Iba ak by sme sa ozaj chceli minúť cieľa
Reakcie na “Dúhový pochod nihilizmu”
V online verzii časopisu Týždeň, známeho výraznou podporou a obľubou u konzervatívneho pravicového spektra, publikoval zástupca šéfredaktora Martin Hanus, v predvečer Dúhového Pridu, článoček, ktorý vyvolal mnohé znechutené reakcie. Možno sám pán Hanus bol znechutený a sklamaný tým, že Týždeň "dostatočne" neodsúdil Pride a jednoznačne neodmietol homosexuálov, a tak sa narýchlo tesne pred Pridom pokúsil svoju frustráciu vykompenzovať...? Ak totiž homosexuálnych ľudí hádžu do jedného vreca - a medzi odpad - rôzne extrémistické živly bez slušného slovníka a náležitého vzdelania, niet sa veľmi čo čudovať. Ak sa však na im podobnú úroveň, i keď bez ich slovníka, zníži intelektuál, novinár, zástupca šéfredaktora, na online priestore známom zastávaním ako kresťanských, tak i demokratických hodnôt, nemožno sa nepozastaviť s otázkami.
Zopár otázok sme pánovi Hanusovi, aj zástancom jemu podobného zovšeobecňujúceho nerozlišujúceho postoja, adresovali cez email a zároveň v reakciách v diskusii k jeho článku http://www.tyzden.sk/nazivo-doma/duhovy-pochod-nihilizmu.html Prinášame ich tu v plnom znení, ako formou - to jest bez diakritiky, tak i obsahom - azda absencia mäkčeňov a d?žňov nespôsobí prehliadnutie podstatných myšlienok, ktoré sa týkajú aj širšieho kontextu, než je len Pride...
Dobry den pan Hanus, zdravim do redakcie Tyzdna.
Prepacte, ze Vas vyrusujem, ale uz od piatku mam jednu otazku, s ktorou si dovolujem obratit sa na Vas. Od piatku totiz citam odpredu odzadu Vas text "Duhový pochod nihilizmu", a teda uz 3. den patram po tom, akym rozumnym, nie emotivno-adrenalinovym ci urazeno-jesitnym, ale rozumnym argumentom podkladate tvrdenie, ze s bratislavskym Duhovym happeningom "sa nad Bratislavou rozprestrie temna duha prachobycajneho nihilizmu"...? (...a aky je to vlastne ten prachobycajny nihilizmus...?)
Opisujete dianie v istych situaciach v istych krajinach v istom kontexte, co je pekne a zasluzne. A nahle uzavriete text, hm, prepacte, takym mladickym ideologickym zvolanim, s akym sme kedysi v 70-80 rokoch boli nuteni koncit skolske slohove prace na temu v style "Nepriatel bratskeho ZSSR neprejde!" a pod., a naviac to zvolanie zadate ako titul clanku, v ktorom ale rozumne argumenty, ktore by obhajili nazov a zaver clanku, akosi celkom absentuju...
Uz z poslednych videi na portali Tyzden, na ktorych sa vyjadrujete ku kauze Ratzinger a ku kauze Sodano, je evidentne, ze emocie, privadzajuce az priam do fyzickeho tremoru, u Vas prevladaju. Nuz ale potom tazko hovorit o profesionalnom objektivnom investigativnom zurnalizme. Ale ze by Tyzden mal byt casopisom pre homilie rozhorcenych kazatelov...? Potom to treba uviest v hlavicke ci tirazi, pripadni citatelia sa aspon budu moct zorientovat a rozhodnut, ci vobec stracat cas...
Pri citani podobnych textov, ci ich pasazi sa mi totiz vazne realne okamzite zjavi pred ocami tvar sudruzky ucitelky, ktora to dotiahla v tej dobe daleko, az na inspekciu, a okrem ineho nas dala stat do pozoru pri umrti sudruha Brezneva, pricom statocne ronila slzy do kockovanej manzelovej (dufajme) vreckovky... Nuz, nie div, ze okruh ludi, od ktorych podobne texty/aktivity dnes vychadzaju, zacina byt priliehavo oznacovany ako "novodobi pravicovi zvazaci"...
Prepacte tu ironiu. Dovolujem si ju len v diskusnom prispevku (preposielam Vam mailom), ktory bude asi coskoro aj tak zmazany.
