kresťanských getách a subkultúrach.
A môže to znamenať aj ochotu prijať risk, že budeme označení za tzv. 'svetských'  či  'liberálnych'...
Nadovšetko si to vyžaduje otvorenosť pre tú možnosť, že sme žili neúplnú alebo nepresnú 'verziu' kresťanskej viery. [...] Stali sme sa totiž známi tým, proti čomu bojujeme, než tým, čo prinášame..."

Samozrejme, ako sa vzhľadom na uvedené výskumy, ich výsledky, uzávery a usmernenia, píše aj na web stránke kresťanskej organizácie "Focus" (http://www.facingthechallenge.org/unchristian.php), ktorá sa zameriava na rozvoj tvorivých spôsobov približovania Evanjelia dnešnému človeku cestou masmédií, multimédií, a pod.:
"Pre zodpovedných a vedúcich cirkví bude veľkým pokušením zamietnuť túto štúdiu. Nuž, sú aspoň tri spôsoby, ako to môžete urobiť:
a) môžete tvrdiť, že jednoducho nie je pravdivá,
b) môžete si nájsť výhovorky, resp. ospravedlnenia, prečo sú jej výsledky také, aké sú,
c) môžete zvaliť vinu na neveriacich za to, ako nás kresťanov vidia - ak nechápu o čom je kresťanstvo - je to ich problém!
Nuž, ak by takto pristupoval Ježiš k nám, kde by sme asi dnes boli?
Ak teda chcete, aby vaša cirkev mala budúcnosť, nemali by ste ignorovať výskumy zhromaždené a analyzované v tejto štúdii. Jej výsledky sú založené na rozsiahlom a prepracovanom objektívnom výskume. Nemôžeme si ho nevšímať či odmietať len preto, že to, čo nám hovorí, sa nám nepáči..."

Napokon v zhrnutí štúdie o situácii dnešného sveta a kresťanstva, autori konštatujú (http://www.qideas.org/essays/unchristian-change-the-perception.aspx):
"V komunikácii s mladými ľuďmi je to, AKO s nimi komunikujeme rovnako dôležité ako to, ČO im komunikujeme. Boh je dosť múdry na to, aby zvládol každú novú generáciu, a jeho ľud potrebuje podobnú múdrosť. [...] Náš výskum ukazuje, že mnohí, čo žijú mimo kresťanstva, zvlášť mladí dospelí, málo dôverujú kresťanskej viere a obraz o životnom štýle kresťanov u nich rýchlo stráca na váhe. [...]
Skutočný problém spočíva v tom, že uznávame Božiu svätosť, ale zlyhávame v tom, aby sme vyjadrovali aj ďaľšiu stránku Božieho charakteru: Milosť.
Ježiš predstavuje pravdu A milosť (Jn 1,14).
Hlásiť sa k pravde, bez protipólu a napätia milosti, vedie k tvrdému zákonníctvu, podobne ako milosť bez pravdy môže vyústiť do kompromisu. Avšak, podľa našich výskumov, mladí ľudia vidia akosi zriedka kresťanov sťelesnujúcich milosť, súcit, službu, pokoru, odpustenie, trpezlivosť, láskavosť, radosť, dobrotu a lásku."

Zavrhujú kresťanstvo - lebo pociťujú zavrhnutie kresťanmi

"Ľudia mimo cirkvi nemajú dojem, že nám na nich záleží. Aj keď sa nám naše úmysly zdajú čisté, nekresťania sa často cítia byť predmetom nášho záujmu len vtedy, keď nám ide o získanie nových členov cirkvi, alebo zaradenie niekoho ďaľšieho do skupiny 'spasených'. Zatiaľ čo by sme chceli tlmočiť najdôležitejšiu správu v dejinách ľudstva - že Ježiš ponúka nový život prostredníctvom viery v neho - niečo sa stráca 'v preklade'. [...]
Jedna celá generácia kresťanov i nekresťanov má vážne otázky o motívoch nášho kresťanstva.
Majú z nás dojem, že nám viac záleží na tom, aby sme dokázali, že my máme pravdu, než aby sme ukázali, že Pravdou je Boh.
Majú z nás dojem, že kresťania sa sústredia omnoho viac na to, aby odsudzovali ľudí, než na to, aby ľuďom pomáhali stať sa podobnými Ježišovi. [...]
Zavrhujú kresťanstvo - lebo pociťujú zavrhnutie kresťanmi. [...]
Že by nám to chcelo naznačiť, že sme niekde poblúdili v tom, ako vyjadrujeme a vysvetľujeme Božie očakávania? Nie sme tak náhodou zaujatí NEspravodlivosťou iných, než našou vlastnou SAMOspravodlivosťou? [...]

