Príbeh geja z Pakistanu
List neznámeho Pakistanca, ktorý sa snaží získať politický azyl v Európe. Vážený pán,
volám sa K. B. (pozn. prekl.: plné meno zámerne neuvádzame). Som 27-ročný gej z Pakistanu. V Pakistane byť gejom je považované za smrteľný hriech z pohľadu islamského učenia. Väčšina ľudí preto prejavuje silnú nenávisť voči gejom. No nie je to moja vina, že ma Boh stvoril ako geja, naopak: Je to On, kto mi spôsobil túto katastrofu, veď všetci moji bratranci a priatelia sú normálni, len ja som gej. Pochádzam z konzervatívnej pakistanskej rodiny, kde prevládajú tvrdé, prísne a kruté fundamentalistické islamské pravidlá, a moji rodičia by ma okamžite vydedili, keby čo len tušili o mojej sexuálnej orientácii.
Podľa islamského práva „ak sú gejovia prichytení pri čine, treba im sťať hlavu gilotínou, ukameňovať ich na smrť, alebo zhodiť z najvyššieho končiara, aby bola vykorenená táto ich náklonnosť“. Aj zakladatľ islamu, prorok Mohamed, povedal: „Jednoducho ich zabite, kdekoľvek ich nájdete!“ a „Zabite vykonávateľa, aj toho, na kom bol čin vykonaný!“.
Hadíth je zbierka výrokov pripisovaných Mohamedovi. Mnohé Hadíthy popisujú liwat (sexuálny styk medzi mužmi). Dva príklady za všetky: „Keď muž vysadne na muža, trón Boží sa chveje“, „Zabite toho, ktorý to urobil, a zabite tiež toho, komu to urobil“ (poukaz na aktívnych a pasívnych partnerov v homosexuálnom pohlavnom styku). V Hadíte je aj jedna zmienka o lesbickom správaní: „Sihaq (lesbický sexuálny styk) medzi ženami je zina (nelegitímny sexuálny styk). Homosexualita je islamskými duchovnými považovaná hriešnu a perverznú odchýľku od normy.
Všetky školy islamského učenia považujú homosexuálne akty za protizákonné. Líšia sa iba v postihoch. Hanafitská škola (dnes rozšírená hlavne v Južnej a Východnej Ázii) učí, že fyzické tresty nie sú oprávnené. Hanabaliti (s množstvom prívržencov v arabskom svete) učia, že kruté potrestanie je oprávnené. Škola Ša'fi (ktorá sa tiež vyskytuje v arabskom svete) vyžaduje minimálne štyroch dospelých mužských svedkov na to, aby človek mohol byť vyhlásený za vinného z homosexuálneho aktu.
Al-Fatiha predpokladá, že v Iráne bolo od revolúcie v roku 1979 popravených 4.000 homosexuálov. 10 verejných popráv homosexuálov vykonala v Afganistane armáda Talibanu. Stanovisko Islamskej spoločnosti v Severnej Amerike prezentuje Dr. Muzammil Siddiqi:
„Homosexualita je morálny prehrešok. Je to mravná choroba, hriech a skazenosť... Žiadny človek sa nenarodí ako homosexuál, tak ako sa nikto nenarodí ako zlodej, klamár alebo vrah. ?udia nadobúdajú tieto zlozvyky pre nedostatok vedenia a výchovy.“
„Je veľa dôvodov, prečo je homosexualita v islame zakázaná. Je nebezpečná pre zdravie jednotlivcov aj spoločnosti. Je hlavnou príčinou ťažkých a závažných ochorení. Je hanebná pre muža aj ženu. Degraduje človeka. Islam učí, že muži by mali byť mužmi a ženy ženami. Homosexualita uberá mužovi na mužnosti a žene na ženskosti. Je to najneprirodzenejší spôsob života. Homosexualita vedie k rozvratu rodinného života.“
Korán prikazuje „tvrdý trest“ pre previnilcov. Podľa tradície existujú tri možnosti trestu: upálenie na hranici, zvrhnutie zo skaly alebo útesu alebo ukameňovanie. Počas svojej vlády v Kandaháre, Taliban uplatňoval ten posledný. Vo februári 1998 použil tank na zvalenie tehlovej steny na hlavy troch mužov: dvoch obvinených zo sodomie a tretieho z homosexuality. Prví dvaja zomreli; tretí strávil týždeň v nemocnici a na základe predpokladu, že ho Boh ušetril, bol poslaný do väzenia. Odsedel si šesť mesiacov a potom ušiel do Pakistanu. Je uvažovanie nad týmito brutalitami mojou chybou? V skutočnosti nikto netúži privolať na seba toľko posmechu a ťažkostí. Tu si ľudia nevedia ani len predstaviť, že som gej, pretože gejovia sú nazývaní katamitmi*.