Vy ste si vsak emociami a horkymi slinami nabitu stiplavu ironiu dovolili verejne, v priestore znamom "obhajobou krestanskych hodnot", a vlastne aj v texte, ktorym asi chcela byt "obhajoba krestanskych hodnot". Chcela byt. Nie je. Nikdy takym stylom ani nebude. Bude len ich vysmechom a parodiou. A dosiahne a dosahuje presny opak nez bol jej zamer.
Plne sa stotoznujem s jednym z diskutujucich pod Vasim textom... hm, slusny, inteligentny prispevok, nijake vulgarnosti ci utoky, ani opacne uletenosti vizionarskeho typu "Drahe Bozie dieta..." (casty diskusny nemazany prispevatel) - zial - prispevok uz "zmizol", bol tam medzi dlhsimi prispevkami v cestine 24.5. este tak po 19.00, aj tie vsak uz "zmizli"... to je taka dalsia zvlastna vec, prazvlastna nezdovodnena neoznacena cenzura=mazanie diskusnych prispevkov na portali Tyzden, ale to by bolo uz na inu temu, i ked suvisiacu. (Nebol to moj prispevok, do tyzdnovych ideologickych diskusii sa prilis nezapajam, aj pre tu podivuhodnu tichu cenzuru v style nenapadneho mazania nevhodnych prispevkov, i ked slusnych a uctivych...)
Dotycny v prispevku na par riadkoch vravel asi tolko, ze nie je na strane ani tych, ani onych, a respektuje pravo aj tych aj onych na slobodu slova a odlisny nazor - ale ako krestan sa so stiplavym horkoslinnym utocnym a aj demagogickym sposobom, akym ste tu slobodu a odlisny nazor vyjadrili Vy, stotoznit nijako nemoze.
Nie je to cesta. Ak, tak len do slepej ulicky.
Dalo by sa samozrejme o tom velmi vela. Ale asi by to nemalo zmysel. Asi treba naozaj cakat az na narazenie nosa na mur na konci tej slepej ulicky. Ani to vsak niektorym nepomoze a vytrvalo budu busit do toho mura nadalej.
Nuz, kym pre mojich spolukrestanskych bratov bude zivot homosexualnych osob "temou"..., dovtedy asi budu dalej sirene podobne texty s podobnymi ideologickymi vykrikmi. A krestanske hodnoty tak budu len nadalej naozaj zosmiesnovane. A nebudu to musiet robit nekrestania.
S uctou
Maria Scepkova
PS
Ked sa zadaju do Google.sk slova " homosexualita nihilizmus ", vyjde vo vysledkoch na prvej stranke okrem clanku z TYZDNA aj nasledovny "odborny" vyklad homosexuality
http://pospolitost.files.wordpress.com/2008/05/brozura-o-homosexualite.pdf
z ideologickej dielne SLOVENSKEJ POSPOLITOSTI
http://pospolitost.files.wordpress.com
no comment
Inak, aj ini si vsimli, ze "Martin Hanus... splieta cosi o nihilizme... ako pochod za prava homosexualov stelesnuje nihilizmus nam ale neobjasnil..."
http://nicmimoriadne.blogspot.com/
A vcelku zaujimavy prispevok z diskusie k Vasmu textu http://www.tyzden.sk/nazivo-doma/duhovy-pochod-nihilizmu.html (nebudete suhlasit, ale aspon zamysliet sa, ci to aspon trochu o niecom realne nehovori...?):
25. máj 2010 00:00
"Tomuto sa hovori viktimizacia obete. Cize z cloveka postihnuteho predsudkami okolia sa spravi pricina prejavov tychto predsudkov. Konkretne - nie je vinna spolocnost, ktora nie je schopna prijat inakost - ale jedinec, ktory je inaksi, nez sme ochotni (nie schopni) prijat."
...
Vdaka za odpoved pan Hanus,
nebudem ju samozrejme zverejnovat, ci ju zverejnit chcete zavisi na Vas, z mojej strany by to bolo neslusne.
Ale moju odpoved zaradim aj do verejnej diskusie, i ked neviem ci to ma zmysel, zda sa, ze online okruh citatelov-diskuterov v Tyzdni je zvacsa jasne a uzko a radikalne vyhraneny, a nejake spolocne zotaznovanie, hladanie, pytanie sa je v takom okruhu oznacovane ako neziaduci "nebezpecny liberalizmus, moralny relativizmus, neznasanlivý sekularizmus, ci provokacny humanrightizmus"... Potom ostava len presadzovanie cierno-bielych "jedinych spravnych" tzv. "odpovedi", co mne osobne blizke nie je... Nuz ale aspon pokus o par "zotazneni", i ked mozno ostanu nevypocute resp. neprecitane...
