Homosexuáli zodpovední za pedofíliu alebo gay komunita proti pedofílii?
Pohľad kresťanských psychológov na fakty o pedofílii
„Nijaký nezaujatý psychológ by si nedovolil naznačovať spojenie homosexuality a skutočnej pedofílie, teda sexuálnej príťažlivosti dospelého k dieťaťu predpubertálneho veku.
Navyše, väčšina dospelých v spoločnosti, ktorí sexuálne zneužívajú deti, sú orientovaní heterosexuálne.“
P. Stephen J. Rossetti PhD, psychológ katolícky kňaz
Vzhľadom na pedofíliu a homosexualitu pretrváva stále mnoho mýtov, nepochopenia a neprávd. Zatiaľ čo homosexualita a pedofília v skutočnosti predstavujú dve odlišné rozdielne nezávislé reality, bežne sa hádžu do jedného vreca bez akéhokoľvek rozlišovania.
Pedofília, na rozdiel od homosexuality, je ochorením, patologickým stavom. Homosexualita v Medzinárodnej klasifikácii chorôb nefiguruje, zato pedofília ako psychiatrická diagnóza F65.4 patrí medzi závažné poruchy voľby sexuálneho objektu. Rovnako vo väčšine civilizovaných krajín homosexualita nie je trestným činom, keďže v jej prípade ide o slobodný dobrovoľný súkromný netraumatický vzťah dvoch súhlasiacich dospelých osôb. Pedofilné správanie je klasifikované ako trestný čin, pretože v jeho prípade nielenže nejde o vzájomný vzťah, ale ide o sexuálne, citové a psychické zneužitie nedospelého jedinca, bez jeho slobodného súhlasu a so závažnými traumatickými následkami neraz na celý život.
Verejnosť k?mená rôznymi simplistickými podaniami
Pri rôznych, skutočne tragických pedofilných škandáloch, ktorých seriózna analýza by si vyžadovala samostatnú obsiahlu publikáciu, si šírením tendenčne interpretovaných poloprávd, teda mýtov, neraz „prihrievajú svoju polievočku“ rôzne, žiaľ aj ultra-pravicové kresťanské anti-gay skupiny. Áno, aj anti-kresťanské skupiny si pri sexuálnych škandáloch Cirkvi prídu na svoje, opäť tendenčným podporovaním mýtov o škodlivosti celibátu a zovšeobecneným plošným a jednostranným hodnotením celého kresťanského spoločenstva podľa chýb jednotlivcov z jeho stredu. Zato na druhej strane sa nájdu kresťania i kresťanské inštitúcie, ktoré sa obratne snažia od podobných škandálov odvrátiť pozornosť na gay-komunitu, zjednodušeným a povrchným tvrdením, že v pozadí problémov pedofílie je vraj v skutočnosti homosexualita a jej šírenie v spoločnosti. Reálne fakty tomu ale nenasvedčujú.
V zborníku vydanom v edícii L’Osservatore Romano vo Vatikáne, Jean-Louis Brugués v pojednaní o pastorálnej starostlivosti o homosexuálne osoby píše: „Je potrebné odlišovať štrukturálnu homosexualitu od pedofílie. Pedofília sa týka iných otázok, ktoré nie sú predmetom pojednania o homosexualite.“ (1)
Zaujímavé vyjadrenia odborníkov na tému pedofílie zverejnila aj Konferencia katolíckych biskupov USA v roku 2002 na svojej internetovej stránke (www.usccb.org).
„Keď sa vzhľadom na komplexnú situáciu prezentuje simplistické chápanie a simplistické riešenia, potom nevyhnutne dochádza k zraneniu mnohých ľudí. Fenomén zneužívania detí, ako kňazmi, tak aj v spoločnosti všeobecne, je komplexným problémom, ktorý nepripúšťa nijaké zjednodušené postoje či východiská. Je dôležité, aby sme tento problém skúmali v jeho úplnej h?bke. Inak Cirkev a spoločnosť nielenže svoje chyby zopakujú, ale spôsobia i ďalšie. [...]