Súd je jedným z ústredných motívov Biblie. Písmo však neúnavne varuje pred tým, aby sme my sami súdili a odsudzovali. Okrem mnohých varovných Ježišových slov, nám Biblia jasne pripomína, že súd prináleží Bohu, nie nám. A Boh súdi nestranne, keďže on pozná pravé úmysly sŕdc. [...]
Ježiš nezaložil organizáciu. Neusiloval o politickú moc, hoci to ľudia od neho očakávali. Miesto toho Ježiš založil základy cirkvi prostredníctvom osobných vzťahov. [...]
Nesmieme zabúdať, že pri komunikácii s ľuďmi mimo cirkvi, obraz Ježiša, ktorý v ľuďoch zostane, pozostáva z nášho vzťahu k nim, z našej komunikácie s nimi. [...]
Jedným zo svetlých záverov nášho výskumu je aj potvrdenie toho, že negatívny obraz o kresťanoch môže byť prekonaný najčastejšie prostredníctvom osobných, zmysluplných vzťahov založených na vzájomnej dôvere.

Ak chceme zmeniť to, že ľudia mimo cirkvi vnímajú kresťanov ako súdiacich a odsudzujúcich, potom musíme vidieť ľudí tak, ako ich vidí Boh. Ľahko sa to povie, už ťažšie je to aj realizovať. Týka sa to toľkých oblastí nášho života. Ako sa pozeráte na slobodné matky, gayov a lesbické ženy, ľudí s výstrednou úpravou, účesom, tetovaním, ako hľadíte na svojich susedov, na svojho pastora či farára? Na to netreba náš výskum, aby ste vedeli, ako ľahko je skĺznuť do samospravodlivosti a morálnej nadradenosti. Ale nám súd neprináleží, ten patrí Bohu. Žiaľ, podľa odpovedí respondentov nášho výskumu sa kresťania, či už vedome alebo nevedome, snažia ešte aj ospravedlniť svoj postoj morálnej a duchovnej nadradenosti. [...]
Philip Yancey píše výstižne o posudzovačných postojoch, a poukazuje na to, že protikladom hriechu nie je naša cnosť, ale Božia milosť. Mali by sme prestať tlačiť na ľudí našou silou, aby sa správali podľa našich očakávaní, a miesto toho by sme im mali napomôcť v utváraní vzťahu s Bohom a jeho zámermi.

Ešte mnoho musíme pochopiť o ľuďoch mimo cirkvi, ak chceme ozaj účinne predstaviť Krista dnešnej kultúre. Ocitáme sa na bode zvratu pre kresťanstvo v Amerike.

Ak sa nezobudíme do reality dneška a nebudeme reagovať vhodným, Božím spôsobom, riskujme, že sa ocitneme čoraz viac v gete a stratíme vierohodnosť pre milióny ľudí." (http://www.qideas.org/essays/unchristian-change-the-perception.aspx)

Možno len dodať, že daný stav a dané varovanie je mimoriadne aktuálne nielen pre USA a nielen pre americký kontinent. Nuž, akosi je to znovu o tom, že múdry, sa učí na chybách druhých, nemúdry na vlastných, a hlúpy či skôr v pýche "neomylný" - sa nepoučí nikdy. Keby išlo len o toho hlúpeho, dalo by sa mávnuť rukou: Komu niet rady, tomu niet pomoci. Žiaľ, tu nejde len o neho a jeho nafúknuté ego a malé samospravodlivé geto. Tu ide o milióny ľudí. Ibaže by sme už ako kresťania neverili, že Bohu záleží aj na niekom inom, než na nás...