Miluj blížneho svojho
alebo
Ako cirkev určuje, čo je Bohu milé a čo už nie
Mladý fyzikár, toho času ešte vyučujúci na jednom cirkevnom gymnáziu, je gay. Sám sa hlási ku kresťanstvu a cíti sa byť kresťanom. Ale kresťanská cirkev ho odmieta. „Počúvať kázne v kostoloch je niekedy utrpenie. Rovnako aj vyjadrenia v kresťanskej tlači či konzervatívnych kresťanských kruhoch na adresu gayov. Bývajú urážlivé, agresívne, arogantné... Cirkev sa čuduje, že stratila celú túto komunitu, ale to je len dôsledok toho, ako sa k nej správa. Homosexuáli sú vytlačení na perifériu a preto radšej sklamaní odchádzajú. V Španielsku, typicky katolíckej krajine, prijali zákon o manželstve homosexuálov. V Madride na to reagovali obrovskými demonštráciami, do ulíc vyšlo milión obyvateľov. Na čele sprievodu stálo 17 biskupov. Neskôr bola demonštrácia proti vojne v Iraku. Prišlo dvojnásobné množstvo obyvateľov, ale ani jeden cirkevný hodnostár. Cirkev je priam posadnutá, akoby nič iné nerobila, len naháňala gayov, ale keď ide o zásadnejšie veci, je jej to jedno.“
Toľko citovaný úryvok článku z nemenovaného slovenského týždenníka. Vyznačila som si tento úryvok pri čítaní a rozhodla som sa k tomu vyjadriť, zvlášť po tom, čo som bola svedkom cirkevnej manipulácie v „priamom prenose“ u nás na Slovensku. Išlo o sobáš dvoch sympatických mladých ľudí, tradičného páru. Kňaz si pri kázni a príhovore mladomanželom neodpustil zmienku o tom, ako Boh stvoril muža a ženu a teda je božím zámerom, aby manželstvo vytvárali len dve osoby opačného pohlavia. Iste. Ak má byť manželstvo predstupňom vzniku biologickej rodiny, tak áno. Je to hlavne biologická záležitosť. Dvaja gayovia alebo dve lesbičky dieťa splodiť nedokážu. Ale je toto všetko, čo ľudský druh ohľadom výchovy svojho potomstva má dovolené? S povýšeneckým úsmevom kňaz tým dvom mladým aj ostatným prítomným v kostole vysvetľoval ako malým deťom, že Boh si neželá inú formu manželstva než medzi mužom a ženou. Nuž, keď je kňaz všeobecne braný ako prostredník medzi Bohom a človekom, tak sa o tom asi nepatrí ani pochybovať.
Ale tu sa už dostávam do filozofických vôd, keď začnem uvažovať: Je biologická stránka človeka všetko, čo Boh od človeka požaduje? Nedegraduje cirkev týmto postojom človeka do polohy zvieratka, ktoré má svoje miesto v živočíšnej ríši a jediným zmyslom jeho života je zachovať svoj živočíšny druh? Nie je v náplni života človeka aj čosi viac? Dokáže si vôbec táto cirkev predstaviť, že medzi dvoma homosexuálmi je oveľa viac, než iba fyzický kontakt? Aj cirkev tu stroskotáva na základnom omyle: existenciu týchto ľudí vníma len potiaľ, kam siaha forma toho názvu: homoSEXUALITA. A ďalej čo? Tam sa už asi len píska...
Medzi veci neznalou hetero orientovanou verejnosťou panuje o homosexualite neskutočné množstvo predsudkov a dezinformácií. A proti neznalosti sa naozaj ťažko bojuje, ak táto časť populácie nemá ani len záujem zistiť si základné skutočnosti o podstate homosexuality. Nemálo ľudí sa domnieva, dokonca aj tých vzdelaných a kvázi inteligentných, že homosexualita je iba novodobý rozmar, ktorému oni odmietajú ustúpiť. Nedokážu si predstaviť, že je to geneticky podmienená záležitosť, ktorá už bola vedecky dokázaná. Teda nejde o žiadne svojvoľné počínanie, že by tí nemravní homosexuáli už od dobroty nevedeli, čo so sebou. Myslím, že takých 99 percent mladých ľudí, ktorí si o sebe tento fakt uvedomili, boli zhrození a nešťastní, keď si predstavili, čo ich v živote čaká. Naozaj aj po tomto pochopení si inteligentný človek ešte bude myslieť, že sa títo ľudia pre túto sexuálnu orientáciu rozhodli dobrovoľne?
Rovnako už od 70-tych rokov minulého storočia neplatí, že homosexualita je psychická choroba či dokonca sexuálna úchylka. Teda sa nedá ani liečiť. Nedá sa s ňou robiť absolútne nič. Iba ju pochopiť. A preto si títo ľudia nezaslúžia takéto nespravodlivé odsudzovanie. A už vôbec nie od katolíckej cirkvi, ktorá sa po novom vyhlasuje za jedinú pravú a ešte k tomu deklaruje lásku k blížnemu.
Homosexualita nevznikla nedávno. Je tu s človekom už odpradávna. Nie sú aj tí homosexuáli božie deti? Ak by úlohou človeka na tejto Zemi bolo len rozmnožovanie, boli by sme na tom dosť biedne. Preto protiargumentácie v duchu, že takíto dvaja nemajú šancu prirodzenou cestou splodiť potomka a tak si splniť svoju biologickú úlohu, odmietam. Človek má na viac. Oveľa viac. A aj si viac zaslúži. Neprináleží mu odsudzovať iného za jeho inakosť, pre ktorú sa nerozhodol slobodne a nemôže za ňu.