Všetci, či už v Cirkvi alebo mimo nej, chcú nájsť zjednodušené, simplistické riešenia. ?udia akosi prirodzene nemajú radi komplexnosť, osobitne v takých znepokojivých skutočnostiach, akými je i zneužitie detí. Možno aj preto je verejnosť k?mená rôznymi simplistickými podaniami a riešeniami tejto problematiky, lebo nám je zaťažko čeliť hlbokým pravdám.“ (2)
Tak píše vo svojom vyjadrení P. Stephen J. Rossetti PhD, prezident Inštitútu sv. Lukáša v Silver Spring, katolícky kňaz, psychológ a poradca Ad Hoc výboru pre otázky sexuálneho zneužívania detí pri Konferencii biskupov USA.
Vo svojom príspevku diskutuje o piatich hlavných, vo verejnosti často rozšírených zjednodušeniach týkajúcich sa pedofílie. Ako tretie „zjednodušenie“ („oversimplification“) predstavuje tvrdenie: „K zneužívaniu detí zo strany kňazov prichádza preto, lebo kňazský celibát priťahuje mnohých homosexuálov.“ Na uvedený mytologizovaný postoj Rossetti odpovedá: „Nijaký nezaujatý psychológ by si nedovolil naznačovať spojenie homosexuality a skutočnej pedofílie, teda sexuálnej príťažlivosti dospelého k dieťaťu predpubertálneho veku. Navyše, väčšina dospelých v spoločnosti, ktorí sexuálne zneužívajú deti, sú orientovaní heterosexuálne.
Námietkou by mohlo byť, že väčšina obetí kňazov sú chlapci. Aj tento fakt však príliš ľahko podlieha dezinterpretácii. Kňazi, ktorí zneužili maloletých, boli zväčša sami zneužití v detstve; zneužitie maloletého je pre nich akoby „rekonštrukciou“ („a kind of re-enactement“) ich vlastného zneužitia. A také niečo má len veľmi máločo spoločné so sexuálnou orientáciou.
Osobne som poznal aj heterosexuálnych mužov, ktorí sexuálne zneužili chlapcov.“ (3)
Pedofília – celkom iná orientácia než homosexuálna či heterosexuálna
Riaditeľ Inštitútu II. Vatikánskeho koncilu v Seminári sv. Patrika v Menlo Park, v Kalifornii, Melvin C. Blanchette S.S. a rektor uvedeného seminára Gerald D. Coleman S.S., sú autormi viacerých publikácií z oblasti formácie kňazov i otázok ľudskej sexuality. Vo svojom vyjadrení k problému pedofílie, zverejnenom Konferenciou katolíckych biskupov USA, sa tiež dotýkajú homosexuality:
„Otázka homosexuality si sama osebe zaslúži viac štúdia a citlivého upresnenia („refinement“). Tu sa však chceme viac sústrediť na otázku pedofílie a efebofílie. V tomto kontexte je dôležitých niekoľko rozlíšení.
Štúdie v oblasti sexuality a psychosexuálneho vývoja poukazujú na to, že jestvuje vlastne 5 základných sexuálnych orientácií:
- heterosexuál má primárne sexuálne zameranie na osoby opačného pohlavia;
- u homosexuála ide o primárne sexuálne zameranie na osoby rovnakého pohlavia;
- bisexuál je vo všeobecnosti sexuálne zameraný rovnko na osoby oboch pohlaví;
- pedofil, zastavený vo svojom emocionálnom vývoji („fixated pedophile“), má primárne sexuálne zameranie na deti vo veku od 1 do 13 rokov, pričom jeho obeťami sú osoby aspoň o päť rokov mladšie než on sám;
- a napokon efebofil, tiež zabrzdený vo svojom emocionálnom vývoji („fixated ephebophile“), je primárne sexuálne zameraný na maloleté osoby vo veku 14 až 17 rokov, pričom sú tiež zvyčajne aspoň o päť rokov mladšie než on sám.“(4)
Aj pedofil či efebofil však môže byť zameraný ako homosexuálne, tak aj heterosexuálne, čím sa ale bežní heterosexuáli ani homosexuáli nestotožňujú s pedofilmi. Ide totiž o dve rozdielne kategórie. Inak povedané: každý pedofil je buď heterosexuálny alebo homosexuálny, avšak vôbec nie každý heterosexuál či homosexuál je aj pedofil.
