Marek Nikolov: “V zdravej rodine homosexuál nevyrastie...”
Homosexualita je sociálno - patologickým javom, tvrdí v rozhovore Marek Nikolov. Združenie Pastor Bonus, ktorému šéfuje, tvrdo bojuje proti registrovaným partnerstvám, respektíve adopciám detí homosexuálmi.
Z Iniciatívy „Medzipriestor“ sme na homofóbne aktivity pána Nikolova reagovali otvoreným listom, ktorý je uvedený aj našej web-stránke
http://medzipriestor.nazory.cz/view.php?nazevclanku=trpke-ovocie-terapie-homosexuality-cast-1&cisloclanku=2008070017
Európsky súd pre ľudské práva vo svojom rozsudku z januára 2008 rozhodol, že homosexuálni jednotlivci, ktorí žiadajú o adopciu dieťaťa, musia mať rovnaké práva ako heterosexuálni žiadatelia. Na svojom blogu (http://nikolov.blog.sme.sk/c/149712/Co-by-ste-nemali-vediet-o-homosexualite.html, http://www.pastorbonus.sk) ste to tvrdo napadli. Prečo?
Európske inštitúcie tento rok všeobecne prijímajú veľmi nebezpečné rozhodnutia, pričom naši ľudia o nich ani nevedia. Súd týmto rozsudkom destabilizoval celú Európu, dané rozhodnutie sa pritom týka aj Slovenska.
V čom je nebezpečné?
V tom, že homosexuáli ktorejkoľvek krajiny EÚ budú môcť obísť platnú legislatívu svojich štátov a odvolávať sa na rozhodnutie tohto súdu. Ide o princíp - homosexuáli teraz môžu oficiálne žiadať o adopcie.
Ako to destabilizuje Európu?
Destabilizuje sa ideál tradičnej a vnucuje nový ideál homosexuálnej rodiny. Pokiaľ nezabránime presadeniu takého vzoru, budeme svedkami úpadku spoločnosti v oblasti medziľudských vzťahov, osvedčených hodnôt a preh?benia pocitu neistoty. Ak opustíme ideál tradičnej rodiny, nahradia ho časom iné ideály, ktoré prinesú jedovaté ovocie.
Na presadzovanie našich hodnôt nás oprávňujú historické skúsenosti
Nie je pojem tradičná rodina zavádzajúci? Súčasný model typu matka - otec - dieťa je síce tradičný tu a teraz, kedysi však tradičná rodina vyzerala inak, v mnohých krajinách vyzerá inak dodnes. Na základe čoho tvrdíte, čo môže a nemôže byť vzorom?
Všetko záleží od hodnôt, aké kto vyznáva.
Môžete žiť v ich duchu. Prečo by sa však všetci mali riadiť vašou predstavou o správnom vzore?
Najperspektívnejšie a ekonomicky najprosperujúcejšie krajiny sveta sú predsa tie, ktoré podporujú tradičnú rodinu. Z čoho vzišla Európa? Z kresťanstva. Aj v Amerike sa často prezidentské voľby lámu práve na postoji kandidátov, či homosexuálne rodiny chcú alebo nechcú postaviť na úroveň tradičných. Táto otázka je tam spojená s hodnotovou a ekonomickou perspektívou krajiny. Homosexuálom patrí, rovnako ako každému inému, rešpekt a uznanie ich ľudskej dôstojnosti. Nikto nespochybňuje právo homosexuálov slobodne si zvoliť životný štýl, realizovať sa a prispievať svojím dielom pre dobro spoločnosti. Pre prirodzenú neschopnosť reprodukcie však jednoducho nemôžu byť takým prínosom pre spoločnosť ako heterosexuáli.
Neodpovedali ste mi.
Na presadzovanie našich hodnôt v celej spoločnosti nás oprávňujú historické skúsenosti. Spoločnosť je pri akceptácii tradičných hodnôt perspektívnejšia, viac prosperuje, je v nej väčšia stabilita, je to výhodné pre ekonomiku, aj eticky zdravé. Jednoducho tu nechceme sociálne inžinierstvo a experimenty na ľuďoch a deťoch. Budúcnosť má jedine klasická rodina.
Hm... Je to proste iné
Vráťme sa k európskemu súdnemu dvoru. Hovorili ste o viacerých nebezpečných rozhodnutiach.