Pozrite si nasledovné stanovisko: V Pakistane je homosexuálna aktivita protizákonná, trestateľná väzením a telesným trestom vo forme 100 rán bičom; pritom môže byť legálne použité aj islamské právo, ktoré prikazuje do 100 rán bičom alebo ukameňovanie (správa medzinárodnej komisie pre ľudské práva o homosexualite v Pakistane). Svetová organizácia proti mučeniu (WOAT) sa zamerala na Pakistan kvôli nedávnemu zbičovaniu dvoch mužov, ktorí boli údajne pristihnutí pri sexe vo verejných toaletách. 38-ročný zamestnanec mešity Mohammad Zaman a 14-ročný študent Fahimullah boli 17. mája verejne zbičovaní v Bara Bazare v západnej časti Pakistanu, ktorá je spravovaná ľuďmi z miestneho kmeňa Afridi. Zaman dostal 75 rán a mladík 32. Údajne sa pred Maulana Abdul Hadim, šéfom miestnej islamistickej strany Tanzeem Ittehad-e-Ulema-e-Qabail (TIUQ) a staršími kmeňa Afridi, priznali k spáchaniu sodomie. Zaman údajne zaplatil Fahimullahovi 100 rupií (3 USD) za sex s ním.
Pakistan je extrémne tvrdý vo svojej oficiálnej intolerancii voči homosexualite a vyhradzuje si prísne potrestanie verejne známych aj podozrivých homosexuálov. Podľa litery zákona, odseku 377 Pakistanského trestného práva, trestom za „prečiny voči morálke“ je maximum 10 rokov väzenia, pričom trest za korešpondujúci heterosexuálny pohlavný styk je kameňovanie alebo 100 rán bičom. V severozápadnej príhraničnej provincii, v ktorej žijem ja sám, sa takýto priestupok dostane pred súd len v tom prípade, ak ide o znásilnenie.
Ambasáda Pakistanu v Haagu v roku 1987 skonštatovala: „V Pakistane sú homosexuálne a/alebo sexuálne kontakty medzi ženami a mužmi (mimomanželské – pozn. prekl.) považované za amorálne činy. V Pakistane neexistuje žiadna možnosť právnej ochrany pred diskrimináciou homosexuálnych žien a mužov.
Homosexuálny jednotlivec nie je považovaný za slušného človeka a homosexuálne činy predstavujú priestupky, ktoré je možné potrestať doživotným väzením alebo väzením na dobu, ktorá môže dosiahnuť až 10 rokov. Zaznamenaných prípadov je veľmi málo. Táto skutočnosť sama osebe ukazuje, že priestupkov tohto typu nie je veľa.“
Odsek 377 Trestného práva uvádza ako trest za „neprirodzený pohlavný styk muža“ väzenie v trvaní od 2 rokov až po doživotie a prípadný telesný trest vo forme 100 rán bičom. Islamské právo bolo znovuzavedené v r. 1990. „Pakistanské občianske právo trestá tých, ktorí mali homosexuálny styk, dvoma rokmi väzenia až doživotným väzením, pričom islamské právo, ktoré môže byť takisto legálne uplatnené, prikazuje 100 rán bičom alebo smrť ukameňovaním“.
Treba podotknúť, že Pakistan patrí k siedmim krajinám sveta, kde sú homosexuálne činy trestateľné smrťou. Zvyšnými krajinami sú Afganistan, Irán, Saudská Arábia, Mauretánia, Jemen a Sudán. Počas nedávnych volieb v Pakistane si náboženskí fanatici násilím zabezpečili väčšinu kresiel v provinčných zastupiteľstvách
Minulý týždeň som navštívil miestny úrad pakistanskej komisie pre ľudské práva a zreteľne som vysvetlil svoj problém tamojšiemu koordinátorovi. S poľutovaním mi oznámil, že mi v tejto záležitosti nemôže pomôcť a povedal mi, že nikdy nemal možnosť zaoberať sa touto otázkou. Požiadal ma, aby som vec konzultoval s psychológom. Cítil som sa veľmi zahanbený, pretože to bolo úplne po prvý raz, čo som uskutočnil „coming-out“ pred svojím krajanom.
