Bratotvorenie – Zmluvné priateľstvo včera a dnes
S teológom, jazykovedcom a gréckokatolíckym kňazom Jozefom Pavlovičom o homosexualite, bratotvorení, východnej cirkvi a teologickej pornografii 
Docent Jozef Pavlovič (1956) teológ, jazykovedec, gréckokatolícky kňaz. Žije v Bratislave. Od roku 1997 je vedúcim Katedry slovenského jazyka a literatúry Pedagogickej fakulty Trnavskej univerzity. V osemdesiatych rokoch absolvoval v Brne a Bratislave tajné štúdium teológie, okrem toho štúdium na Pedagogickej fakulte v Nitre, aprobácia slovenský jazyk a výtvarná výchova.
V druhej polovici deväťdesiatych rokov prednášal na Gréckokatolíckej bohosloveckej fakulte v Prešove. Hovorí, že má za sebou sedem neúrodných rokov. Ale ktorých? Farárskych rokov v gréckokatolíckom kostole v Bratislave? Docentských na bohosloveckej fakulte v Prešove? Na Katedre slovenského jazyka na Trnavskej univerzite? Jedných sedem rokov voľne prechádzalo do ďalších. Znamená to, že každú chvíľu musí prísť úroda, hovorí Jozef Pavlovič, ktorý je už päť rokov mimo pastorácie a ani nemá v pláne dostať sa na nejakú faru. Aj tak mu zostal hlas kňaza, kňazské ruky s dlhými jemnými prstami aj kňazské gestá. Drží v ruke knihu s ikonou dvoch stredovekých slovanských svätcov, navzájom spätých jarmom s kľúčikom, znakom životného zväzku.
Študujete na Katolíckej univerzite vo Viedni. Čím je vám blízka katolícka cirkev?
„Patrím do nej. Je mi blízka, a preto by som ju chcel aj meniť.“
Aj cirkev by asi chcela meniť vás. Arcibiskup Sokol o vás kriticky hovoril v kázni, nie?
„Nie menovite. Hovoril o učiteľovi na Trnavskej univerzite, dokonca vysvätenom, ktorý sa vyjadroval v televízii o homosexualite. A ja som sa vyjadroval.“
Kto je pre vás autoritou v katolíckej cirkvi?
„Autoritou je ten, kto myslí, je úprimný, vzdelaný. Neznášam pobožnostkárstvo, bigotnosť, sviečkovosť.“
Nie je nezvyčajné, že sa teológ a muž cirkvi začne angažovať za práva homosexuálov? Prečo?
„Nechcem byť úradník, ktorý robí duchovnú prevádzku. Pre mňa je kňazstvo v tom, že chcem prinášať slobodu tam, kde je útlak. Začiatok Ježišovho pôsobenia sa ráta od okamihu, keď v synagóge zo zvitku prečítal text – Boh ma poslal oznámiť zajatým vyslobodenie, slepým vrátiť zrak, utláčaným prepustenie na slobodu. Zvinul ho a vyriekol: Tá chvíľa teraz nastala. Každý človek má predsa podľa učenia v cirkvi dôstojnosť hodnú obrazu Boha. V knihe Genezis je napísané, že Boh stvoril človeka na svoj obraz a podobu. A každá osoba má o sebe rozhodovať slobodne.“
Obhajujete práva homosexuálov argumentmi z knihy Genezis?
„Nielen. V živote som ako kňaz stretol veľa homosexuálnych ľudí, ktorí boli traumatizovaní, trpeli, lebo boli diskriminovaní.“
Nesúhlasíte s tým, že homosexuálna osoba je chorý človek, ktorého treba liečiť?
„Lekárska veda tvrdí, že to nie je choroba.“
Ale netvrdí Vatikán niečo iné?
„Vatikán sa v poslednom čase vyjadroval k homosexualite zasvätených osôb. Ak bol nejaký hnev, tak bol obrátený do vlastných radov. Pokiaľ ide o homosexualitu ako takú, cirkev je proti, ale nie tak, ako naši kresťanskí politici.“
Ako teda?
„V katechizme katolíckej cirkvi, ktorý Ján Pavol II. podpísal 15. augusta 1997, sa píše, že homosexuálov treba prijímať s úctou, súcitom a jemnocitom. Toto by si mali osvojiť najmä slovenskí politici, ktorí rozhodujú o tejto štvor-päťpercentnej menšine.“
Oni by s tým súhlasili. Pápež predsa nepíše o diskriminácii homosexuálov.
