Ak majú kresťania každého milovať, prečo nenávidia homosexuálov?
Noviny sú plné senzačných detailov o aférach celebrít, zatiaľ čo cirkev predstavujú ako bigotnú a staromódnu, kedykoľvek sa usiluje dodržiavať učenie Pána Ježiša o sexuálnej morálke. Ako sa máme pustiť do týchto otázok, keď sa dostávame k otázke homosexuality z takých rôznych perspektív? Prvá otázka je: Skutočne kresťania nenávidia homosexuálov? Pravdou je, že niektorí jednotlivci, ktorí sa nazývajú kresťanmi, sa správajú nenávistne oproti homosexuálom. Ale my musíme definitívne odmietnuť takéto reakcie a vyjadriť svoju ľútosť nad tým, že sa také niečo deje. Počas môjho pôsobenia v rôznych miestach v krajine som narazil na prekvapivo veľký počet ľudí, ktorí zápasili so svojou sexuálnou identitou a cítili, že cirkev vo svojom hroznom zaobchádzaní ich prestala prijímať. Keď sa snažíme ukázať, čo Biblia hovorí o sexuálnych skúsenostiach, musíme pamätať, že vstupujeme do mimoriadne citlivej oblasti. Najlepšou odpoveďou je byť kresťanom, ktorý miluje ľudí aj v komunite homosexuálov.
Avšak ak sme kresťanmi, ktorí nemajú homosexuálov v nenávisti, nie sme bigotní, ak homosexuálne aktivity označujeme za morálne zlé? Slovo bigotný označuje osobu, ktorá je netolerantná k iným. Je to pravda o nás kresťanoch? Nemalo by to tak byť. Kresťan musí byť pripravený tolerovať názory iných, ale to neznamená, že s nimi súhlasí. Slovo tolerovať znamená, že rešpektujem právo iných ľudí na vyjadrenie ich názorov. (Ak s nimi súhlasím, tak nemám čo tolerovať.)
Ak nie sme bigotní, tak predsa nepatríme do temného stredoveku. Nepotrebujeme sa predsa stotožniť so zvyškom spoločnosti a nebyť prudérni? Nie sú verše z Biblie, ktoré hovoria proti homosexuálnym praktikám, brané ako zvláštna kultúrna súvislosť, ktorá je úplne nepodstatná pre západnú liberálnu spoločnosť? Zdôvodňuje sa, že v spoločnosti, kde je homosexuálne partnerstvo kultúrne prijateľné, tieto texty jednoducho neplatia. Sú zastaralé – a tak by cirkev mala prijať morálny vývoj spoločnosti a prispôsobiť sa.
„Kresťania musia byť pripravení tolerovať iné názory, ale to neznamená, že musia s nimi súhlasiť.” Za touto myšlienkou stojí predpoklad, že Biblia bola napísaná v morálnom kontexte, kedy akékoľvek sexuálne aktivity mimo manželstva boli neprijateľné. Ale to jednoducho nie je pravda. Homosexualita bola veľmi rozšírená v Rímskej ríši ako aj v gréckej civilizácii, kde bola často súčasťou vzdelávania mladých ľudí. V kontexte takto veľmi rozšírenej homosexuálnej aktivity bola napísaná Nová zmluva.
Je zaujímavé, že to isté platí aj pre Starú zmluvu; Kanaánci a asýrske civilizácie okolo Izraela akceptovali homosexuálne praktiky, a napriek tomu texty napr. v 3. knihe Mojžišovej 18:22 a 20:13 zakazujú homosexuálne praktiky pre tých, čo žijú na židovskom území. Fakt, že ďalšie zakázy v týchto textoch už nie sú zakázané od čias Pána Ježiša v rámci dodržiavania požiadaviek zákona, napr. nosenie šiat zo zmesných vlákien a jedenie nečistých zvierat. Môže sa to zdať svojvoľné niečo dodržiavať zo Starého zákona a niečo nie, ale Pán Ježiš a apoštolovia vyzdvihovali dodržiavanie morálneho zákona v živote kresťana. Takže ak tieto texty nie sú kultúrne podmienené, musia byť založené na mravnosti, ktorá je zhora.
Keďže prax sexuálnej aktivity dvoch rovnakých pohlaví nie je novinkou západnej liberálnej spoločnosti, objavil sa názor, že ľudia sú teda od prírody homosexuálmi, ale táto hlavná tendencia sa objavila len nedávno. Otázky, týkajúce sa Biblie, môžu byť v týchto líniách: Ako môže milujúci Boh odmietať ľudí pre to, čím sú od prírody? Tu sa vraciame k podstate tejto otázky: a to je identita. Čo ma robí tým, čím som? To celkom dobre môže byť základným problémom týchto kontroverzií.
Pre kresťana nie je jednotlivec definovaný len na základe jeho sexuálnej orientácie alebo aktivity. To môže byť dôležitou časťou vyjadrenia osobnosti človeka, ale nie je to konečná definícia ľudskej podstaty (charakteru). Biblia nás učí, že človek bol stvorený na Boží obraz, a preto je ľudský život vzácny. Môže to znieť banálne, ale v skutočnosti je to neuveriteľne hlboké a vážne. Akokoľvek sa chováme, akékoľvek máme sklony, sme vzácni!
Tiež je dôležité, mať jasno v tom, že nielen samotní kresťania chcú diskutovať o myšlienke, že niektorí ľudia sú gayovia od prírody alebo že sexuálna orientácia je nejakým spôsobom predurčená. Hovorca za práva gayov, agitátor Peter Tatchell, ktorý založil OutRage!, odmietal výskum génov homosexuálov ako ’mylnú teóriu, ktorá tvrdí, že homosexualita je zapríčinená geneticky’. Pravdepodobne celý rozsah faktorov prispieva k homosexuálnej aktivite – vplyv prostredia, genetické, hormonálne, výchovné vplyvy. Človek má však stále duševnú schopnosť, aby si vybral a sledoval svoje ciele. Kresťan by mal chcieť potvrdiť dôstojnosť každej ľudskej bytosti a mal by robiť rozdiel medzi osobnosťou a chovaním.
Pri zodpovedaní tejto otázky musíme byť mimoriadne citliví na to, odkiaľ pochádzajú naši priatelia. Pre mnohých ľudí je to bolestný osobný problém, zatiaľ čo pre iných je to len intelektuálny nesúhlas s kresťanstvom. To neznamená, že nemôžu byť dané zmysluplné odpovede, ale dôležité je aj naše správanie aj tón. Môžeme priniesť nepodmienenú lásku Pána Ježiša a stáť pri jeho učení o morálke, že sex bol daný Bohom pre manželstvo. Pán Boh vie, že Jeho vôľa obsahuje bolesť a obeť nielen pre ľudí, čo inklinujú k homosexualite, ale tiež pre niektorých heterosexuálov, ktorí by chceli z lásky vstúpiť do manželstva, ale si nevedia nájsť partnera a tiež pre ľudí v manželstve, ktorí sú nešťastní alebo sú frustrovaní, a napriek tomu zostávajú verní svojmu manželskému partnerovi. Môžeme byť reálni, čo sa týka krehkosti našej sexuality a komplexu vyžadovaných prístupov na zodpovedanie týchto otázok a súčasne byť verní učeniu Biblie? Verím, že áno.
Zdroj: http://evs.sk/svet-okolo-nas/ak-maju-krestania-kazdeho- milovat-preco-nenavidia-homosexualov