Áno, problémom je tiež to aprílové. V krajinách, ktoré umožnia registrované partnerstvá homosexuálov, totiž podľa neho musí byť po úmrtí partnera vyplácaná pozostalému partnerovi vdovská renta od zamestnávateľa. Hrozí teda, že súd takto v budúcnosti rozhodne aj v prípade klasického dôchodku, čo vytvára psychologický nátlak na jednotlivé štáty, aby sa prispôsobili filozofii európskeho súdneho dvora.
Prečo je to zlé?
Z jednoduchého dôvodu - homosexuálne páry nemajú deti, pretože nie sú schopné reprodukcie. Neprispievajú tak k stabilite finančného systému - sociálneho, zdravotného, dôchodkového a podobne. Zdravotný a čiastočne aj dôchodkový systém beží na priebežnom financovaní. Keďže homosexuálne páry nemôžu mať vlastné deti, ktoré budú neskôr prispievať a udržiavať stabilitu priebežných systémov, nemali by byť ani daňovo zvýhodňované.
V duchu tejto logiky by mali vziať trebárs vdovské dôchodky aj bezdetným párom.
Nie. Homosexuáli totiž nemajú žiadnu nádej, že by splodili dieťa.
Homosexuáli platia dane rovnako ako vy. Prečo vravíte, že neprispievajú k stabilite finančného systému štátu?
Ak také páry nebudú mať deti, o tridsať až štyridsať rokov bude bezmála o milión menej Slovákov, a nebude mať kto pracovať na starých ľudí, ktorí budú mať zvýšené nároky na svoje zdravotné zabezpečenie a dôchodky. Homosexuáli by jednoducho v žiadnom prípade nemali byť daňovo zvýhodňovaní.
Hovoríte, ako keby demografiu negatívne ovplyvňovali len homosexuáli. Znovu - nepracujú a neodvádzajú štátu to, čo aj vy?
Odvádzajú, ale neprispievajú k reprodukcii spoločnosti.
To nerobia ani neplodné páry.
Tie si však môžu adoptovať dieťa.
Lenže to nie je prispievanie k reprodukcii spoločnosti, lebo ide o „už narodené" deti.
Hm... Je to proste iné. Homosexuáli nikdy nebudú v rodine prirodzenými vzormi. Jednoducho nemôžu byť daňovo zvýhodňovaní, či dostávať vdovské príspevky. Práve naopak - významne daňovo zvýhodňované by mali byť tradičné rodiny. Štát nemusí rodinám viac dávať, stačí ak im bude menej brať z daní, teda poskytne väčšie daňové úľavy. Momentálna podpora rodín od štátu je smiešna.
Ak budú dieťa vychovávať dve mamy, stane sa homosexuálom
Prejdime k európskemu Dohovoru o adopcii dieťaťa.
Prijala ho Rada Európy, bohužiaľ, podporilo ho aj Slovensko. Je veľmi nebezpečný, lebo zásadným spôsobom rozširuje práva homosexuálov na adopciu detí. Všetko sú to kroky, ktoré posilňujú ich práva, čo nie je dobré. Tak buď je vzorom tradičná rodina, alebo nie. Posielali sme otvorený list aj Dušanovi Čaplovičovi a Robertovi Ficovi, aby sa postavili proti, ale vyzerá to tak, že súčasná vláda je kompletne za homosexuálnu agendu, ktorá je v ostrom rozpore s tradičnou rodinou. Každý, kto je za tradičnú rodinu, by nemal voliť strany súčastnej koalície SMER, SNS a HZDS, inak tu máme po najbližších voľbách registrované partnerstvá a adopcie detí homosexuálmi. Žiaľ, dnes iba KDH a KDS presadzujú výlučnosť ideálu tradičnej rodiny. Treba na to pamätať.
Registrované partnerstvá - tvrdíte o nich, že ohrozujú tradičnú rodinu. Pokiaľ dnes niekoho priťahujú ženy, získaním takého papiera sa určite nepreorientuje na mužov a naopak. Ako by teda takýto krok ohrozil tradičnú rodinu?
Ohrozil by ju tak, že homosexuálna rodina by bola daná za vzor na rovnakú úroveň ako tradičná rodina.
Forma spolužitia, ktorú navrhujú homosexuáli, nemá mať úplne rovnaké práva ako klasické manželstvá.
