Prosím tě, řekni to každému: “Bůh má rád každého člověka...“!
Bol už neskorý večer, keď som pricestovala do Prahy. Na autobusový prípoj som musela cestovať metrom. Nie je to príjemný pocit večer o pol desiatej v metre sama rehoľná sestra v habite. V dôvere v Božiu ochranu náhlila som sa točitými chodbami... schody dolu, zasa chodba, zasa schody, nikde nikoho. Keď tu odrazu sa v tom l'udoprázdne ozve mužský hlas: „Jeptulo, počkej! Musím s tebou mluvit!“
Z jednej chodby sa potácal podnapitý muž nie najlepšieho vzhľadu. Ukradomky som naňho pozrela a pridala som do kroku. Ale on sa potácal, ako vládal a hlasne za mnou vykrikoval hrozivým hlasom: „Počkej, jeptulo, slyšíš, neutíkej! Musím s tebou mluvit!“
Hoci ma prenikol poriadny strach, zostala som stáť, lebo mi ho prišlo ľúto, keď tak zúfalo volal za mnou. V ruke som mocne zovrela zázračný medailónik Panny Márie a v duchu som sa modlila aj za seba, aj za neho. Čakala som, čo bude chcieť. Myslela som, že bude pýtať peniaze alebo niečo na jedenie.
Keď došiel celkom blízko, postavil sa predo mňa a s nevýslovným výrazom bolesti v očiach sa ma spýtal: „Jeptulo, řekni, může i mne Bůh odpustit? Ale řekni mi pravdu, prosím tě!“ To som skutočne nečakala. Pochopila som, že mu nestačí odpoveď jednou vetou.
A tak som mu hovorila o tom, že Boh má rád každého človeka. Každého jedného, teda aj jeho Boh stvoril z lásky. Aj keď vedel, že zhrešíme, že sklameme túto jeho lásku, on nás neprestal milovať. Práve preto poslal svojho Syna. Ježiš zomrel za nás, aby priniesol náhradu za naše hriechy. On túži po tom, aby nám mohol odpustiť. Túži, aby sme spoznali jeho lásku a aby sme prijali jeho odpustenie.
Môj spoločník veľmi sústredene počúval a znova sa pýtal, či je to skutočne pravda. Znova som mu to musela potvrdiť. Chvíľu uvažoval a na to mi hovorí: „Víš, jeptulo, s kým mluvíš? Podívej!" To, čo nasledovalo, mi skutočne vyrazilo dych. Rozopol kabát a na oboch vnútorných dieloch kabáta mal pozastokované pištole, dýky, nože. Triasla som sa hrôzou, znova som mocne zovrela medailónik Panny Márie a v duchu som sa modlila.
On začal rozprávať svoj životný príbeh: „Víš, já jsem byl policajtem. Nadělal jsem mnoho zla. Bylo to v těch letech, víš... mnoho lidí jsem zabil. Možná byli docela nevinní. Mne to nezajímalo... A teď, když jsem na penzi, často přemýšlím a mám z toho děsný strach. Zvláště večer. Nemùžu zaspat. Je to strašný. Děsím se, že Bůh mi to nikdy neodpustí.“
Bolo vidieť, ako sa veľmi trápi. Povedala som mu, že by mu pomohla modlitba. Nech sa večer modlí, keď ho pochytí ten strach. Spýtala som sa ho, či sa niekedy už modlil. Povedal, že je pokrstený. Pochádza z Moravy. Ako malý chlapec dokonca aj miništroval. Ale neskôr všetko zanedbal a teraz sa už modliť zabudol. Navrhla som mu, že nech to skúsi spolu so mnou. A tak sme sa v neskorý večer v metre spolu modlili.
Počula som, ako odchádza ďalší vlak, ale to teraz nebolo dôležité. Keď sme sa pomodlili, povzbudila som ho, aby vyhľadal kňaza, že on mu pomôže pripraviť sa na spoveď a nech sa zo všetkého vyspovedá. Boh mu určite všetko odpustí. Prisľúbila som, že sa budem aj ja zaňho modliť. Napokon som mu podarovala zázračnú medailu Panny Márie a naučila som ho modliť sa povzdych na nej napísaný.
Tak ako spočiatku bolo v jeho očiach zúfalstvo, teraz som videla v nich záblesky nádeje a oslobodenia. Bol šťastný z toho, čo som mu povedala. Nevedel od vďačnosti, čo by mi dal. Chcel sa mi nejako odvďačiť. Napokon vytiahol z vrecka 100 korún a vtlačil mi ich do ruky. Nemohla som ho odmietnuť, aby som ho neurazila.
A ešte niečo - z druhého vrecka vytiahol klobásu a hovorí: „Vem si buřt. Víš, to jsem vzal pro psa. Ale vem si ho ty. A di, jeptulo. Di a všem to povídej, že Bůh je ochotný nám odpustit. Tak moc dobře se to slyší! Prosím tě, řekni to každému... Bůh má rád každého člověka...“
Pomaly odchádzal a ako poklad si odnášal tieto slová o Božom milosrdenstve, ktoré si stále opakoval. Viac mi už nevenoval pozornosť a stratil sa v spletitých chodbách pražského metra. Aj ja som medzitým celkom zabudla na svoj strach, ponorila som sa do modlitby vďaky za dar Božej lásky a odpustenia a do úvah o tom, ako veľmi človek potrebuje Božie milosrdenstvo.
Zdroj: Veľké jubileum 8, str. 47-48.
Publikované: 9/1999