Keď Jeseň
zahľadí sa na Teba
a ty na ňu

Keď v listoch okolo
spomienky farebné
preplávajú

Zašumia,
dotknú sa
vo vetre plápolajú

Utečú
v očiach
slzy ti zanechajú

Jej zlaté vlasy!

Z jesene a medu
a dúha
okolo pása

Vtedy
na horách
do hmly
mlčania
ukryla sa
Nenájdeš ju viac!
Hoc číhaš na ňu.

Možno raz?

Keď všetky hmly
niekam odplávajú

Keď jeseň
nepríde už nová

A ona

v zlatých vlasoch
celá v žiarivej dúhe
objaví sa znova.

Boh – živá voda

Si môj Boh
More
Les
Tajomstvo si
Si môj
Dnes

Voda chladivá si
Číra
Vzácna
Živá
A iskrivá

Si ktorý si
Si ktorá si
Vo mne dnes si
Môj deň spásy.

Smútok

Steká
po mojom
nahom
tele
jasný
žiarivý
sen

Iba sen

Sk?zne sa
hladko
teplom
prejde
sladko
po povrchu

Po povrchu len

Do vnútra!
Chcela si?
Preboriť!
Hranicu?
Vošla si!
Našla si!

Len slzy,
blen.