To je však len začiatok všetkého, čo homosexuáli skutočne chcú. Existujú predsa rozhodnutia európskych inštitúcií, ktoré sú v tomto smere veľmi nebezpečné. Doteraz bola homosexuálna ideológia presadzovaná systematickými malými krokmi. Tento rok je však prelomový v počte prohomosexuálnych rozhodnutí strategického významu.
Čím je ohrozená tradičná rodina?
Tým, že ako normu predkladá ideál homosexuálnej rodiny, ktorá je hodná nasledovania.
Nerozumiem. Homosexuáli predsa už dnes obvykle žijú s partnerom rovnakého pohlavia. Keď im povolíme vlastniť na to papier, ako ohrozíme klasickú rodinu?
Tým, že predložíme vzor a ideál, hodný nasledovania. Destabilizuje sa tak celá spoločnosť. Deti sa učia napodobňovaním. Ak uvidia, že gayovia a lesby sú vzory, hodné nasledovania, preberú ich.
Čiže sa bojíte, že ak budú dieťa vychovávať dve mamy, aj ono sa bude pri hľadaní partnera orientovať na rovnaké pohlavie?
Presne tak.
S homosexualitou sa rozhodne nikto nenarodí
Človek sa teda ako homosexuál nerodí, ale vzniká ovplyvňovaním v prostredí, v ktorom vyrastá?
Áno. Rozhodne sa s takým niečím žiadne dieťa nenarodí. Nepotvrdila to žiadna štúdia, nie je to dokázané relevantným výskumom.
Homosexualitu považuje za vrodenú obrovské množstvo štúdií, zhoduje sa na tom väčšina odborníkov.
No dobre, ale sú aj takí, ktorí tvrdia opak, o nich sa však nehovorí. Preto o tom hovoríme my.
Ako podľa vás vzniká homosexualita?
Opierame sa o štúdie amerických psychoterapeutov. Homosexuálna orientácia vzniká ako následok súhry viacerých faktorov, nikdy nie iba jedného. Príčiny sú disfunkčná rodina, nedostatok lásky od osoby rovnakého pohlavia, kľúčové je ak sa dieťaťu nedostane potvrdenia od osoby rovnakého pohlavia do tretieho roku života dieťaťa, ďalšie príčiny sú sexuálne zneužitie a sklamanie v láske. Takáto orientácia je vlastne silné zranenie.
Prečo si vyberáte štúdie, ktoré sú v drvivej menšine, a ignorujete tie väčšinové, dokonca nepravdivo hovoríte, že žiadna štúdia vrodenú homosexualitu nepotvrdila?
Pripúšťam, že štúdií, ktoré tvrdia opak, je nepomerne viac. Tie, ktoré sú v menšine, sa nám však zdajú logicky zdravšie. Názor odborníkov, s ktorými sa zhodujeme, sa nám zdá jednoducho správny. Dôvod, prečo je zatiaľ viac prohomosexuálnych štúdii je ten, že európske inštitúcie ani krajiny nemajú odvahu vyčleniť financie na kritické a naozaj nezávislé štúdie. Rešpektujem však, že sú aj ľudia, ktorým sa zdá správny názor iných odborníkov.
Zhodneme sa na tom, že heterosexualita je vrodená?
Samozrejme.
Logicky by taká mala byť aj homosexualita.
Určite nie, tá vzniká až počas života.
Homosexuálita je choroba zo zranenia z nedostatku lásky
Z toho, čo hovoríte, potom vyplýva, že musí byť liečiteľná.
Doktor Robert Spitzer, profesor na Columbia University v New Yorku - podotýkam, že ide o ateistu - významne prispel k odstráneniu homosexuality z medzinárodnej klasifikácie chorôb. Dodatočne však robil štúdiu, v ktorej si chcel preveriť, či je možná zmena homosexuálnej orientácie na heterosexuálnu. Vyšlo mu, že áno, je možná pri vysokej motivácii jednotlivca.
Pri nej je teda možná u každého homosexuála?
Ak homosexuál sám nechce, nepôjde to. My ani nechceme vnucovať terapiu každému z nich, ale hovoríme, že by mal mať na ňu právo každý, kto má záujem riešiť svoju situáciu a uspokojivo heterosexuálne fungovať.
Sú to chorí ľudia?
Sú zranení.
Sú chorí? Na svojom blogu ste totiž negatívne reagovali na to, že homosexualita už nie je klasifikovaná ako choroba.
