Slovo na dnes


Odkazy k Bohu


Odporúčame


Vyhľadávanie na skránke


WEB HELP

  • Google Translate/Prekladač
  • Google Search/Vyhľadávač
  • iGoogle
  • Bookmarks/Záložky


Ako radikálni homosexuálni kresťania skoro les podpálili a autá horčicou krstili

uverejnené dňa 09. 09. 2013 | Autor/ka: Gay Christians Slovakia

... alebo dojmy z opekačky 19. júla 2013

Milí priatelia!

Prihováram sa Vám po tom, čo som v piatok dokončil všetky veci dôležité, zdravú zeleninku som očistil, zemjaky nakrájaľ, do téglikov pobalil a hybaj ho na dopravu mestskú hromadnú. Hromadnô doprava ma zaviezla na zastávku Prokopejovú, Prieborskú...Patrónku! Tak sa volala, Patrónka. Tam som potešivšieho sa Tomáša stretol, ktorý bol rád ňie stretnuťiu nášmu, bo novému projektu v roboťe.

I spoločne sme nastúpili i spoločne sme vystúpili na zastávke Zlatá studnička (so Zlatou Studienkou nemýliť si), kde dozvedeli sme sa, že nesprávne sme vystúpili. Tak sme na zastávku Klepáč, ktorú sme v autobuse prebehli, peši došli. Aby nám cesta ubiehala rýchlejšie, krátili sme si ju pjesonkou "Už ma obkľúčili, smrteľné stony úzkosti zahrobia" z Jednotného Katolíckeho Spevňíka, str. 210.

Takto, v družnom speve, sme na miesto určeňia došli, so skoršie-príchodivšími sme sa pozdraviľi a začali sme opekať.
Teda, ako kto. Ja som najprv jedlo pripraviť musel, do alobalovej fólie potom vložil a dochutiť všakovakými orientalnými koreňinami nakoňiec dochutil.
Mezitým, čo sme čakali na pahrebu (teda ja), Martin s Petrom sa prejsť kamsi išli a my pokračvoať v hovore sme chceli, no Tomáš Incubus, zvaný Bacsktuber, ohovárať neprítomných chalanov chcel, no nepodarilo sa mu to, iba čo sa dozvedel, že Martin dobre varí a s Petrom chodí, čo už vedel, i skonštatoval, že ohovárať nevieme.

Medzitým sa učená diskusia odchýlila iným smerom, ktorým - to si moja myseľ inými povinnosťami strávená už nepamätá. Peter s Martinom zakrátko prišli, rozlúčili sa i domov sa pobrali.
Na to sme zemiaky do pahreby položili, lebo sme usúdili, že inak sa nenajem, bo také zemiaky, dlho, dlho sa robia.

A to najlepšie až potom prišlo: ako sa stmievalo, zbadali sme muža rybára, dobre stavaného, ako ryby chytá. Nuž i napadlo nás, či by nám nejakú tú rybu nepodaroval, k zemjačkom na pahrebke dobre by padla, ale nikto sa neodvážil dobre stavaného rybára o rybu poprosiť. Tak sme čakali na zemjačky bez ryby. Medzitým sme sa v učenej dišpute dozvedeli, že Hry o tróny, Kráčajúci mŕtvi i Vikingovia sú všetko seriály hodné sledovaňja.

Keď sa zemjačky dorobili, spolu sme ich popapali, skonštatovali, že osolené vjac byť mohli, cibuľky viac obsahovať a možno nejakú omáčku i dokonalé by boli.
Nato sme les temer zapálili, z čoho nadpis článku vznikol, z úst Ferovho priateľa východivší, načo sme svorne zahasili oheň, veci zobrali a domov sa pobrali. Po ceste sme chceli horčicu do okoloidúceho auto hodiť, no radšej sme sa okolostojace auto ňou pokrstiť rozhodli.

I tu končia dojmy zo stretnuťia našeho, v bohumilej činnosťi opekaňia vecí všakovakých stráveného.

Zapísané roku pána 2013, dvadsiateho druhého Júla, na sviatok mena Magdalény napísaný.





Páči sa vám tento článok?