„Ale áno. Píše: Treba sa vyhýbať akémukoľvek náznaku nespravodlivej diskriminácie. Je tam to slovo, ktorému sa na Slovensku tak bránime. Ale v katechizme je aj veľa teologických vecí, o ktorých sa vôbec nehovorí.“
O akých veciach z katechizmu sa nehovorí?
„Napríklad tým, ktorí zisťujú v sebe inú ako heterosexuálnu orientáciu, sa odporúča žiť v celibáte. Lenže celibát je osobitný dar, charizma, pre ktorú sa musí človek rozhodnúť. Porušuje to učenie o integrite osoby, ktoré je takisto zachytené v tom istom katechizme. Citujem: Integrita v človeku sa vzpiera každému správaniu, ktoré by osobu zraňovalo samu v sebe. Nepripúšťa ani dvojaký život, ani dvojzmyselnú reč. A práve dvojaký život je, že milujete niekoho, s kým nemôžete žiť.“
Hovoríte o diskriminácii homosexuálov s takou samozrejmosťou – z čoho vychádzate?
„Poznám mladých ľudí, ktorí vravia, že kvôli tomuto chcú žiť v zahraničí. Že nechcú žiť v meste, kde na nich budú na ulici pokrikovať – buzerant. Len preto, že majú nagelované vlasy alebo sú módne oblečení. Nie je to diskriminácia, že homosexuálne dvojice nesmú mať štatút príbuzných? Že sa pri ťažkej chorobe nemôžu ani navštíviť v nemocnici?“
Čo je podľa vás najvyšším právom príbuzenstva?
„Predsa aby sa dvaja milovali.“
Nie je to dnes na Slovensku módna téma?
„Asi to vždy bola módna téma a nielen na Slovensku. Je to aj kulturologický fenomén. Mnohí špičkoví umelci už od staroveku, výtvarníci, spisovatelia boli homosexuáli – Oscar Wilde, Hermann Hesse, Michelangelo či Leonardo da Vinci.“
Je dôležité povedať pri Michelangelovi, že bol homosexuál?
„Ešte nie sme taká vyvinutá spoločnosť, aby sa o tom nemuselo uvažovať.“
Ale sú aj prostredia, kde je táto menšina dominantná, nie?
„Iste, tam, kde je väčšinou. Vo svojom prostredí je uvoľnená a zvonku sa môže javiť zaujímavá, tajomná, lebo je tabuizovaná. Ale nikde inde to neplatí.“
Je to lobistická skupina? Napríklad práve v umení?
„To si netrúfnem povedať. Skôr nie.“
Hovorili ste o množstve umelcov, je tu niečo, čo môže súvisieť s inou citlivosťou? Iným spôsobom tvorivosti?
„Asi to vychádza z hľadania pravdy. Čítal som Jeana Cocteaua, keď som mal pätnásť. Nevedel som, že žil s Jeanom Maraisom a ani to nebolo pre mňa podstatné. Ale páčila sa mi jeho poézia.“
Aký je postoj iných nekresťanských veľkých cirkví? Čo hovorí judaizmus?
„Židia majú za sebou v dejinách niekoľko holokaustov. V ich národnej ideológii je vykryštalizovaná potreba čo najviac plodiť. Potrebovali pomôcť Bohu – naplniť prísľub, že ich bude toľko ako piesku na morskom brehu, toľko ako hviezd na nebi.“
A čo dnes?
„Dnes sa postoj judaizmu triešti na ortodoxných, ktorí sú, samozrejme, proti, a liberálnych. V Spojených štátoch dnes už žijú veriaci židia aj v homosexuálnych dvojiciach a rodinách, teda s dieťaťom.“
Čo vraví Biblia? Nehovorí sa v Starom zákone o kameňovaní homosexuálov?
„Biblia homosexualitu výslovne nezakazuje, pokiaľ nevykladáte niektoré texty fundamentalisticky. Z príbehu Sodomy by mohlo vyplynúť odsúdenie homosexuality. Ale v tom istom príbehu Lótove sestry súložia so svojím otcom, aby im splodil syna. Ak by sme tento príbeh mali brať ako normu sexuálneho správania, zakázali by sme homosexualitu a uznali incest?“
Ako je to v dejinách katolíckej cirkvi?
„Od včasného kresťanstva do šestnásteho storočia postoj k homosexualite pomerne vyčerpávajúco popisuje americký historik John Boswell. Našiel dôkazy, že homosexuálne partnerstvá sa kedysi požehnávali v kostole. Jestvujú texty, ktoré sú liturgickými formami týchto požehnaní.“
Ako sa im hovorilo?