Áno. Podľa nás to bola chyba, vyradili ju pod politickým, nie odborným nátlakom. A my sme príliš slabí na to, aby sme mali páky to zmeniť. V budúcnosti sa to možno udeje, homosexualita sa do zoznamu chorôb vráti. Nechcem však hovoriť o chorobe, ale o zranení.
Mali by ste byť konzistentný. Ak vám prekáža, že už nie je v zozname chorôb, logicky ju považujete za chorobu, nie?
Bolo chybou, že sa odtiaľ vyradila. Budem však diplomat a poviem, že z nášho hľadiska je to zranenie, nie choroba.
Prečo chcete do zoznamu chorôb zaradiť niečo, čo za chorobu nepovažujete?
Ok, homosexualitu teda nazvem chorobou zo zranenia z nedostatku lásky. Je to psychoemocionálne zranenie.
Mám manželku, priťahujú ma aj iné ženy, musím sa však ovládať
Spitzer, na ktorého sa odvolávate, v roku 2001 prezentoval výskum, robený medzi homosexuálne orientovanými hľadajúcimi zmenu. Zmenu dosiahli len niektorí jedinci a iba v niektorých ukazovateľoch. 11% mužov neprežívalo homosexuálnu príťažlivosť, 66% dosiahlo heterosexuálnu funkčnosť, nie však zmenu na heterosexualitu či vymiznutie homosexuálneho cítenia. 86% ostalo vo svojom prežívaní aj po terapii naďalej homosexuálnych. Spitzer dokonca tvrdí: „Bezpochyby mnohí homosexuálne orientovaní boli vo svojej snahe o zmenu bezúspešní, v dôsledku čoho upadli do depresie a ešte horšieho stavu než predtým. To nijako nepopieram." Dodal, že ukončenie všetkých homosexuálnych predstáv a príťažlivosti je značne nezvyčajné (http://www.changenet.sk/?section=forum&x=375770&cat=14658).
My máme anglický preklad tej štúdie a tam sa nehovorí o heterosexuálnej funkčnosti, ale uspokojivom heterosexuálnom fungovaní. Iste, vôbec nezamlčujeme, že tých ľudí mohli aj naďalej priťahovať osoby rovnakého pohlavia. 66% je však veľmi signifikantné číslo, títo ľudia sa chceli zmeniť a sú schopní mať uspokojivé heterosexuálne fungovanie.
Heterosexuálnu funkčnosť dosahuje, logicky, množstvo homosexuálov, často dokonca splodia aj deti. Kľúčové je iné číslo - 86% ostalo po Spitzerovej terapii naďalej homosexuálnych.
V interpretácii tých výsledkov sa nezhodneme. Spitzer vôbec netvrdí, že homosexualita sa nedá liečiť. Navyše, my ani nechceme prerábať všetkých homosexuálov na heterosexuálov, bol by to nezmysel. Chceme len, aby mali možnosť terapie, ak prejavia záujem. A sú aj iné štúdie, ktoré hovoria, že sa vyliečilo až 14 či 15% záujemcov, nie 11, o ktorých hovorí Spitzer.
Prečo potom u nás nikto nedokáže vyliečiť aspoň tých 11%? Taký Alojz Rakús, ktorý tvrdí, že efektívnosť psychoterapie pri homosexualite je až 52 percentná (zdroj - SITA, 18. augusta 2000, pozn. autora), nevyliečil napriek snahe nikoho, a ten jeden, ktorým argumentoval, priznal, že príťažlivosť k rovnakému pohlaviu mu ostala, akurát sa ovláda.
11 až 15% homosexuálov sa bez problémov vylieči. Jednoducho je to možné. 66% je schopných uspokojivo heterosexuálne fungovať, a to, že im ostane aj homosexuálne vnímanie, neznamená, že tak musia aj žiť.
Potom ale nie sú vyliečení, len sa ovládajú.
Ja osobne poznám aj vyliečených homosexuálov (sľúbil dohodnúť stretnutie a rozhovor s jedným z nich, pozn. autora). Vezmite si, že mám manželku. Môže ma priťahovať aj milión iných žien, znamená to, že ju podvediem? Musím sa predsa ovládať, vedome som sa rozhodol v prospech lásky a vernosti na celý život. Je to hlavne o rozhodnutí.
Zlá analógia. Bavíme sa o vyliečení homosexuality, nie o ovládaní sa a vernosti. Nevera nie je choroba, ale neúcta a podraz voči partnerovi.