Hovorí o tom aj Frederick S. Berlin M.D., Ph.D. riaditeľ Národného Inštitútu pre štúdium, prevenciu a terapiu sexuálnych tráum, svojho času profesor psychiatrie na Johns Hopkins University School of Medicine a zakladateľ Kliniky pre sexuálne ťažkosti („Sexual Disorders Clinic“) pri Johns Hopkins Hospital.
Je autorom mnohých odborných príspevkov a zároveň pôsobil ako prvý konzultant Ad Hoc výboru pre otázku sexuálneho zneužívania detí pri Konferencii biskupov USA od jeho vzniku až do roku 2000.
V interview, uvedenom na web-stránke Konferencie biskupov USA, hovorí:
„?udí môže sexuálne priťahovať nielen pohlavie druhej osoby – mužské či ženské, ale aj jej vek. Dospelý muž sa stráni sexuálneho kontaktu s dieťaťom nielen z morálnych dôvodov, ale aj preto, že dieťa ho jednoducho sexuálne nepriťahuje.
Termínom pedofília sa označuje sexuálna orientácia na deti predpubertálneho veku, pričom sa môžu vyskytnúť jej dva typy: exkluzívna, kedy je človek orientovaný výlučne na deti a neexkluzívna, kedy osoba prežíva istú príťažlivosť aj k dospelým.
Pritom môže ísť o pedofilné zameranie na osoby rovnakého pohlavia, keď je muž priťahovaný chlapcami, alebo na osoby opačného pohlavia, prípadne sa môže vyskytovať aj bisexuálna pedofília.
Efebofília je stavom, kedy je človek sexuálne priťahovaný nie prepubescentami, ale deťmi v puberte a adolescentami.“ (5)
Aj efebofília, rovnako ako pedofília môže byť ako homosexuálna, tak aj heterosexuálna. Pritom však ide o odlišný stav ako pri homosexualite či heterosexualite ako takej.
„Sexuálne túžby pedofila či efebofila, zastaveného vo svojom emocionálnom vývoji na rovine dieťaťa („fixated“), sú intenzívne, časté, opakujúce sa a predstavujú vážne psychologické a vývojové narušenie.
Rozdielny je stav regresívneho pedofila, („regressed pedophile“), ktorý je ako emocionálne dospelý zasiahnutý istým vývinovým zostupom, až vstupuje do sexuálnych vzťahov s deťmi, ako napríklad muž, ktorý, keď je jeho manželka sexuálne neprístupná, sa začne sexuálne zameriavať na svoju dcéru.
Uvedené rozlíšenie by mohlo pomôcť objasniť ako definíciu pedofílie a efebofílie, tak i fakt, že pedofília a efebofília ako taká nie je homosexualitou, lebo dotyčná osoba nemá záujem o sexuálne vzťahy s dospelými.“ (6)
Absurdnosť a nenávisť
U pedofila a efebofila ide o viaceré osobnostné disfunkcie („personality dysfunctions“), ktoré ho odlišujú ako od bežného heterosexuála, tak i homosexuála. Jednou z nich je i „zablokovanie“ vo vzťahoch („blockage“): „Pedofil a efebofil nemá autentickú schopnosť heterosexuálnych či homosexuálnych vzťahov. [...] Celibát preto nie je tým pravým problémom v pozadí tejto otázky, lebo tí, čo zneužívajú deti, nemajú nijaký záujem a často ani schopnosť sexuálnych vzťahov s dospelými.“ (7)
Z rovnakého dôvodu nemožno ani tvrdiť, že v pozadí zneužívania detí je homosexuálna orientácia či homosexuálne správanie. Psychicky zrelý a zdravý dospelý jedinec, či heterosexuál alebo homosexuál, nemá nijaký záujem o sexuálny vzťah s deťmi. Ten, kto by chcel stotožňovať homosexuálne orientovaných s pedofilmi, by mal potom rovnaké stotožnenie použiť práve tak isto na ľudí heterosexuálne orientovaných – čím by sa pravda zaplietol do dosť absurdnej argumentácie.
