Duchovná obnova pre "teplých" 2013

Od 3. do 5. mája sa uskutočnila duchovná obnova pre LGBT kresťanov, na ktorej sa zúčastnilo XY ľudí, k tomu bol taký a taký program so zaujímavými hosťami. Splnila očakávania, všetci sú šťastní, už treba len reprezentatívny článok završujúci túto akciu.... ale takto písať nechcem, ani o danej akcii, ani o tom, čo jej predchádzalo, ani o tom, o čom to skutočne bolo. Chcem to napísať od seba, svojim spôsobom. Hádam tým nikoho nepohorším a aspoň trochu priblížim danú akciu.

 Pozerám sa hladne na ovocný šalát, v izbe mi znie hudba a ja premýšľam, čo som to vlastne zažil nie tak dávno dozadu. Poučený dobrým i ťažším z minulého roka som chcel, aby tohtoročná duchovná obnova / víkendovka bola tip-top. Bola objednaná väčšia chata pri Rohožníku, boli pozvaní duchovní zo Slovenska i Česka, bol pozvaný psychológ, bolo zvažované, či radšej stravovanie vrámci ceny, alebo si ho pripraví každý sám... ako to už býva, nie všetko dopredu naplánované tak aj skutočne vyjde. Psychológ nakoniec nemohol v daný termín, náhradný kontakt na psychologičku tiež zlyhal, ľudia sa prihlasovali pomaly a nie naisto, dokonca ani v deň, keď sme na chatu nastupovali, som nevedel naisto, koľko ľudí tam reálne bude. Ja, prirodzene stresujúca osoba, som bol skoro až na práškoch a hovoril som, sebe i zvyšku auta smerujúceho k chate, že tento rok ešte nejak prežijem a nasledujúci rok už žiadnu chatu nerobím. Ale, zdá sa, že názory sa môžu zmeniť zo dňa na deň. V piatok poobede sme prišli na chatu, prevzali kľúče a základné informácie od majiteľky, vybalili jedlo a počkali na ľudí zo slovenského GayChristians a českého Logosu. Po príchode všetkých sa pripravil oheň na opekačku a duchovní zo slovenskej ECAV a českej KC nás privítali a uviedli do toho, o čom budú nasledujúce skoro 2 dni. Po modlitbe nasledovala opekačka, rozhovory a príjemný čas... tuším až do jednej rána? Nuž, ak o niečom táto víkendovka nebola, tak nebola o kvalitnom a dlhom spánku. Ráno sme boli prebudený hrou na barokový fagot, po raňajšej modlitbe nasledovala vychádzka a po obede sme už mali aj workshop - pokus o kreativitu prostredníctvom modelovania hliny. Bolo zaujímavé vnímať stíšenie sa a taktiež vysvetľovanie jednotlivých umeleckých pokusov. Taktiež bolo zaujímavé ísť sa prejsť k blízkej vodnej nádrži / rybníku / čomu to vlastne. Taktiež bola zaujímavá omša v spoločenskej miestnosti. A jednoznačne boli zaujímavé večerné hry ako duch, šarády, či uno. Teda, keď hovorím večerné, tak hovorím o rôznych večerných časoch. Napríklad náš malý kruh vydržal do pol štvrtej rána. To sa potom dobre spalo. :) V nasledujúce, nedeľnajšie ráno už zaspal aj fagot (teda chalan, ktorý tento budíček obsluhoval), našťastie ľudia sa pozobúdzali včas, stihlo sa upratať a odovzdať kľúče naspäť. Nechceli sme sa však ešte lúčiť, tak sa vyrazilo do Šaštína a následne do Skalice.

Pôvodne som nechcel byť tak opisný. To určite spôsobil ten, teraz už zjedený, ovocný šalát. Tak teda skúsim aj to moje sľúbené zamyslenie sa. Vlastne je to zamyslenie sa pre mňa. Táto akcia sa podarila, neboli žiadne pripomienky... vlastne iba jedna, aby to nabudúce bolo dlhšie. Ľudia si užívali program, užívali si aj to, že boli spolu. Bola to skupina ľudí, ktorí sa rozhodli, že sa neotočia chrbtom k orientácii, ani k viere. Skupina ľudí, ktorá potrebovala spoločenstvo a na ten víkend ho dostala. A aj napriek tomu, že, podľa niektorých, sú homosexuáli zameraní iba na sex, nezvrhla sa chata na žiadne orgie. A aj napriek tomu, že, podľa niektorých, sú homosexuáli iba exhibicionisti bez zodpovednosti, bola majiteľka chaty spokojná s tým, že s nami neboli vôbec žiadne problémy. Chata obohatila a stojí ako argument pre obidve strany: pre nás, LGBT kresťanov, je jasnou ukážkou toho, že nie sme sami, že je tu Boh a ľudia, čo si prešli podobným, ako my a pre našich odporcov zasa ukážkou toho, že našim cieľom vrámci cirkvi a sveta nie je deštrukcia rodiny, ani zánik civilizácie. Chceme skrátka nájsť miesto, kde budeme prijatí a nie v kúte. Duchovná obnova trvala len dva dni, no túžba po mieste - vo svete i v Cirkvi - je 365 dní v roku. Nájdeme to miesto? Ostáva mi dúfať, že áno - za každého jedného z nás.