Ako heterosexuál môžem mať náklonnosť aj k iným ženám, ale nebudem podvádzať manželku. Tak isto sa môže správať aj homosexuál - mať heterosexuálne fungovanie a nežiť v homosexuálnom zväzku.
Homosexuáli sú určite promiskuitnejší
Opäť zlá analógia - porovnávate promiskuitu s príťažlivosťou. Vás navyše ženy priťahujú, gayov nie.
Ja v tom nevidím žiadny rozdiel. Okrem toho, ak homosexuál je schopný fungovať heterosexuálne, prečo by tak nemohol robiť? Medzi nimi je až 85 percentná promiskuita a u mužov je ešte vyššia.
To je len hypotéza, relevantné číslo promiskuitných párov nemáte odkiaľ vziať, nehovoriac o tom, že tak sa správa aj množstvo heterosexuálnych párov.
Určite sú promiskuitnejší. Opierame sa o vedecké štúdie, hoci pripúšťam, že existuje viac štúdií, ktoré tvrdia opak.
Na takých bratislavských či iných diskotékach promiskuita nie je?
Ale áno je, no neschvaľujem ju.
Keď som robil rozhovor s homosexuálom, pýtal sa, či si fakt niekto myslí, že večer ho vzrušuje Kevin Costner a ráno po liečbe Michelle Pfeiffer.
Netvrdíme, že sa to udeje tak zázračne a rýchlo, z večera na ráno. Platí však, čo som už povedal - kto chce, môže žiť heterosexuálne. V tomto môže pomôcť práve terapia.
Homosexuáli a výchova detí? V žiadnom prípade
Prejdime k niektorým mýtom, ktoré panujú v spoločnosti, konzultoval som ich aj s právnikmi. Prvý - odporcovia registrovaných partnerstiev na argument, že homosexuálom nemusí byť umožnené informovať sa o zdravotnom stave partnera reagujú, že sa to dá vyriešiť uzatvorením zmluvy. Právnici tvrdia, že to nie je pravda, lebo zmluva zaväzuje len ich dvoch, nie tretiu stranu, ktorou je lekár. Takže ak ten povie nie, partner pacienta má smolu. Otázka znie - ako si dvaja milujúci ľudia rovnakého pohlavia majú ošetriť takúto vec?
V tomto smere nemám absolútne žiadne výhrady k tomu, aby sa celá vec legislatívne ošetrila tak, že lekár bude povinný informovať o zdravotnom stave aj pacienta, ktorý má homosexuálneho partnera v spoločnej domácnosti. Nemám s tým žiadny problém.
Ďalší problém - partner môže v prijímacej správe v nemocnici uviesť, kto má byť informovaný. Podľa právnikov je to len polopravda, pretože ak je v bezvedomí, nemá to ako urobiť.
Pokiaľ nepôjde o úroveň registrovaného partnerstva, ale vyrieši sa to iným legislatívnym spôsobom, nech sa páči.
Tretí mýtus - spoločné vlastníctvo. Argumentuje sa, nech si homosexuáli uzavrú zmluvu. Realitou je, že spoločný majetok nemôžu mať, každý musí vlastniť jeho časť. Potvrdili mi to viaceré homosexuálne páry, bežné je, že každý z partnerov vlastní polovicu bytu, nemôžu ho vlastniť spoločne.
Na to nevidím žiadny dôvod. Toto by už malo črty zrovnoprávňovania postavenia homosexuálov s tradičnou rodinou, a s tým nesúhlasím. Som zásadne proti, súčasná legislatíva je v tomto smere dostatočná.
Povinnosť a tým aj možnosť vyživovať partnera plus daňová rovnosť - tieto dva body spolu súvisia - partnera, ktorý bol chorý, si ten druhý nemôže odpísať z daní napriek spoločnej domácnosti a hospodáreniu.
Súhlasím s tým, ako to je teraz. Daňovo zvýhodňovaná by mala byť výhradne tradičná rodina, pretože homosexuáli neplnia ani reprodukčnú, ani výchovnú a ani psychoemocionálnu funkciu. Homosexuáli by deti v žiadnom prípade nemali vychovávať.
Ak úradník pojme podozrenie, že ide o homosexuála, musí to zamietnuť
Skúsme teda konkrétny prípad, ktorý sa reálne stal - manželia sa zabili pri autonehode, ostala po nich malá dcéra. Za života si želali, aby dcéru v takom prípade vychovával brat manželky, ktorý s ňou má výborný vzťah, je aj krstným otcom. Zároveň však ide o homosexuála. Vy by ste mu to zakázali?