Jeden uzsi kontext, ktory mi hodne lezi na srdci, vyjadril presne Vas tyzdnovy bloger, psychiater, na http://blog.tyzden.sk/patarak/2010/05/25/to-nie-je-homofobia-ale-homoparanoja/ otazkou: "Poznáte aspoň dvoch gayov osobne?"
Domnievam sa, ze nemyslel len to, ci o niekom viete, ze je gay. Ale ci aj viete, doverne, osobne, z blizkeho nacuvania a kontaktu, co taky clovek preziva, co od detstva prezival, cim vsetkym musel prejst, prechadza a bude musiet prejst ako clovek s homosexualnou orientaciou... O to viac ak je zaroven aj krestan...
Pan psychiater na blogu pokracuje vystizne: "Ak chcete totiž rozoberať nejaký problém, nastačí na to Vaša obývačka s internetom. Treba osobnú skúsenosť. Nepoznáte ani jedného? Tak sa radšej ani nevyjadrujte, lebo rozprávate o nejakom vlastnom mentálnom konštrukte a o probléme skutočného gaya nemáte ani páru. To je jedno, či ste Vladimír Palko alebo Martin Hanus."
Myslim, ze k tomu som sa za mnohe roky pokusala povedat mnoho, a je velmi unavne opakovat stale uplne zaklady. Neviem ci je to neschopnostou vidiet ci neochotou ci takym uzasnym "zamurovanim" sa vo svojom vlastnom konstrukte a presvedceni o homosexualite, ktory uz nedava priestor nicomu inemu - ani realnemu spoznaniu realneho zivota realnych ludi s homosexualnou orientaciou.
A fakt je aj ten, ze ak by energia davana do "politickeho aktivizmu" zo strany aktivistov z gay komunity bola davana do sprostredkovavania a priblizovania osobnych pribehov, skusenosti, prezivania ludi, ktori si presli a prechadzaju vyrovnavanim sa so svojou inou orientaciou a s tym vsetkym co to znamena, asi, mozno, by to aj pomohlo viac pochopit (i ked neviem...)
Ale tolko viete aj Vy, ze "politicky aktivizmus" gay-komunity sa tyka len velmi uzkeho kruhu z tisicov homosexualne orientovanych ludi, zvlast v SR, (ostatne o tom bolo v Tyzdni pisane), a rovnako sa tyka aj len par jedincov, ani neviem ci desiatok z velkeho mnozstva niekolkych stoviek tych, ktori sa zisli na Duhovom Pride. Oznacit teda ludi, ktori sa na Pride zisli a ho tvorili, ako "temnu duhu nihilizmu" - nuz to je, mierne povedane, riadne trufale, necitlive a nerozumne (velmi sa zapieram, aby som nepouzila silnejsie vyrazy, nie vulgarne, len vystiznejsie a presnejsie...)
Ze Vy ste tak ludi nenazvali? Nenapisali ste azda: "Dúhový pochod - väčší eufemizmus si jeho organizátori ani nemohli vymyslieť. Pretože zajtra sa nebude konať nijaká oslava slobody ani pestrosti. Nad Bratislavou sa rozpestrie temná dúha prachobyčajného nihilizmu."
Kto je "Dúhový pochod"? Nejake abtraktum? Konstrukt? Objekt? Hej, v mysli ideologov, pre ktorych je homosexualita konstrukt. Ale ako som uz nie raz pisala: Homosexualita sama o sebe nexistuje. Existuju "len" LUDIA - prezivajuci homosexualnu ci heterosexualnu orientaciu... Rovnako neexistuje nejaky abstraktny Duhovy pochod sam o sebe. Existuju zhromazdeni ludia. Nuz a Vy ste ich vsetkych smahom ruky hodili do jedneho vreca "nihilizmu".
Naviac - ako ste mi vysvetlili, nihilizmus vo Vasom chapani je totozny s tzv. moralnym relativizmom... Mohli by sme opat diskutovat o moralnych konstruktoch a bolo by to isto zaujimave. Napr. z celej svetovej populacie je katolikov 17%, nuz teda z pohladu (istych) katolikov ostavajucich 83% ludi na svete, ktori sa riadia inym nez katolickym moralnym ucenim, asi zije v moralnom relativizme - a teda podla Vasich suvislosti - v nihilizme...
