Kultivuj svoje srdce!
Pred pár rokmi vyšiel u nás preklad vynikajúcej knihy amerického autora Stephena Coveyho The 7 Habits of Highly Effective People. Powerful Lessons in Personal Change (v slovenskom preklade 7 návykov pre úspešný a harmonický život. Ako zdokonaliť seba a svoje vzťahy s ľuďmi. Open Windows, Bratislava, 1997). Ako názov hovorí, autorovi ide v knihe o to, aby jej čitateľovi pomohol osvojiť si princípy, ktoré by mu pomohli stať sa „vysoko efektívnym“ človekom. 1 Zišli sa k nemu farizeji a niektorí zákonníci, ktorí došli z Jeruzalema. 2 A videli niektorých z jeho učeníkov jesť chlieb poškvrnenými, to jest neumytými rukami.
3 Farizeji totiž a Židia vôbec držia sa obyčaje otcov a nejedia, kým si neumyjú ruky až po zápästie. 4 A keď prídu z trhu, nejedia, kým sa nevykúpu. A zachovávajú ešte mnoho iných vecí, ktoré prevzali: umývanie čiaš, džbánov, medeníc a postelí. 5 Farizeji a zákonníci sa ho opýtali: "Prečo sa tvoji učeníci nedržia obyčaje otcov a jedia chlieb poškvrnenými rukami?" 6 On im povedal: "Dobre o vás, pokrytcoch prorokoval Izaiáš, ako je napísané: "Tento ľud ma uctieva perami, ale ich srdce je ďaleko odo mňa. 7 No darmo si ma ctia, lebo náuky, čo učia, sú iba ľudské príkazy." 8 Božie prikázanie opúšťate a držíte sa ľudských obyčajov."
14 Potom znova zavolal k sebe zástup a povedal im: "Počúvajte ma všetci a pochopte! 15 Človeka nemôže poškvrniť nič, čo vchádza doň zvonka, ale čo vychádza ž človeka, to poškvrňuje človeka."
21 Lebo znútra, z ľudského srdca, vychádzajú zlé myšlienky, smilstvá, krádeže, vraždy,22 cudzoložstvá chamtivosť, zlomyseľnosť, klamstvo, necudnosť, závisť rúhanie, pýcha, hlúposť. 23 Všetky tieto zlá vychádzajú znútra a poškvrňujú človeka."
Mk 7, 1-8. 14-15. 21-23
Pred pár rokmi vyšiel u nás preklad vynikajúcej knihy amerického autora Stephena Coveyho The 7 Habits of Highly Effective People. Powerful Lessons in Personal Change (v slovenskom preklade 7 návykov pre úspešný a harmonický život. Ako zdokonaliť seba a svoje vzťahy s ľuďmi. Open Windows, Bratislava, 1997). Ako názov hovorí, autorovi ide v knihe o to, aby jej čitateľovi pomohol osvojiť si princípy, ktoré by mu pomohli stať sa „vysoko efektívnym“ človekom.
Je veľa kníh, ktoré sa snažia o to isté. Mnohé z nich možno aj vy poznáte. No táto sa od väčšiny z nich líši. Líši sa v tom, že dôraz kladie nie tak na naučenie sa vonkajších techník, ktoré by nám pomohli správať sa tak, že by sme boli ľuďmi efektívnymi, úspešnými a akceptovanými, ale naopak: snaží sa nebrať ohľad na vonkajší efekt v prvom rade; zameriava sa skorej na osvojenie si princípov, ktoré by riadili naše správanie natoľko, že by sme sa stali ľuďmi nielen opravdivo pretvorenými, ale aj navonok vo vzťahoch s inými ľuďmi účinnými.
V kapitolke nazvanej Etika osobnosti a etika charakteru to Covey popisuje takto:
„[V istom bode svojho života] som sa začal venovať h?bkovému štúdiu literatúry venovanej úspechu, ktorá vyšla v Spojených štátoch od roku 1776. Prečítal a poprezeral som doslova stovky kníh, článkov a esejí z oblasti sebazdokonaľovania, populárnej psychológie a svojpomoci. Mal som pred sebou sumár a podstatu toho, čo slobodní a demokratickí ľudia považovali za kľúče k úspešnému životu. Ako som tak prechádzal týmito spismi počas 200 rokov, všimol som si úžasnú šablónu, ktorá sa z ich obsahu vynárala.
Keď som pod jej vplyvom uvažoval o snahách o úspech v mojom vlastnom živote, ako aj v živote tých, s ktorými som pracoval, zistil som, že ja som používal praktiky, ktoré som vyčítal v literatúre za posledných 50 rokov. Tieto praktiky mi začali pripadať veľmi povrchnými. Literatúra, ktorá sa nimi zaoberala, bola preplnená poukazom na dôležitosť spoločenského imidžu. Technikami a rýchlymi skratkami spolu so spoločenskými náplasťami a acylpyrínom sa snažili riešiť akútne problémy. Niekedy sa dokonca stalo, že ich načas aj vyriešili, no chronický problém, ktorý ležal pod nimi, nechali nedotknutým a hnisajúcim, a ten sa po čase vynoril znova.
V silnom kontraste s týmto sa však takmer všetka literatúra počas prvých 150 rokov zameriavala na to, čo by sme mohli nazvať etikou charakteru ako základu úspechu. Za základ úspechu sa tu pokladali veci ako integrita, pokora, vernosť, umiernenosť, odvaha, spravodlivosť, trpezlivosť, usilovnosť, jednoduchosť, skromnosť a Zlaté Pravidlo (biblická zásada: „Správaj sa k iným tak, ako chceš, aby sa oni správali k tebe.“).
