Ohnivý stĺp vo Vatikáne
10 rokov od smrti Alfreda Ormanda

13. január 1998, Námestie sv. Petra, Rím. Osamelý pútnik pokľakol pred bazilikou a ... Vzplanul ohňom ako obrovská pochodeň.
Polial sa benzínom a zapálil. V neďalekej nemocnici si pretrpel svoj posledný deviatnik, svoj posledný nemý krik k Bohu.

Vo Vatikáne pred 10 rokmi od 13. do 23. januára 1998 pomaly umieral 39 ročný homosexuálne orientovaný Alfredo Ormando.
Zanechal po sebe niekoľko listov, básne, rozpracované knihy. Zo všetkých je jasné, aký vnútorný konflikt ho viedol k ukončeniu života (bez)mocným výkrikom v srdci Katolíckej Cirkvi. "V srdci Cirkvi budem láskou" známy výrok od Terézie z Lisieux. V srdci Cirkvi sa Ormando stal neprehliadnuteľným ohnivým st?pom, výkričníkom, otázkou, výzvou. Napriek snahe namiesto úctivej minúty ticha nastoliť trvalé ticho o jeho živote a smrti, úplne zamlčať vôbec jeho existenciu.
Vatikán cez svojho hovorcu Cira Benedettiniho vydal k udalosti super stručné prehlásenie, podľa ktorého niet lepšieho vysvetlenia pre Alfredov skutok než "rodinné motívy..." Ale áno, dá sa to aj tak chápať – Alfredo skutočne prežíval ku Katolíckej cirkvi vzťah ako k rodine. O to bolestnejšie musel pociťovať neprijatie, nepochopenie, odsudzovanie, zraňovanie, marginalizáciu, ktoré jemu a miliónom jemu podobných Cirkev vytrvalo komunikuje.
Učenie Katolíckej cirkvi a homosexuálna orientácia.
To priviedlo Alfreda Ormanda k zápalnej obeti vo Vatikáne, to priviedlo mnohých k poprave na zapálených hraniciach v stredoveku, to privádza mnohých k neuhasiteľnému psychickému utrpeniu, depresiám a samovraždám v súčasnosti. Alfredo vyrastal v katolíckej rodine, miništroval v detstve, pripravoval sa na kňazstvo vo františkánskom seminári. Aj keď sa kňazom nemohol stať, ďalej hľadal svoju cestu v Cirkvi. Vďaka jej učeniu, postoju, častým vyjadreniam kléru i bežných veriacich tu cestu aj našiel. K sebaupáleniu na vatikánskom námesti.
Jeho život a smrť hovoria viac než by mohli povedať stovky vedcov a ich prednášok. Vo svojom denníku pred smrťou napísal: "Budú si myslieť, že som blázon, keď som si vybral Vatikán ako miesto, kde sa upálim. Ja však dúfam,že pochopia posolstvo, ktoré chcem zanechať: Je to protest proti Cirkvi, ktora démonizuje homosexualitu - a tak vlastne démonizuje stvorený svet, lebo homosexualita je súčasťou stvorenstva... Nebojím sa života po smrti. Ak Boh neexistuje, nemám sa čo báť. Ak Boh existuje, potom musí byť spravodlivejší, lepší a milosrdnejší než Boh prezentovaný Cirkvou... Odchádzam teda ako jeden z 'démonov', aby vás už svojou prítomnosťou viac neurážal, aby už nevyvolával vo vás zhnusenie, aby ste sa mu už nemuseli obracať chrbtom, keď ho stretnete... Nedokázal by som viac popierať, maskovať svoju lásku, nemohol by som viac existovať v tej nezmyselnej marginalizácii, nevedel by som viac žiť v tej nekonečnej osamelosti... Nebojím sa smrti. Odchádzam domov..."
Prečo nenašiel domov v Cirkvi, v spoločenstve kresťanov? Prečo tá osamelosť, neprijatie a nepochopenie? Prečo tá bolesť, ten celoživotný konflikt, ktorý tisíce iných uzatvára v celoživotnej samote a beznádeji a vedie aj k psychiatrii a k samovraždám? A dokedy ešte...?

Publikované: 12.01.2008
Zdroje: http://www.soulforce.org/article/340 - Alfredov príbeh a iniciatívy, ktoré inšpiroval
http://www.january13.org/ - “Svetový deň za dialóg vo veci náboženstva a homosexuality” - jedna z iniciatív zrodených z Alfredovej smrti
http://www.openeyepictures.com/alfredosfire/ - view trailer Alfredo's Fire - 10 min. ukážka z pripravovaného celovečerného dokumentárneho filmu o živote a smrti Alfreda Ormanda (v Angličtine)

http://en.wikipedia.org/wiki/Alfredo_Ormando

http://it.wikipedia.org/wiki/Alfredo_Ormando

http://www.youtube.com/watch?v=ENYNRS5XMPQ – 1. časť

http://www.youtube.com/watch?v=9DmBZriEE90 – 2.časť