Veľa vecí som aspoň naznačila

Režisérka Zuza Piussi nakrútila film o homosexuáloch, v utorok (29.11.2005) večer ho odpremiérovala a vzápätí začala riešiť dilemu - majú ju výhrady voči nemu mrzieť alebo nie? "Vyzerá to tak, že keď už som sa pustila do tejto témy, mala by som naplniť nejaké zadanie. Akoby by nado mnou visela domáca úloha, očakávanie, že budem riešiť niektoré sociálne témy. No a ja som ho asi nesplnila," začala svoje rozprávanie pre SME. V dokumente Anjeli plačú vchádza do súkromia niekoľkých homosexuálov a homosexuálnych párov, pozoruje ich život, ale vždy, keď má príležitosť rozoberať niečo všeobecné, mení smer a prechádza na iný príbeh. Áno, dalo by sa čakať na to, že sa aj ona zapojí do klasickej diskusie, že bude riešiť všetky základné otázniky, čo každému naskakujú okamžite, keď sa táto téma otvorí. Je to naozaj zbytočné.

Piussi nakrúca inak: "Nikdy si dopredu nič racionálne nevyjasním, nedefinujem si problém a nejdem po ňom. O problémoch sa predsa dočítam v novinách. Od filmu čakám niečo iné, asi ako od knihy. Teda, že vo mne niečo otvorí, aj keď to niečo sa nedá presne racionálne vystihnúť. Filmovala som to, čo ma zaujímalo, pričom som sa bavila, a potom som to postrihala."

Ani pri takomto štýle práce jej pritom nič zásadné neuniklo - zo života tých, čo si pre svoj film vybrala. Aj keď zdanlivo rozprávajú len o drobnostiach, náhlych pocitoch či okamihoch, stihnú povedať všetko, čo riešia. Spoločné majú to, že už neriešia svoju homosexualitu. Všetci ju prijali a vie o nej aj ich okolie. "Stretla som aj ľudí, čo s ňou neboli vysporiadaní. Zvyčajne začali rozprávať vo frázach, nevedeli sa otvoriť a hneď bolo dusno. Preto som ich príbeh radšej opustila. Najlepšie veci totiž vznikli vtedy, keď sme sa spolu smiali - aj keď je tento film smutný a neľúbivý."

Niekoľko ľudí, ktorí o svojom intímnom živote otvorene rozprávajú, našla Piussi medzi miništrantmi a kňazmi. Vraví, že nestretla hlbšie veriacich ľudí a že téma homosexuality a cirkvi ju fascinovala asi najviac. Zo zvedavosti zašla aj za doktorom Alojzom Rakúsom, ktorí tvrdí, že homosexuálov vie vyliečiť, bola aj na jeho prednáške v kostole: "Zavolala som tam niekoľko gayov a bolo zaujímavé sledovať, ako bol z toho vyvedený z miery. Vedel, že si pred nimi musí dávať pozor na to, čo hovorí, a pritom nechcel sklamať tých veriacich. Nakoniec som to vo filme nepoužila, nechcela som mať z neho televíznu publicistiku. Myšlienka tej zvláštnej kresťanskej lásky v ňom teda nie je, ani môj pocit, že je v nej niečo strašne zvrhlé. To je asi jediná vec, čo ma mrzí."

Vo filme ale zostala scéna, v ktorej si jeden miništrant so svojím priateľom nasadzujú pred oltárom prázdneho kostola snubné prstene. Piussi hovorí, že v nej prsty nemá, párik si ju spontánne vymyslel sám a nevie si predstaviť, ako na ňu cirkev zareaguje.

Zatiaľ si všimla, že ľuďom trochu prekáža, že sa príliš točí okolo sexu. Ich výhrady odmieta: "To je možno naša európska kultúra, že sa tvárime, akoby sme sex nepotrebovali riešiť. Každý to rieši, akurát, že homosexuáli to menej taja. Veriaci používajú na potláčanie sexuality pekný výraz - tlačiť loptu do vody. Čím viac ju tlačíš, tým viac vystrelí."

Zároveň namieta proti tomu, že si do filmu vybrala veľa promiskuitných typov a že neurobila reprezentatívny výber: "Naopak, snažila som sa vybrať pestrú vzorku. Našla som veriacich homosexuálov, aj ľudí, čo chodia pravidelne do gay barov a pritom majú ženu a deti. Nechcela som zostať ani pri vzdelaných, krásnych, ulízaných pároch, ľuďoch, ktorí majú v byte také krásne vitrínky a poháriky, že ani ja také nemám, vyhľadala som si aj dvojicu, čo sa zoznámila vo väzení. Sú to v podstate asociáli, ale aj oni sa snažia mať pekný a trvalý vzťah. Myslím si, že aj keď som vlastne nič neriešila, veľa vecí som aspoň naznačila, dotkla som sa ich."

Zuza Piussi teda nakrútila autorský film, do ktorého vraj dala všetko, čo bolo pre ňu nové, a teraz je ochotná sa o ňom baviť. "Sexualita, katolicizmus, rodina, túžba po dieťati. Zaujímavé, ako sa to v človeku všetko melie a hádže ním na všetky strany. Všetci máme v sebe nejaké rozpory, fascinuje ma to, a preto som sa tým nechala niesť. Najlepšie by bolo, keby na túto tému vzniklo aspoň desať filmov a keby každý z nich splnil nejakú domácu úlohu. Aby to viac nebola len moja ťarcha."

Film Anjeli plačú sa bude premietať aj na Medzinárodnom filmovom festivale Bratislava, na programe je 5. decembra.

KRISTÍNA KÚDELOVÁ

Zdroj: SME