Ale viac nez akademicke abstraktne a abstrahujuce debaty je mi blizsia "klinicka prax", teda nie filozofovanie o homosexualite, ale osobne pribehy zivota homosexualnych ludi... Nie jedneho cloveka z tych co sa zucastnili Duhoveho pochodu poznam... Viem cim si presli a prechadzaju... Viem tiez, kolko dobra v sebe maju a kolko dobrych veci do spolocnosti vlozili. Aj ked tomu mnohi neuveria - akoby uz len homosexuali mohli mat a prinasat aj nieco dobre...?
Nuz, ved prave - stotoznovat jednym generalizujucim expresivnym smahom ruky ich zivot, srdce, postoj, zapas, usilie, svedomie, ... s nihilizmom a moralnym relativizmom...??? Neuveritelne... Nemame na to nijake pravo. Naopak, taka trufalost, nemudrost a necitlivost - ma vzdy a znova ponechava v nemom udive...
Druhy sirsi kontext, ktory mi tiez lezi na srdci, a mozno este viac, je, hm, neviem ako to nazvat jednym slovom, obraz krestanstva, v mojom - a nielen mojom - vnimani, deformovany, pokriveny, prevrateny, (zvrateny?), minimalne selektivny, radikalne okresany a elitarsky (az sektarsky?) zuzeny obraz krestanstva, obraz Evanjelia, obraz Jezisa, ktory sa vdaka uzkemu kruhu radikalnych TZV. pravicovych konzervativnych krestanskych aktivistov, zurnalistov, politikov, intelektualov siri do spolocnosti ako (chcena ci nechcena) prezentacia krestanstva a pritom prekryva ("temnou duhou" ci skor hmlou?) krasu, slobodu, vasnivost, nesputanost, poetickost, hlbku, atd. atd. - a hlavne ZIVOTODARNOST Evanjelia, krestanstva a - Jezisa...
O tom by sa samozrejme dalo mnoho a dlho polemizovat a opat - na rovine akademickej debaty a analyzy psychologickej i sociologickej, i na rovine "klinickej praxe". Ostanem pri tej praxi.
V 80-tych rokoch sme sa tajne stretavali s priatelmi (mladi a naivni, ale nelutujem) v kruhoch undergroundovych pravicovych konzervativnych krestanskych aktivistov a im blizkych - na modlitbach a rozhovoroch - so snom o skonceni jednej totality, jednej neslobody, jednej vlady jednej jedinej spravnej strany, jedineho spravneho nazoru, jedineho spravneho postoja, jedineho spravneho uvazovania, jedinej spravnej cesty... Vdaka Bohu - sen sa stal skutocnostou.
Ocarenie dlho netrvalo... Prebehli divoke roky 90-te a s nimi vyvalenie vsetkej moznej nahromadenej a desatrocia potlacanej spiny (ekonomickej i mravnej ci prepojene). Prislo nove tisicrocie. A v nom - opat neraz s nemym udivom sledujem - ako sa z roznych stran - prave od krestanskych pravicovych konzervativnych aktivistov a intelektualov a im blizkych - siri mentalita?, atmosfera? postoj?, sklon?, presvedcenie? - urcovat, vymedzovat, prezentovat (predpisovat?) ako ideal jediny spravny nazor, jediny spravny postoj, jedine spravne uvazovanie, jedinu spravnu cestu... a oznacit vsetko, co vycnieva z nalinajkovaneho radu onej jedinecnosti ako "nebezpecny liberalizmus, moralny relativizmus, neznasanlivý sekularizmus, ci provokacny humanrightizmus"...
Boh Evanjelia sa ale prisiel ponuknut, nie vnutit, prisiel sluzit, nie ovladat...
A tu je fakt, ze v danom pravicovom spektre sa, aspon donedavna, Tyzden snazil prezentovat este tu miernejsu podobu konzervativizmu, otvoreneho aj inym nazorom - vonku i vo vlastnych radoch. (I ked - ak zaratame do Tyzdna celu jeho online komunitu aj s blogermi a diskutujucimi, tak to take mierne veru vzdy nie je.)