Autobiografia Benjamina Franklina je typickým príkladom tohto. Je to v podstate príbeh muža, ktorý sa snažil vintegrovať (zakomponovať) isté princípy a návyky do h?bky svojej prirodzenosti. Etika charakteru trvala na presvedčení, že jestvujú základné princípy, ktoré zaručujú efektívny život, a že ľudia zažijú opravdivý úspech a trvalé šťastie len vtedy, keď sa naučia vintegrovať (zakomponovať) tieto princípy do svojho základného charakteru.
Lenže krátko po I. svetovej vojne sa ťažisko základného pohľadu na úspech prenieslo z etiky charakteru do tzv. etiky osobnosti. Úspech sa stával čím ďalej tým viac funkciou osobnosti, verejného imidžu, postojov a správania, zručností a techník, ktoré mastia procesy ľudských interakcií. Etika osobnosti spočívala v podstate v dvoch cestičkách: jedna spočívala v osvojovaní si techník na vytváranie ľudských a verejných vzťahov a druhá v budovaní si tzv. pozitívneho postoja mysle (positive mental attitude – PMA). Táto filozofia bola vyjadrená heslami ako: „Tvoj postoj určuje tvoju výšku“[1] („Your attitude determines your altitude“), „Usmievanie ti získa viac priateľov než mračenie“, „Čokoľvek si ľudský rozum vie len predstaviť a tomu uverí, to aj dosiahne“.
Etika osobnosti mala množstvo prejavov, no žiaľ mnohé z nich sa zdajú byť čistou manipuláciou, ba dokonca podvodom: ľudí napríklad povzbudzujú k používaniu istých techník, ktoré by im zabezpečili, že ľudia ich začnú mať radi, alebo k iným sa priblížiť tak, že z nich dostanú to, čo potrebujú a pod.
Niektoré z týchto diel uznávali síce charakter ako jeden z prvkov úspechu, no mali tendenciu rozškatuľkovať ho namiesto toho, aby ho pokladali za základ. Poukazovanie na etiku charakteru sa stalo viac menej iba vecou slov. Hlavnými technikami, ktoré sa odporúčali, boli techniky na rýchle získanie vplyvu, stratégiu na dosiahnutie moci, komunikačné zručnosti a pozitívne postoje. A to bola etika osobnosti.
Samozrejme, na tomto by nebolo nič zlé. Treba mať aj pozitívny postoj a myslenie a niekedy veci aj aranžovať, no problémom je to, že ak sa nejde na podstatu človeka, jeho a jeho vzťahy to v konečnom dôsledku znetvorí a zničí. Osobnosť je po latinsky personalita. Slovo personalita je zasa odvodené od slova persona a persona znamená doslova maska. Bol to predmet, ktorý si herci dávali na javisku na tvár preto, aby zakryli svoju identitu a nastolili si identitu iného. Maska mala ústny otvor, cez ktorý sa rozprávalo. Preto sa volala persona (sonare per, čiže znieť cez).
Niektorí z nás obdivujeme americký životný štýl, ktorý spočíva v tom, že napríklad predavačky v obchodoch sa na vás usmievajú, že sú voči vám ochotné, že nikdy na vás „nevybehnú“ a pod. Toto je síce pekné, ale za akú cenu?! Čím ďalej tým viac sa hovorí o hraní, ktoré je niekedy také násilné, že sa potom prejaví na zdraví ľudí alebo na ich súkromnom živote, kde sú často nevyrovnaní, vystresovaní, závislí a brutálni. Choďte sa pozrieť do predajne vydavateľstva GRADA na Laurinskú ulicu a pozrite si mnohé z titulov, ktoré tam nájdete pre manažérov, pre vyjednávačov, pre šéfov a pod. Ak nie všetky, tak určite väčšina z nich je založená nie na princípoch etiky charakteru, ale naopak etiky osobnosti: učenie sa technikám, hranie, tvárenie sa, budovanie si imidžu, ba mnoho ráz podvádzanie. A to všetko len preto, aby ste mali dobrý imidž a dosiahli to, čo potrebujete.
V evanjeliu Mk 7, 1-8. 14-15. 21-23 Ježiš kritizuje presne toto správanie. Ako sme počuli, pustil sa do farizejov, ktorých nazval pokrytcami a na inom mieste aj obielenými hrobmi. Navonok totiž pôsobili perfektne a uhladene, no vo vnútri boli plní hniloby a špiny.
Správanie farizejov je človeku prirodzené. Preto naň siahame celkom prirodzene a spontánne, keď chceme niečo dosiahnuť. No je to cesta do záhuby. S farizejom nikdy nebudete mať hlboký ľudský vzťah. Z farizejom nikdy nezmeníte žiadnu ľudskú spoločnosť na dobrú. Farizejovi nebudete môcť nikdy veriť. Farizejstvo je egoizmus a únik.
Ježiš, ktorý volá ľudí k obráteniu, nabáda ľudí k zmene srdca. A toto je to, o čom je aj etika charakteru: keď chcem, aby som navonok pôsobil ako človek kultivovaný, príťažlivý, účinný a v konečnom dôsledku aj úspešný, musím to robiť tým, že budem meniť svoje srdce.
Na dobrom strome bude potom rásť aj dobré ovocie. Naopak to nejde. Na zlom strome nebude dobré ovocie. Je možné povešať na zlý strom aj pekné ovocie, ale keď ho ochutnáte, zistíte, že ono je z gumy, že je to atrapa. A toto dlho netrvá.
Prosme Pána, aby sme pri svojej snahe o úspech menili nie masky, ale svoje srdce.
Publikované: 3.9.2000
Zdroj: www.upc.uniba.sk/index.php?option=com_content&task=view&id=76&Itemid=43