Človek často odsudzuje alebo vysmieva sa z toho, čomu nerozumie. A toto je jeden z dôkazov.
Medzi homosexuálmi sú všakovaké indivíduá, rovnako ako medzi ostatnými ľuďmi. Smutné je, že do povedomia sa dostávajú prevažne exhibicionisti, ktorí len ženú vodu na mlyn nechápajúcim odsudzovateľom. Podľa týchto zopár krikľavých príslušníkov hodnotí zaslepená verejnosť celú homosexuálnu populáciu. Tí obyčajní, ktorí vedú normálny život, so svojou orientáciou na bubon zvyčajne nejdú. Boja sa. A preto ani netušíme, koľko ich medzi nami vlastne je. Mnohí sa nechali zastrašiť a „prispôsobili“ sa. Uzavreli sobáš s osobou opačného pohlavia, splodili potomkov a často ani ich najbližší nič netušia. Problém sa tým zdá vyriešený. Len či naozaj? Homosexuál týmto rozhodnutím neprestal byť homosexuálom. Len sa podvolil a rozhodol sa trpieť radšej takto, ako na seba upriamiť pozornosť a riskovať rôzne útoky a odsúdenie.
Takisto neplatí, že homosexualita je prenosná choroba a že už prítomnosť homosexuála môže spôsobiť, že deti v jeho blízkosti pôjdu v jeho šľapajách. Homosexualita nie je vecou výchovy, ako si niektorí mylne myslia. Sexualita je nemenná záležitosť: rovnako, ako je pre presvedčeného heterosexuála neprirodzený homosexuálny styk, tak to platí aj naopak. Nejaké experiementy s rovnakým pohlavím sa u niektorých ľudí vyskytnú, ale ich sexuálna orientácie zostáva nezmenená. Rovnako, ako sa homosexuálne dieťa vyskytne u heterosexuálneho páru bez príčiny, tak neexistuje dôkaz, že z dieťaťa vychovaného dvoma homosexuálmi vyrastie ďalší homosexuál. Samozrejme, ak sa s týmto „postihnutím“ už nenarodil, ale to by bola iba náhoda. Takže na tom tí dvaja nemajú žiadnu zásluhu, zvlášť ak ani jeden nie je jeho biologickým rodičom. O akom ohrozovaní mravnosti mládeže homosexuálmi to odporcovia teda hovoria?
Ako som spomenula: homosexualita je vrodená, ale či je aj dedičná, o tom sa vedú spory. A za predpokladu, že by nejakým spôsobom dedičná bola, mi prídu snahy cirkvi o preonačenie homosexuála a jej očakávania od neho, aby plodil potomkov, ako mu to Boh nakázal, kontraproduktívne. Ak sa naozaj preukáže, že homosexualita sa môže aj geneticky dediť, nedokážem si predstaviť, ako sa k tomu postaví cirkev. Uzná už konečne, že Boh má s človekom oveľa rozsiahlejšie plány než aby mu len zveľaďoval pozemskú záhradu a množil sa, a teda že homosexualita je tiež jeho dielom, alebo príde s novou informáciou, ktorú vraj doteraz tajila, ale keď už to bolo objavené, tak to treba potvrdiť: diabol poškodil človeka a spôsobil jeho odklon od božieho plánu?
Nechápem ten rozpor, ktorý cirkev vyvoláva: na jednej strane urputne bráni právo na život nenarodeného dieťaťa, aj geneticky poškodeného, a na druhej strane odmieta homosexuálom žiť život v súlade s tým, akí sa narodili.
V súvislosti s týmto sa mi vybavil ďalší článok o jednom africkom kmeni (a nie je ojedinelý v absurdnosti tradícií a viery v božstvo), kde mladým dievčatám v puberte „žehlili“ prsníky, aby predčasne nevzbudzovali záujem u mužov a oddialil sa tak ich sexuálny život. Keď prišli organizácie, ktoré sa snažili tejto devastácii mladých dievčenských tiel zabrániť, pretože tieto veľmi bolestivé drastické praktiky spôsobovali naozaj vážne poškodenia, bránili si ich domáci s tým, že toto je tradícia a ich viera. Podobne je to so ženskou obriezkou, ktorá vzbudzuje rovnako veľkú hrôzu u nás, nezúčastnených, ako aj u obetí, ale praktikujúci, hoci aj tušia, že týmto svojim deťom ubližujú, nedokážu sa z tejto tradície vymaniť. Inteligentný človek však musí pochopiť, že keby Boh nechcel, aby mladým dievčatám v takom veku rašili prsníky a aby ženy nemali vonkajšie genitálie a klitoris, asi by im ich nevymodeloval. A podobne to vnímam aj ohľadom homosexuality. Je tu, medzi nami, nikomu v podstate neškodí. Neznižuje intelekt ani schopnosti jej nositeľovi, absolútne sa jeho ľudskej stránky nedotýka a nemá na ňu žiaden vplyv. Tak prečo toľko nevraživosti?
Čo cirkev od homosexuálov vlastne chce?
* Je už preukázané, že preonačiť sa nedajú.
* Nákazlivá nie je.
* Nedá sa ju vnútiť ani výchovou.
* Zrovnoprávnenie registrovaného partnerstva v žiadnom prípade neznamená degradáciu tradičného modelu rodiny, ako to s obľubou veľmi často vyhlasujú odporcovia. Ako možno človeka v slobodnej spoločnosti nasilu donútiť preonačiť sa, ak má voči sexuálnemu styku s osobou rovnakého pohlavia doslova odpor...?
Zdroj: http://lupa.blog.pravda.sk/detail.html? a=6228c5701884c0edb21670554fb53421