Prečo gej nesmie?
Učiteľ ?ubomír Tancer (38) prišiel o pracovné miesto v kresťanskej organizácii. Dôvod „vyhadzovu“? Dozvedeli sa, že je gej a angažuje sa za práva gejov a lesieb. Dnes už mohol pracovať ako učiteľ v Sudáne. A možno by mu pred?žili zmluvu aj v súkromnej cirkevnej škole, kde doposiaľ učil. Kde teda nastal problém?
Pri vstupných pohovoroch sa ho nikto na sexuálnu orientáciu nepýtal. Bolo by to divné a navyše protizákonné. Vedeniu školy sa znepáčil, až keď sa dozvedeli o jeho mimoškolských aktivitách za práva homosexuálnej menšiny. Na ulici zbieral podpisy za registrované partnerstvo gejov a lesieb a hovoril o tejto téme v médiách. Pre učiteľa cirkevnej školy je to vraj nevhodné.
„V zamestnaní ma požiadali, aby som prehodnotil svoje verejné angažovanie, ale ja som povedal, že v ňom budem pokračovať. Nechcem však pre objektívnosť spájať túto záležitosť s nepred?žením zmluvy, ťažko sa mi to dokazuje,“ vysvetľuje ?ubomír Tancer.
V júli mal odcestovať ako pracovník občianskeho združenia, ktoré podporuje katolícka cirkev, na dva roky ako učiteľ do jednej z najzaostalejších a najchudobnejších častí sveta – Sudánu. „Riaditeľ združenia mi povedal, že majú obavy o moju bezpečnosť, keby sa rozkríklo, že som gej. Upozornili ma na to, že v Sudáne je za homosexualitu trest smrti, čo som, pravdaže, vedel. Nešiel som tam predsa ako sexuálny turista. Chcel som učiť. Zároveň sa riaditeľ vyjadril, že nechce, aby sa meno ich organizácie spájalo s mojou osobou. Bál sa, že im poškodím reputáciu.“
„Bol by som veľmi rád, keby sa na Slovensku podarilo presadiť životné partnerstvo a adopciu detí pármi gejov a lesieb. ?udia majú o ich rodičovských schopnostiach veľké predsudky. Odborné štúdie o rodinách, v ktorých sú rodičmi ľudia rovnakého pohlavia, dokazujú, že ich deti sú po psychickej a emocionálnej stránke rozvinuté rovnako ako deti z rodín heterosexuálov. Vyvrátili aj obavu, že rodičia rovnakého pohlavia by mohli ovplyvniť sexualitu zvereného dieťaťa, teda vychovať z neho geja či lesbu. Ak by to takto fungovalo, ani ja by som nemohol byť gej. Veď moji rodičia sú heterosexuáli.“ „V rodine ma s mojou orientáciou úplne akceptujú, nezažil som ani náznak odmietnutia. Myslím, že otca som svojím priznaním ani neprekvapil, tušil to už dávno. Mamička si trochu poplakala,“
Zaujímavé je, že ?ubomíra k viere v Boha neviedli rodičia, ale dospel k nej sám. Do katolíckej cirkvi vstúpil v osemnástich rokoch a otázku homosexuality v nej spočiatku vôbec neriešil. „Vtedy mi ani nenapadlo, že by to mohol byť problém. ?ažilo ma čosi iné – otázka vnútornej slobody. Žili sme ešte v hlbokej totalite a cirkev mi v tom čase pripadala ako priestor slobody v krajine. Potajme sme sa stretávali, čítali knihy, ktoré sa u nás nesmeli vydávať, slobodne sme debatovali o akýchkoľvek témach… No len čo padla totalita, cirkev sa začala drať na miesto, ktoré predtým mala komunistická strana – kontrolovať myslenie ľudí, presadzovať do zákonov štátu vlastnú ideológiu.“
„Najprv som sa snažil držať rád kňazov, čiže žiť v celibáte a nehľadať si životného partnera. Stálo ma to ohromné úsilie. Stále som kontroloval svoje myslenie – pozrel som sa s úľubou na chlapca či muža a hneď som sa za to v duchu zahriakol. Pripadal som si ako v kazajke, ktorá ma zviera zo všetkých strán, a strácal som radosť zo života,“ tvrdí ?ubomír Tancer.
Zrazu stretol lesbickú ženu, ktorá mala podobný životný príbeh, podobné postrehy. Tiež pochádzala z kresťanského prostredia. „Viera jej robila zo života peklo. Ak sa jej chcela držať, Boh sa pre ňu stal sadistom. Kontakt s ňou ma veľmi posunul dopredu, pochopil som, že so svojimi problémami nie som sám.“
„Uvedomil som si, že chyba nie je vo mne. Veď sexualita patrí k ľudskej prirodzenosti. Keď ju človek zapiera a odmieta, stane sa z neho okyptený chudák. Cirkev si sama odporuje – tvrdí, že celibát je dar, individuálne rozhodnutie človeka, ktorý chce byť kňazom. A na druhej strane – homosexuálov vtláča do celibátu proti ich vôli. To nie je správne. Videl som, aké škody na ľudskej psychike tento tlak pácha.“
O homosexualite sa pokúšal rozprávať aj s predstaviteľmi cirkvi. „Narazil som na bariéru hluchoty a neochoty viesť dialóg. Namiesto dialógu som pocítil znevažovanie, aroganciu a panický strach z otvárania tejto témy. Počúvam vždy tie isté naučené frázy a poučky. Poznám síce zopár kňazov, ktorí mi dajú potichu za pravdu, ale oficiálne nie sú ochotní zastať sa gejov a lesieb. Ak prejavia iný názor, ako je oficiálny názor cirkvi, sú okamžite diskvalifikovaní. A toto je problém.“
Aj preto začal pred piatimi rokmi verejne bojovať za práva homosexuálnej menšiny a spolu s ďalšími založili združenie kresťanských gejov a lesieb –Medzipriestor.
Zdroj: http://www.casopisbajecnazena.sk/index.cfm?module= activeweb&page=WebPage&s=preco_gej_nesmie?
http://queering.wordpress.com/2007/08/20/monitor-_-bajecna-zena-preco-gej-nesmie/