Homosexuáli by deti v žiadnom prípade nemali vychovávať.
Bežne to robia, nikto neskúma sexuálnu orientáciu žiadateľov, dokonca ani pri adopcii.
Pripúšťam to, ale nie je to správne. Dieťa síce dostanú, ale len preto, že svoju orientáciu utajili.
Neutajili, nikto sa na ňu nepýta.
Zázemie žiadateľa sa predsa musí skúmať. Úrady musia vedieť, do akého prostredia to dieťa posielajú. Pokiaľ sa to reálne nerobí, pýtam sa - prečo to úrady nerobia?
Úrady by sa mali pýtať na sexuálnu orientáciu žiadateľa?
Mali by sa pýtať na rodinné zázemie.
Na to sa pýtajú, aj ho overujú kontrolami, hovoríme o orientácii.
Ak sa pýtajú na rodinné zázemie, musia zisťovať aj to, v akých pomeroch dotyčný žije, aký ma príjem a podobne.
Ešte raz - na to sa pýtajú. Zaujímalo ma, či sa podľa vás majú pýtať aj na orientáciu.
Nemusia sa pýtať explicitne, ale pracovník úradu by mal rozhodovať tak, že ak pojme podozrenie, že žiadateľ je homosexuál žijúci v homosexuálnom vzťahu, mal by mu to zamietnuť.
Vzorom je matka a otec, iný model nie je prípustný
Hoci to môže byť skvelý a milujúci človek, so skvelým zázemím a výborným vzťahom s dieťaťom, ako v tom prípade s autonehodou?
Nespochybňujeme, že mnohí homosexuáli sú slušní a milujúci ľudia, a že by sa možno o dieťa vedeli finančne postarať. Sme však presvedčení, že je absolútne neprijateľné, aby dieťa malo ako výchovný vzor niekoho, kto je orientovaný na rovnaké pohlavie. Ten totiž nedokáže byť prirodzeným vzorom.
Kto je prirodzeným vzorom?
Iba normálna rodina, teda otec a matka, dieťa jednoznačne potrebuje oboch. Žiadny iný model nie je prípustný.
Znamená to, že by ste odobrali deti aj vdovcom, vdovám, rozvedeným a podobne? Tí tiež podľa vašich kritérií nežijú v normálnej rodine.
To je iné. Smrť je totiž prirodzená, ak zomrie otec rodiny, je to síce tragédia, ale to sú bežné, prirodzené vzťahy...
Sám hovoríte, že iný model nie je prípustný, že dieťa potrebuje otca aj matku. Ak rodič zomrie, logicky bude chýbať, mnohí si už ďalšieho partnera nehľadajú.
Áno, ale to dieťa ho ako vzor už malo. Krátko, ale malo.
A ak manžel zomrie pred pôrodom, či tesne po ňom? Vtedy dieťa žiadny vzor, sp?ňajúci vaše nároky, nemalo.
No dobre, ale smrť je prirodzená vec. Nehovorím, že tá rodina je potom ideálna, dieťaťu m?tvy rodič rozhodne bude chýbať, ide predsa o nenahraditeľnú stratu. Adopcia dieťaťa homosexuálmi je však neprirodzený, ľavicovo - liberálny experiment, ktorý nesmieme nikdy pripustiť.
Potom by som jej dieťa vzal
Je pripustený tým, že nikto neskúma sexuálnu orientáciu žiadateľa. A keby aj, homosexuál ju môže zatajiť a úradník na nič nepríde.
Ak ju zatají, tak áno. Ale nemal by to urobiť, lebo by to nebola pravda. Nepriznal by zázemie, v akom žije. Teoreticky by som súhlasil s tým, že dieťa si adoptuje homosexuál, ktorý však nežije takým životom, trebárs žije sám a nestýka sa s rovnakým pohlavím. Po splnení a garancii takýchto podmienok by som to pripustil.
Príklad - lesbička si adoptuje dieťa, v tom čase žije sama. Po pár rokoch od adopcie si nájde životnú partnerku. Čo s dieťaťom?
