Aj Ježiš sa od nás niečo učí...
...nielen my od neho. Ako človek tu na zemi nevedel úplne všetko. Lebo nebol Boh prezlečený za človeka. To, že bol aj plne Bohom neznamenalo, že sa neučil od druhých, tak ako my, bežní smrteľníci. Aj Ježiš vyšiel zo stretnutia s ľuďmi zmenený. Nielen “tí druhí.“
Táto interpretácia vychádza okrem iného z textu rozhovoru medzi Ježišom a ženou zo Sýrofenície. Táto pohanka, teda nežidovka, prosila, aby uzdravil jej dcéru. Odmietol kvôli jej pôvodu. Jej národa sa jeho poslanie predsa netýkalo. Táto žena bez mena sa však nedala odbiť a dovolila si s ním nesúhlasiť. Hovorí, že aj šteňatám sa predsa ujdú omrvinky z pánovho stola. Ježiš bol z jej odpovede hotový: „Veľká je tvoja viera!" Do tohto nežidovského kraja si šiel oddýchnuť. Avšak viera tejto ženy ho dostala. Jej dcéru uzdravil.
Pred pár dňami som vošla do krajiny Filmového festivalu inakosti a diskusie v jeho rámci pod názvom „Gej-kresťan a cirkev". Po skoro až pomalom úvode rozvážnych otázok a odpovedí, dochádzalo k emotívnejším vyjadreniam, miestami búrlivým prejavom. Juraj Kušnierik sa ako moderátor v istej chvíli postavil a zdvihol ruky nad hlavu ako policajt, ktorý ide riadiť dopravu. Možno si tú atmosféru viete lepšie predstaviť.
Mám rada diskusiu, aj keď to vrie. Nie som z tých, ktorí to považujú za neracionálne. Navyše, táto téma predsa nie je teoretická. Nebola som na sympóziu heterosexuálnych vedcov o „probléme". Išlo o ľudské osudy a to hlavne o život a vieru dvoch hostí. Takže takáto "vrelá" atmosféra ma nevyrušovala. Ani som sa nepohoršila, keď jedna osoba z „hľadiska" na chvíľu vyšla von vybublať.
Hostia išli s kožou na trh. Nedám tento výraz do úvodzoviek. Pretože otvoriť svoje vnútro, podeliť sa nielen o svoje názory, ale aj o svoje zranenia a boje, nie je jednoduché. To všetci vieme. Radšej zvykneme mlčať, hovoríme polopravdy alebo klameme. Títo dvaja mali odvahu. Ďakujem im. O niektoré časti ich svedectva som sa potkla. Možno ako o kameň úrazu, ktorým bol aj Ježišov kríž. Keď sa pozbierate, premýšľate a kráčate inak alebo dokonca inam.
Zápas a život v napätí, o ktorom vydali títo "Sýrofeničania" svedectvo viery, je pre mňa zázrakom. Istota vieru nepotrebuje. Ak vlastníme pravdu, nič nehľadáme. Ak je pravdou Ježiš sám, ako vzkriesený a teda živý, musíme hľadať stále. A o tomto stretnutí hovoríme „zo svojho jedinečného uhla pohľadu," ako povedala hlavná postava filmu ("In Good Conscience"). ktorý predchádzal diskusii.
Tradičné chápanie spomínaného biblického príbehu je, že Ježiš túto neznámu ženu skúšal. Že jej dával otázky, na ktoré už sám vopred poznal tie najlepšie odpovede. Mala som pocit, že v miestnosti bolo takýchto "ježišov" viacero. Prišli skúšať druhých? Priniesť im pravdu v podobe biblických citátov alebo učenia magistéria Katolíckej cirkvi? Nepočúvali. Tento úsudok mi vyplynul z toho, že ich príspevky nijako nereflektovali „tých druhých," ich skúsenosti, bolesť, vieru. Hoci prišli, nechceli sa stretnúť. Škoda. Lebo Ježiš to urobil a priniesol zázrak. Ten sa dotkol nielen "tej druhej," ale aj jeho samotného. Lebo ju počúval. A bral ju vážne.
- pal-
*
Ďakujeme neznámemu autorovi tohto príspevku, ktorý nám poslal ako reakciu na náš diskusný večer na Filmovom festivale inakosti 2011.
Išlo o naše už druhé otvorené stretnutie pri filme, debatovaní a vzájomnom počúvaní otázok od nás i od publika, a výmene rôznych pohľadov, skúseností a životných príbehov.
Mottom stretnutia, či istou zbežne načrtnutou líniou bolo:
„Gay-kresťan a cirkev.
Život v strede je niekedy nezvládnuteľný. Môže cirkev tento život uľahčiť? Mala by sa o to snažiť? A snaží sa o to?
Každý kresťan hľadá svoj domov v cirkvi. A domov je symbolom pokoja, symbolom útočiska.
Momentálne však cirkev pre mnohých homosexuálnych kresťanov symbolom domova, pokoja, útočiska nie je. To vedie k zmätenosti a zraneniam. Preto i tieto otázky vyžadujú svoj čas a svoje miesto.
Dokážeme nájsť cestu k cirkevnej rodine? A dokáže cirkevná rodina nájsť cestu k nám? Je medzi nami bezodná priepasť, alebo dá sa vybudovať aj most...?"
O týchto a podobných otázkach, oblastiach a príbehoch ľudí sme spolu s publikom uvažovali, debatovali, pýtali sa, hladali a vzájomne sa počúvali v nedeľný podvečer 2. októbra 2011.
Pozvanie medzi nás prijal ako moderátor i účastník debaty aj Juraj Kušnierik, člen Cirkvi bratskej, známy z redakcie časopisu Týždeň, ale aj zo stránok Hudobného života či Lidových novín, jeden zo zakladateľov kníhkupeckej siete Artforum. Spolu so Štefanom Hríbom vytvárali reláciu Pod lampou (STV), Bez lampy_FM (Rádio FM) a Lampa (JOJ), dnes tvorí reláciu Slová na Rádiu FM.
Info o tejto našej akcii z roku 2011 je možné nájsť aj na
Pár slov o našej podobnej diskusii z roku 2010 by malo byť na
Vďaka všetkým, čo sa diskusného večera zúčastnili a vďaka všetkým, ktorí k nemu prispeli svojím názorom, príbehom, slovom, modlitbou, ako aj pomocou pri organizácii a zabezpečení technickej stránky.
*