Navyše, podľa skúseností aj odborných štúdií, heterosexuálne zameraných pedofilov je až dvojnásobok než homosexuálnych (8), približne 35 % je homosexuálnych, ostatok – 65% tvoria pedofili „normálni“, t. j. heterosexuálni... (9) Aj samotné združenia na pomoc obetiam pedofilného zneužitia uvádzajú, že heterosexuálne pedofilné zneužitia sú omnoho častejšie ako homosexuálne. (10)
Bolo by však absurdné na základe daných čísel zjednodušene zovšebecniť a tvrdiť, že každý heterosexuál je latentne pedofilný či obviňovať celú heterosexuálnu spoločnosť zo zodpovednosti za pedofilné delikty. Práve tak je absurdné dávať rovnítko medzi pedofíliu a homosexualitu, či brať homosexuálnu komunitu na zodpovednosť za prečiny pedofilov.
Podobne podľa štatistík sa väčšina, možno 82% až 90% pedofilného zneužitia detí odohrá práve v rodine, či už priamo rodinnými príslušníkmi alebo známymi. (11) Bolo by ale celkom absurdné viniť za sexuálne zneužívanie detí inštitúciu „tradičnej rodiny“ a udržiavanie rodinných vzťahov. Práve tak je absurdné viniť za pedofíliu homosexuálnych ľudí a homosexuálne vzťahy.
Rovnako absurdné sú aj tvrdenia, že legalizácia homosexuálnych vzťahov by spôsobila následnú legalizáciu pedofílie (zoofílie, nekrofílie, exhibicionizmu, a iných sexuálnych porúch, ktoré aj podľa Medzinárodnej klasifikácie chorôb spadajú pod diagnózy duševných ochorení).
Žiaľ s podobnými prehláseniami sa možno stále často stretnúť napr. na rôznych internetových diskusiách, vždy však viac sprevádzaných výraznou nenávisťou a fóbiou, než logickými argumentami.
Rovnako by sme potom mohli tvrdiť, že legálny predaj alkoholu, kávy a cigariet, prinesie legalizáciu heroínu, kokaínu a iných drog. Alebo že legálne držanie strelných zbraní zapríčiní legalizáciu masového vraždenia...
Gay komunita proti pedofílii
Napokon, čo je, žiaľ, málo známe, Medzinárodna asociácia gayov a lesbických žien (ILGA) vydala 13.07.2006 vyhlásenie nazvané „Verejné stanovisko ILGA proti pedofílii a záväzok ILGA k ochrane detí.“
Medzinárodna asociácia gayov a lesbických žien (ILGA), založená v roku 1978, je celosvetová organizácia združujúca viac než 400 gay a lesbických združení vo viac ako 90 krajinách sveta. ILGA má jedinečné postavenie a úlohu ako hovorca gayov, lesbických žien, bisexuálov a transsexuálov v oblasti obrany ľudských práv vo svete. (12)
V roku 1990 Svetová konferencia ILGA v Štokholme prijala rezolúciu o ochrane detí, v ktorej kategoricky prehlasuje, že „každé dieťa má právo na ochranu pred sexuálnym zneužívaním a využívaním, vrátane prostitúcie a pornografie.“
V roku 1994 ILGA na Svetovej konferencii v New Yorku vylúčila zo svojich členov tie organizácie, ktoré sa ukázali ako podporujúce pedofíliu, ako sú skupiny NAMBLA z USA, MARTIJN a Project Truth z Holandska.