„Bratotvorenie. Ale platilo to aj o ženách. Dvaja ľudia sa dali požehnať kňazovi a potom spolu žili. Tá téza má mnoho odporcov, ale tí asi nepoznajú knihu kyjevského arcibiskupa a metropolitu Petra Mohylu, ktorý až v sedemnástom storočí toto požehnávanie vypustil zo svojho Trebníka.“
Prečo to urobil?
„V cirkvi začalo prevládať západné myslenie a klerikalizmus. Začalo sa odsudzovať telesné, všetko sexuálne sa považovalo za hnusné. Sexualita sa tolerovala len ako prostriedok reprodukcie v manželstve. Ale to už bolo proti Biblii.“
Ale tá nevyzdvihuje sex. Prečo je to proti Biblii?
„Lebo Boh stvoril človeka ako korunu tvorstva a videl, že všetko, čo stvoril, je dobré. Adama vymodeloval z hliny s najmenšími detailmi, teda aj s tým pekným a príjemným, čo ľudí spája. Na Druhom vatikánskom koncile v šesťdesiatych rokoch bola dosť silná skupina otcov, ktorá žiadala, aby manželstvo nebolo definované na prvom mieste ako reprodukcia, ale ako zdokonaľovanie v partnerstve a v láske. Neprešlo to. Ale takto sa na to dnes pozerajú napríklad evanjelici.“
Ako?
„Prečo hovoríme o homosexualite samej osebe? Prečo nehovoríme o láske ako najvyššom kresťanskom princípe? Apoštol Pavol povedal, že láska prikrýva mnohé nešľachetnosti a že najväčšia je láska.“
Bol východný kresťanský stredovek tolerantnejší než západný?
„Na Východe bol jasný vplyv gréckej kultúry. Homosexualita a bisexualita boli bežné a to sa prenieslo aj do byzantskej cirkvi. Práve Peter Mohyla, ktorý to v 17. storočí ruší, dáva množstvo informácií o tom, ako to fungovalo, keď odôvodňuje, že obrad vypúšťa a ruší.“
Nesúhlasíte so slovami politikov KDH, že homosexuálne zväzky by podkopali kresťanskú rodinu?
„Nehovorme o podkopávaní tam, kde by sme mali vykopávať. Kniha Petra Mohylu je archeológia. Takéto zväzky sa požehnávali v modlitbovom prostredí, v cirkvi. Nehovorí sa o tom, že by ich uznával štát a spoločnosť. Napokon, ak stále hovoríme o ekumenizme – nemecká evanjelická cirkev požehnáva takéto zväzky už od roku 2000.“
A čo pravoslávna cirkev?
„Nie je to dovolené.“
Myslíte si, že keby to bolo možné, homosexuáli by mali záujem dávať sa sobášiť v kostole?
„Myslíte, keby tu bolo tolerantné Slovensko?“
Vôbec.
„Asi nie. Azda veriaci – skôr áno. Neviem.“
Malo by to teda zmysel?
„Verím, že sa to raz stane. Cirkev musí mať prst na pulze doby.“
Chceli by ste byť pri tom?
„Rád by som pomohol, aby sa to uskutočnilo.“
Ale načo by im to bolo?
„Hoci by im to aj nebolo nanič, bude v tom zahrnutá prinajmenšom spoločenská akceptácia. Ale požehnanie nikdy nie je nanič. Čo všetko cirkev požehnáva! Ak by sme nemali homosexuálov, všetci by sme boli sivší, bez farieb a vôní. Spoločnosť potrebuje homosexuálov. Boh nestvoril čierne a biele. Ale viacodtieňové. Záleží mi na tom, aby tá možnosť vznikla.“
Čo by podľa vás mala robiť cirkev, aby cítila pulz doby?
„Katolícka teologička Marcella Althaus-Reidová v článku v časopise Concilium píše o teologickej pornografii. Pornos znamená sviňa.“
Porno?
„Porno v uchopovaní javov života. Prečo majú byť svinské veci témou cirkvi? Prečo by sa na sexuálne podrobnosti mali spytovať v spovedniciach? Nikdy nepovieme dosť len o láske, o osobách a o Božom obraze. Keď milujeme, všetko menej dôležité a nehodné odpadá.“
Čím sú vám homosexuáli sympatickí?
„Tým, čím heterosexuáli. Sú súčasťou jednoty v rozmanitosti.“
Vraveli ste, že ste boli bojovníkom. Už nebojujete?
„Už si skôr myslím, že pravda aj sama zvíťazí. Stačí ju odkrývať.“
Zdroj: http://www.ganymedes.info/archiv2003/sme2204.htm
Publikované: 22.04.2003
Tu uverejnené skrátené