Život sa pre mňa momentálne stáva neznesiteľným bremenom, keďže som dostal zamestnanie a je na mňa preto zo strany rodiny vyvíjaný enormný tlak, aby som sa oženil. Kvôli striktným islamským sociálnym pravidlám trpím rôznymi psychickými problémami, ktoré pramenia z mojej sexuálnej orientácie. Som na pokraji nervového zrútenia.
Islam vedie nepriateľskú politiku voči gejom a v našej spoločnosti sa na gejov pozerá zvrchu. Aj fundamentalisti z Talibanu vyslovili právny verdikt, že gejovia by mali byť odsudzovaní, lebo homosexuálny akt je tisíckrát horší ako normálne cudzoložstvo. Islam sám osebe je súborom reštrikcií, zákazov, ignorancie a brutality.
Kvôli ustavičným a pretrvávajúcim pekelným okolnostiam, v ktorých sa nachádzam, sa u mňa vyvinuli viaceré psychické poruchy, napr. sa neprestajne cítim vinný a abnormálny za to, že som gej; nikomu nedôverujem, som nervózny z ľudí. Kedykoľvek s niekým hovorím, mám pocit, že všetko, čo hovorím, je zlé; strácam sebadôveru, keďže ten hrozný islam hovorí, že gejovia nemajú žiadnu sebaúctu a pocit vlastnej hodnoty a sú necudní. Keď uvažujem nad týmito absurdnými presvedčeniami, často mam suicidálne myšlienky. Za posledné štyri roky trpím úzkosťou a nespavosťou, ale tu v Pakistane si nemôžem dovoliť hovoriť o sebe otvorene ani pred najbližšími priateľmi alebo psychiatrami.
V islame, najstrašnejšom náboženstve sveta, neexistuje koncepcia individuálneho života človeka – každý starší člen komunity ťa ovplyvňuje, tak, ako v súčasnosti členovia mojej komunity nútia mňa oženiť sa. Inak sa vraj dostanem na scestie, alebo zo mňa bude zlodúch. Každý je tu taký všetečný a dotieravý, že ti nezostáva žiaden priestor na vlastný život. Tento homofóbny islam zároveň zdôrazňuje kolektivitu spoločnosti, pretože jeho zakladateľ Mohamed sa oženil jedenásťkrát v priebehu 63 rokov. Terorista Usáma bin Ladin má štyri legálne manželky, 24 detí a, tým som si istý, tucty ďalších žien vo svojom háreme.
Ak mám povedať pravdu, ja nemám ani najmenší záujem o islam, avšak takmer všetci moji bratranci a sesternice sú slepými nasledovníkmi Talibanu. Často ma obviňujú z „pozápadňovania“ a nútia ma nosiť bradu, pretože je to spôsob predpísaný Mohamedom. Raz ma dokonca fyzicky napadli, keď som si na stenu nalepil plagát Marilyn Monroe a Harrisona Forda, a žiadali ma nástojčivo, aby som si tam dal obrázky svätyne v Kábe a ich tzv. islamského hrdinu Usámu bin Ládina.
Teraz zhromažďujem informácie o homosexualite na internete a pritom som zistil, že už „takmer tri desaťročia sa vie, že homosexualita nie je duševnou chorobou. Profesionálni doktori medicíny a psychiatri tiež vedia, že sexuálna orientácia nie je vecou výberu a nemôže byť zmenená. Skupiny, ktoré sa snažia zmeniť sexuálnu orientáciu ľudí tzv. konverznou terapiou, idú zlou cestou a riskujú, že spôsobia veľké psychické škody tým, ktorým hovoria, že im chcú pomôcť.
Prosím, pomôžte mi aspoň odstrániť z mojej mysle všetok ten zmätok týkajúci sa mojej sexuálnej orientácie, ktorý sa u mňa vyvinul v dôsledku tých odporných islamských tvrdení. Moje zúfalé rozprávanie končí. Prosím, dajte mi aspoň odpoveď, úprimnú odpoveď ako morálnu podporu a dajte mi pocítiť, že nie som sám v tomto strašnom rozpoložení. Dúfam, že od Vás budem počuť niečo priaznivé.
Vopred Vám ďakujem. Váš K. B.
* katamita (angl. catamite) = anglický termín pre mladistvého milenca staršieho muža, odvodený od latinského mena Catamus, čo je latinizovaná forma gréckeho mena Ganymedes (pozn. prekladateľky)
Preklad: Kamila Martinová
List bol doručený mailom v máji 2003.