Su tu ale aj ine zdroje a postoje krestanskych pravicovych konzervativnych aktivistov a im blizkych... A neraz sa nemozem nepytat akou a ci vobec su odpovedou na nase modlitby z tych 80-tych rokov za skoncenie jednej totality, jednej neslobody, jednej vlady jednej jedinej spravnej strany...? Ako aj - co este maju spolocne s Jezisom...? A hlavne - aky obraz o nom prinasaju svetu...? Naivne otazky idealistu, vsak?
Nuz, fakt je ten, ze za posledne roky pri pozorovani vyvoja mentality, vyjadreni, texov, diskusii, atd. krestanskych pravicovych konzervativnych aktivistov, nie raz zastanem v nemom uzase. Nie som stara, ale ako vidim, cim mladsia generacia, tym menej o totalitarizme vie z praxe, a tym viac sa akosi k nemu - s dobrym umyslom, ba s tym najlepsim - priklana... Lenze - pod jednou totalitou som sa stala krestankou - a teraz mam v mene krestanstva presadzovat a zastavat totalitu druhu...? Opat - len nemy udiv. A opat - nemame k tomu nielen nijake pravo, ale - a to je este podstatnejsie - ani nijake poslanie. Boh Evanjelia sa prisiel ponuknut, nie vnutit, prisiel sluzit, nie ovladat...
Iba ak by sme sa ozaj chceli minut ciela. Ovsem - neoznacuje prave tak Evanjelium doslovne to, co prekladame ako - hriech...?
Nechavam prispevok otvoreny, je noc, bez konca
S uctou
Maria Scepkova
PS
K "rastu cez vzajomne zotaznovanie sa" ma velmi oslovil jeden prispevok z diskusie http://www.tyzden.sk/nazivo-doma/duhovy-pochod-nihilizmu.html - autora vobec nepoznam, hoci by som rada:
22. máj 2010 15:39
"Po správach o útoku neonacistov uvažujem o tom, či oná pestrosť nie je len starým známym MY verzus ONI? Teda nijaká pestrosť, skrátka boj.
Napadá mi preto otázka: čo pána Hanusa odlišuje od neonacistov?
Ak to trochu (dosť) zrelativizujem (teda uvediem do vzťahu), pán Hanus (či skôr to, čo reprezentuje) je vlastne neonacista so schopnosťou umne naštylizovať pár viet (ktorými hádže, ak chcete ubližuje, namiesto tých vajec či neviem čoho ešte, čo tam dnes lietalo). Odlišuje sa teda schopnosťou používať rozum (na rozdiel od oných, vášňam davu podliehajúcich, uniformovaných jedincov).
Napadá mi druhá otázka: je rozum (istým špecifickým spôsobom chápaný, teda nie rozum všeobecne) naozaj tým, čo potrebujeme do dnešnej doby?
Pýtam sa preto, lebo to použitie rozumu, ktoré demonštroval pán Hanus (na pozadí vlastného presvedčenia ponúkol a interpretoval fakty, čím podporil vlastné presvedčenie a opačné odsúdil ako to nesprávne), sa v ničom nelíši od toho, ktoré stálo za prechodom stredoveku do novoveku, k osvietenstvu a holokaustu, či inak, od rozumu, ktorý vyvýšil človeka nad Boha.
A tak sa mi natíska posledná otázka: máme v súčasnosti k dispozícii iný (nejaký aktuálnejší) pojem rozumu, ktorým by sme mohli pristúpiť k otázke homosexuality či práv homosexuálov (a iným otázkam) bez toho, aby sme sa tak tesne (ako sa mi to po útoku neonacistov zazdalo v texte pána Hanusa) nepriblížili na úroveň neonacistov?
Ak tento aktuálnejší pojem rozumu k dispozícii máme, prečo po ňom nesiahneme?
Ak dovolíte, ponúknem istú pracovnú odpoveď: nesiahneme po ňom preto, lebo to, čo so sebou tento (aktuálnejší než novoveký) pojem rozumu prináša, je tvrdá požiadavka radikálne spochybniť seba samého, svoje hodnoty a presvedčenia a to až do takej miery, že neostane kameň na kameni.
Inými slovami, to čo nám bráni siahnuť po tomto, ak chcete novom myslení, je neochota vlastnej prestavby, je to uzkostlivé lipnutie na svojom ja - a dovoľte mi tuto pracovnú odpoveď zhrnúť v jednom slove - je to pýcha."
Publikované: 24.5.2010
Zdroj: http://www.tyzden.sk/nazivo-doma/duhovy-pochod-nihilizmu.html