V roku 1996 ILGA uviedla do praxe prísny skríningový proces, aby tak zabezpečila, že nijaká organizácia podporujúca pedofíliu sa nestane členom ILGA. V prípade, že vedenie ILGA bude informované o tom, že niektorá z členských skupín ILGA nezodpovedá kritériam ohľadom pedofílie, bude členstvo danej skupiny okamžite zastavené a pri potvrdení podozrenia, zrušené.
V roku 1997 Svetová konferencia ILGA v Kolíne vypracovala nové Stanovy, ktoré potvrdili záväzok ILGA k ochrane detí a ich práv.
V roku 2006 ILGA zverejnila „Verejné stanovisko ILGA proti pedofílii a záväzok ILGA k ochrane detí“ (ILGA’s Public Stance Against Paedophilia and Commitment to the Protection of Children), v ktorom detailne prezentovala svoje stanovisko k pedofílii. Ako zhrnutie sa v ňom hovorí: „Medzinárodna asociácia gayov a lesbických žien (ILGA) neobhajuje a nepodporuje, a nikdy neobhajovala a nepodporovala pedofíliu v nijakej forme a nijakým spôsobom. Jednoznačne to potvrdzujú verejné vyhlásenia ILGA, jej aktivity, jej stanovy a celé jej medzinárodné pôsobenie.“ (13)
Žiaľ, ako sa vraví: „Kto sa chce biť, palicu si nájde.“ Je pravdepodobné, že aj naďalej sa nájdu ľudia, ktorí budú svoju fóbiu a nenávisť voči homosexuálom obhajovať stotožňovaním homosexuality a pedofílie. A nebude to len neznalosťou faktov, ale jednoducho ich prekrúcaním. Že takým ľuďom zneužívajúcim pravdu v skutočnosti ide o obranu svojich predsudkov a nie o obranu detí pred zneužitím, netreba nijako zvlášť dokazovať.
Poznámky:
(1) Jean-Louis Brugués Elements of Pastoral Care for Homosexual Persons, In: Christian Anthropology and Homosexuality, L’Osservatore Romano Reprints, Vatican City, 1997, str. 113
(2) Stephen J. Rossetti, The Catholic Church and Child Sexual Abuse, In: Office of Communications, United States Conference of Catholic Bishops, 22.4.2002, www.usccb.org
(3) Tamže
(4) Melvin C. Blanchette, Gerald D. Coleman, Priest Pedophiles: Pedophiles and ephebophiles have no capacity for authentic sexual relationships, In: Office of Communications, United States Conference of Catholic Bishops, 19.4.2002, www.usccb.org
(5) Frederick S. Berlin, M.D., Ph.D., Interview, In: Office of Communications, United States Conference of Catholic Bishops, 5.4.2002, www.usccb.org
(6) Melvin C. Blanchette, Gerald D. Coleman, Priest Pedophiles: Pedophiles and ephebophiles have no capacity for authentic sexual relationships, In: Office of Communications, United States Conference of Catholic Bishops, 19.4.2002, www.usccb.org
(7) Tamže
(8) Homosexuality,
http://skepticwiki.org/index.php/Homosexuality#.22Homosexuals_are_more_likely_to_be_pedophiles.22
(9) NARTH Fact Sheet: The Problem of Pedophilia, NARTH Bulletin 1998
(10) MYTHS and REALITY of CHILD SEXUAL ABUSE!, http://www.survivorsswindon.com/myths.htm
(11) Child sexual abuse, http://en.wikipedia.org/wiki/Child_sexual_abuse
(12) International Lesbian and Gay Association, http://en.wikipedia.org/wiki/ILGA
(13) ILGA’s Public Stance Against Paedophilia and Commitment to the Protection of Children, 13.07.2006, http://www.ilga.org/news_results.asp?LanguageID=1&FileID=861&ZoneID=7&FileCategory=10
Pramene: Mária Ščepková, Homosexualita, cesta sebatranscendencie? Krátka štúdia o kresťanskom prístupe k realite homosexuálnej orientácie, 2002