Potom by som jej ho vzal. Uvediem konkrétny prípad, ktorý poznám. Manželský pár zo Slovenska sa presťahoval na Nový Zéland. Mali tri deti a žili spokojným životom. Jedného dňa sa rozhodli pomôcť Slovenke hľadajúcej si prácu na Novom Zélande tým, že bude môcť u nich bývať. Po pár mesiacoch táto Slovenka prišla za mužom a oznámila mu, že jeho žena ho už nemiluje, že miluje ju. Jeho žena požiadala o rozvod. Deti museli zostať žiť s matkou a jej partnerkou, hoci nechceli. Rodina sa rozpadla. Na deťoch to zanechalo hlboké psychické následky. Aj z tohto dôvodu by som dieťa z lesbickej rodiny vzal.
Vzali by ste jej ho napriek traume, ktorú by ste spôsobili dieťaťu?
Áno, lebo taká rodina by ho deformovala. Sme za prirodzené vzory, deti sa učia napodobňovaním, nikto to nezmení. Keď bude dieťa vyrastať v homosexuálnej rodine, často sa stane homosexuálom. Také sú štúdie zo zahraničia, deje sa tak pri 12 až 15 percentách detí. Umelo sa tak fabrikujú ľudia, ktorí získajú homosexuálne cítenie, a nie sú schopní byť maximálnym prínosom pre spoločnosť.
Prečo potom drvivá väčšina homosexuálov vzišla z heterosexuálnych rodín?
Deje sa tak v disfunkčných rodinách, o príčinách sme už hovorili. V zdravej rodine homosexuál nevyrastie.
To nie je pravda, poznám veľa homosexuálov, ktorí vyrástli v harmonických rodinách.
Môžu za tým byť aj iné už spomínané faktory, napríklad sexuálne zneužitie, sklamanie v láske a podobne.
Sexuálne zneužitie v harmonickej rodine?
Dieťa mohol zneužiť ktokoľvek iný. To sú fakty, homosexuáli sa nerodia, stávajú sa nimi počas života. Mnohým sa to síce nepáči, ale je to tak.
Aj keby bolo moje dieťa homosexuálom, vždy by som ho miloval
Je homosexualita rakovinou spoločnosti, ako to tvrdí švédsky pastor Ake Green?
Homosexualita bola v dejinách ľudstva vždy prítomná, to nezmeníme. Sme však zásadne proti tomu, aby sa homosexuálna rodina stavala na rovnakú úroveň ako tradičná. To by bola katastrofa.
Pýtal som sa na iné.
Homosexuáli môžu a majú byť veľkým prínosom pre spoločnosť, ak však homosexuálna rodina bude kladená na takú istú úroveň, ako klasická rodina, destabilizuje to základy spoločnosti.
Skúste mi odpovedať.
Nemôžem tak priamo, vysvetľujem to v kontexte. Homosexualita ani homosexuáli nie sú rakovinou spoločnosti, skôr... (dlhé mlčanie)... Homosexualita je sociálno-patologickým javom. Chcem opäť zdôrazniť, že homosexuálom patrí, rovnako ako každému inému, rešpekt a uznanie ich ľudskej dôstojnosti. Za rakovinu považujem skôr menované rozhodnutia Európskych inštitúcii a najmä Dohovor o adopcii dieťaťa, ktorý degraduje postavenie tradičnej rodiny v Európe. Za rakovinu takisto považujem, ak vás označia za homofóbneho len preto, že zastávate iný názor a ideál tradičnej rodiny.
Čo by ste robili, keby za vami prišiel váš potomok s tým, že je homosexuál?
Bolo by to ťažké. Snažil by som sa v rozhovore zistiť koreň, ktorý spôsobil jeho homosexuálnu náklonnosť. Pokiaľ by to bola len náklonnosť a vedel by žiť zdržanlivo, bolo by to úplne v poriadku. Ak by žil v homosexuálnom vzťahu, ako otca by ma to zraňovalo. Povedal by som mu, že hoci nesúhlasím so spôsobom jeho života, že ho stále milujem rovnako ako ostatných súrodencov. V každom prípade by navždy zostal mojím milovaným dieťaťom.
Rozhovor bol autorizovaný, Marek Nikolov doplnil niektoré formulácie bez zmeny zmyslu pôvodných vyjadrení.
Autor/ka: Karol Sudor
Publikované: 22.09.2008
Zdroj: http://www.sme.sk/c/4086933/marek-nikolov-v-zdravej-rodine-homosexual-nevyrastie.html